Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi neleží tieň, ale celé zatmenie podozrenia. Preto bude opozícia iniciovať jeho odvolanie, ešte sa však nedohodli na tom, kedy. V TABLET.TV to povedal R. Sulík.
Autor Teraz.sk
Bratislava 21. septembra (Teraz.sk) – Septembrový prieskum agentúry AKO ukázal, že kandidát SaS, OĽaNO, OKS, NOVA a Zmeny zdola Juraj Droba má šancu zabojovať o post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). V diskusii na TABLET.TV to vyhlásil europoslanec a predseda SaS Richard Sulík.
Podľa tohto prieskumu vedie nezávislý kandidát Milan Ftáčnik s 21,7 percentami pred Drobom (15,2), súčasným predsedom BSK Pavlom Frešom a starostom nového mesta Rudolfom Kusým (obaja nezávislí a obaja s podporou 15 percent respondentov).
Publicistovi a politikovi Danielovi Krajcerovi vyjadrilo podporu 7,1 percenta opýtaných, starostovi bratislavských Vajnôr Jánovi Mrvovi 6,7 percenta respondentov a bratislavskému mestskému poslancovi Jozefovi Uhlerovi 4,4 percenta. Predsedníčka Strany zelených Slovenska Natália Hanulíková dosiahla 3,6 percenta, ostatní kandidáti dosiahli menej ako dve percentá podpory.
„Rozdiel medzi Drobom a nezávislými kandidátmi je ten, že za Drobu my všetci ručíme. V poslednom prieskume skončil na druhom mieste, aj keď tesne. Vlastne sú na pätnástich percentách traja kandidáti, ale áno, má šancu zabojovať,“ tvrdí Sulík.
Ftáčnik, ktorý je známy svojimi sociálnodemokratickými postojmi, má pred trojicou pravicových kandidátov viac ako päťpercentný náskok.
„Ukazuje sa, aká obrovská chyba bola zrušenie dvojkolovej voľby. Keď výsledok voľby je jeden jediný človek, prezident, primátor, starosta, ale aj župan, tak práve vtedy má dvojkolová voľba obrovský zmysel. Aby bol naozaj zvolený kandidát, ktorý má väčšinovú podporu,“ reaguje Sulík.
„Smer za výdatnej pomoci Mostu – Híd a SNS navzdory všetkým racionálnym argumentom dvojkolovú voľbu zrušil. Musíme s tým žiť. Je ešte šesť týždňov do volieb, je na Jurajovi Drobovi, aby zabojoval, a na nás, aby sme ho podporili,“ povedal líder SaS.
Hoci má Droba za sebou SaS aj OĽaNO, KDH, ktoré má s prvými dvoma stranami celoslovenskú dohodu, ho priamo nepodporilo. „Nedokázali prekročiť svoj tieň. V každom prípade, vytvorili sme široké pravicové koalície vo všetkých ôsmich krajoch, v troch krajoch postavila kandidáta na župana SaS,“ reagoval Sulík. Okrem Drobu v Bratislave je to Renáta Kaščáková v Trenčíne a Martin Klus v Banskej Bystrici.
V Banskej Bystrici by sa kandidát SaS mal na základe prieskumov verejnej mienky rozhodnúť, či pôjde do volieb, alebo podporí toho, kto bude silnejším súperom Mariana Kotlebu. „Došlo k dohode, zistíme, kto z troch kandidátov, teda pána Luntera, Mičeva a Klusa má najväčšiu podporu a ak to nebude Martin Klus, nepôjde do boja s tým, aby nakoniec pomohol k víťazstvu Marianovi Kotlebovi. V tomto sme sa vyjadrili veľmi jasne. Do volieb je ešte šesť týždňov, takže máme dva – tri týždne na rozmyslenie,“ povedal Sulík.
Vyjadril sa aj k zámeru opozície znovu zvolať mimoriadnu schôdzu s cieľom vyjadriť nedôveru ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD). Podľa Sulíka sú potrebné podpisy poslancov už zozbierané, strany sa však ešte nedohodli, kedy o zvolanie schôdze požiadajú. „Počkáme ešte na študentské protesty, ktoré majú byť 25. septembra, a potom si sadneme. Máme tie podpisy pokope, ale to neznamená, že ideme hneď zajtra navrhnúť odvolanie,“ povedal Sulík.
