V priebehu zvyšku volebného obdobia chce byť podľa neho SaS konštruktívnou opozíciou, povedal v TASR TV Richard Sulík. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 4. februára (Teraz.sk) – Ak by bol líder OĽANO Igor Matovič dodržal slovo a doručil prezidentke Zuzane Čaputovej svoju demisiu z postu ministra financií, vláda Eduarda Hegera (OĽANO) vôbec nemusela padnúť. V TASR TV to povedal predseda SaS Richard Sulík.
Exminister sa však na poslednú chvíľu rozhodol inak a list s demisiou stiahol. „Ako už veľakrát predtým, dohodu porušil. Potom vláda, samozrejme, padla, ale vôbec padnúť nemusela,“ tvrdí Sulík.
SaS podľa neho už júli minulého roku dospela ku kategorickej požiadavke na zmenu na ministerstve financií. „V júli sme povedali našim koaličným partnerom, aby spolu s nami dostali Igora Matoviča z vlády, lebo tam bol vyslovene škodná a gniavil celú krajinu. Oni nemali dostatok odvahy to spraviť. Tak sme odišli najprv z koalície, potom aj z vlády,“ vyhlásil Sulík.
Po vyslovení nedôvery kabinetu Eduarda Hegera podľa neho SaS akceptovala tri možnosti riešenia vládnej krízy, vymenovanie úradníckej vlády prezidentkou, predčasné voľby, ale aj možnosť získať v parlamente podporu najmenej 76 hlasov pre nový kabinet vytvorený na báze aktuálneho parlamentu. „Hovorili sme, že všetky tri možnosti sú lepšie, ako to, čo sme tu mali minulú jeseň. Jedna z možností sú aj predčasné voľby a nakoniec na to vznikla na pôdoryse bývalej koalície dohoda,“ povedal Sulík.
Na otázku, prečo ako opozičná strana uprednostnili dohodu na termíne volieb s koaličnými a nie opozičnými stranami odpovedal, že strany bývalej koalície považuje za bližšie ako niektoré opozičné subjekty. „Boli sme s nimi dva roky vo vláde. Hovorili sme, že Igor Matovič je problém, nie všetci,“ pripomína predseda SaS.
„Septembrový termín bol kompromisný. Boris Kollár chcel termín volieb čím skôr a OĽANO buď vôbec alebo september. My by sme súhlasili aj s júnom, aj so septembrom, aj s úradníckou vládou,“ dodáva.
V priebehu zvyšku volebného obdobia chce byť podľa neho SaS konštruktívnou opozíciou. Pokiaľ budú vládne návrhy predložené včas a štandardným spôsobom, sú ochotní si preštudovať ich znenie a prípadne ich podporiť. „Podporili sme jeseň štyridsať vládnych návrhov, časť z nich sme písali my,“ povedal s tým, že takým bol aj návrh uzákoniť obchodníkom povinnosť udržiavať skladom určité minimálne zásoby plynu. Zámer ministra hospodárstva Karla Hirmana túto časť textu zo zákona vypustiť označil Sulík za chybu.
Za problém, ktorý sa čiastočne vyriešil počas jeho pôsobenia na ministerstve a dotiahol sa za ministra Hirmana, označil výnimku na dodávky ruskej ropy. Sulík tvrdí, že problémy s plynom a elektrickou energiou boli v čase jeho odchodu z postu ministra v dobrom štádiu riešenia. „V čase môjho odchodu bolo jadrové palivo na vyše roka už fyzicky na sklade. Mali sme nekonečne veľa roboty s tretím reaktorom v Mochovciach. Aktuálne už išiel na sieť a dodáva 20 percent svojho výkonu. Boli sme štát asi s druhými najväčšími zásobami plynu v Európe,“ povedal Sulík.
Práve doručenie pomoci v energetickej kríze a čo najefektívnejšie využívanie eurofondov považuje Sulík za kľúčové úlohy vlády v posledných mesiacoch svojho volebného obdobia. „To, že sa eurofondy nečerpajú, nie je tým, že chýba nejaký zákon, ale tým, že ministerstvo pre eurofondy zlyháva,“ povedal predseda SaS, podľa ktorého Slovensku v tejto oblasti hrozí veľký problém.
Do parlamentných volieb chce ísť podľa neho SaS samostatne, je však možné očakávať posilnenie kandidátnej listiny o niektoré osobnosti. „Do 22. apríla sa budeme pripravovať na volebnú kampaň, 22. apríla je náš kongres. Máme štrnásťročnú históriu a štyri krát po sebe sme sa dostali do parlamentu. Nehovorím, že sme dokonalí, ale volič vie, čo od nás môže čakať,“ uzavrel Sulík.
Exminister sa však na poslednú chvíľu rozhodol inak a list s demisiou stiahol. „Ako už veľakrát predtým, dohodu porušil. Potom vláda, samozrejme, padla, ale vôbec padnúť nemusela,“ tvrdí Sulík.
SaS podľa neho už júli minulého roku dospela ku kategorickej požiadavke na zmenu na ministerstve financií. „V júli sme povedali našim koaličným partnerom, aby spolu s nami dostali Igora Matoviča z vlády, lebo tam bol vyslovene škodná a gniavil celú krajinu. Oni nemali dostatok odvahy to spraviť. Tak sme odišli najprv z koalície, potom aj z vlády,“ vyhlásil Sulík.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Richardom Sulíkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Po vyslovení nedôvery kabinetu Eduarda Hegera podľa neho SaS akceptovala tri možnosti riešenia vládnej krízy, vymenovanie úradníckej vlády prezidentkou, predčasné voľby, ale aj možnosť získať v parlamente podporu najmenej 76 hlasov pre nový kabinet vytvorený na báze aktuálneho parlamentu. „Hovorili sme, že všetky tri možnosti sú lepšie, ako to, čo sme tu mali minulú jeseň. Jedna z možností sú aj predčasné voľby a nakoniec na to vznikla na pôdoryse bývalej koalície dohoda,“ povedal Sulík.
Na otázku, prečo ako opozičná strana uprednostnili dohodu na termíne volieb s koaličnými a nie opozičnými stranami odpovedal, že strany bývalej koalície považuje za bližšie ako niektoré opozičné subjekty. „Boli sme s nimi dva roky vo vláde. Hovorili sme, že Igor Matovič je problém, nie všetci,“ pripomína predseda SaS.
„Septembrový termín bol kompromisný. Boris Kollár chcel termín volieb čím skôr a OĽANO buď vôbec alebo september. My by sme súhlasili aj s júnom, aj so septembrom, aj s úradníckou vládou,“ dodáva.
V priebehu zvyšku volebného obdobia chce byť podľa neho SaS konštruktívnou opozíciou. Pokiaľ budú vládne návrhy predložené včas a štandardným spôsobom, sú ochotní si preštudovať ich znenie a prípadne ich podporiť. „Podporili sme jeseň štyridsať vládnych návrhov, časť z nich sme písali my,“ povedal s tým, že takým bol aj návrh uzákoniť obchodníkom povinnosť udržiavať skladom určité minimálne zásoby plynu. Zámer ministra hospodárstva Karla Hirmana túto časť textu zo zákona vypustiť označil Sulík za chybu.
Za problém, ktorý sa čiastočne vyriešil počas jeho pôsobenia na ministerstve a dotiahol sa za ministra Hirmana, označil výnimku na dodávky ruskej ropy. Sulík tvrdí, že problémy s plynom a elektrickou energiou boli v čase jeho odchodu z postu ministra v dobrom štádiu riešenia. „V čase môjho odchodu bolo jadrové palivo na vyše roka už fyzicky na sklade. Mali sme nekonečne veľa roboty s tretím reaktorom v Mochovciach. Aktuálne už išiel na sieť a dodáva 20 percent svojho výkonu. Boli sme štát asi s druhými najväčšími zásobami plynu v Európe,“ povedal Sulík.
Práve doručenie pomoci v energetickej kríze a čo najefektívnejšie využívanie eurofondov považuje Sulík za kľúčové úlohy vlády v posledných mesiacoch svojho volebného obdobia. „To, že sa eurofondy nečerpajú, nie je tým, že chýba nejaký zákon, ale tým, že ministerstvo pre eurofondy zlyháva,“ povedal predseda SaS, podľa ktorého Slovensku v tejto oblasti hrozí veľký problém.
Do parlamentných volieb chce ísť podľa neho SaS samostatne, je však možné očakávať posilnenie kandidátnej listiny o niektoré osobnosti. „Do 22. apríla sa budeme pripravovať na volebnú kampaň, 22. apríla je náš kongres. Máme štrnásťročnú históriu a štyri krát po sebe sme sa dostali do parlamentu. Nehovorím, že sme dokonalí, ale volič vie, čo od nás môže čakať,“ uzavrel Sulík.