Na otázku, načo chcú znovu zvolávať odvolávaciu schôdzu, keď v minulosti už týmto návrhom neuspeli, a nezdá sa, že by koalícia tentokrát hlasovala inak, Sulík odpovedal, že dôvody sú dva.
„Po prvé, Lucia Nicholsonová rozsiahlo informovala o dokumente, ktorý unikol z Ministerstva vnútra. To sa nesmie stávať. Tu je jednoznačná politická zodpovednosť ministra vnútra,“ povedal predseda SaS.
„Ja som ten dokument nevidel, je to utajená skutočnosť. Ale NAKA už sa vyjadrila, že dokument je autentický,“ reagoval Sulík na otázku, prečo považuje anonymne doručený materiál za autentický a nie za falzifikát.
„Okrem toho, Robert Fico cez leto nastavil akúsi latku na odvolávanie ministrov a povedal, že ak na niekoho padne tieň podozrenia a hazardujeme s dôverou voličov, musí odísť. Takýto tieň padol na ministra školstva Petra Plavčana, premiér to uplatnil a minister musel odísť,“ vysvetlil Sulík. „Poďme sa teraz baviť o Robertovi Kaliňákovi, či na ňom nie je tieň podozrenia. Podľa mňa je to priam zatmenie podozrenia, nie tieň,“ vyhlásil líder SaS s tým, že minister je podľa neho vyšetrovaný v súvislosti s kauzou podnikateľa Ladislava Bašternáka.
„Teraz uvidíme, či má premiér jednotný, alebo dvojaký meter. A čo urobia poslanci za SNS. Keď musel odísť ich minister, sklopili uši,“ povedal Sulík.
V diskusii reagoval aj na Správu o stave Európskej únie (EÚ), ktorú v europarlamente predniesol predseda Európskej komisie (EK) Jean – Claude Juncker.
„Juncker vo svojom takmer hodinovom prejave ani raz nespomenul jadro Únie, alebo dvojrýchlostnú Európu. Naopak, jednoznačne povedal, že Únia sa má vyvíjať ako jeden celok. A povedal, že sa má reformovať,“ konštatoval Sulík s tým, že v tejto otázke sa s predsedom EK stotožňuje. „SaS ako jediná slovenská strana predložila návrh ucelenej reformy Európskej únie,“ tvrdí.
Na Junckerovom prejave však Sulík vidí aj množstvo negatív. „Jeden z príkladov, ktorý Jean – Claude Juncker uviedol, je rozšírenie eurozóny na všetky štáty Európskej únie. Táto myšlienka síce znie pekne, problém je, že nebude fungovať. Práve kvôli ľuďom, ako je Jean – Claude Juncker, ktorí sú pôvodcami porušovania pravidiel,“ povedal. „Krajina, ktorá robí väčšie dlhy, ako tri percentá HDP, ako je napríklad Francúzsko, by mala byť pokutovaná. Juncker povedal, že nie. Európska centrálna banka má zakázané vykupovať štátne dlhopisy. Vykupuje ich v obrovských množstvách,“ ilustroval europoslanec svoj názor príkladmi.
„Keď sme vstupovali do eurozóny, považoval som to za veľkú výhodu. Ale medzitým sa veľa vecí udialo. Napríklad sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko vo výške 1,3 mld. eur a ďalších 650 miliónov eur išlo do trvalého eurovalu,“ dodal s tým, že ani dnes nie je až tak kritický voči eurozóne, ako skôr voči ľuďom, ktorí ju majú spravovať a porušujú vlastné pravidlá.
„Grécko je ako pacient v kóme, ktorý je umelo držaný pri živote. Stálo to už viac ako 300 mld. eur. A ostáva ekonomický fakt, že jedna spoločná mena, euro, je pre Grécko prisilná a pre Nemecko prislabá. Preto sú Nemci majstrami sveta v exporte a do Grécka sa dovážajú paradajky z Holandska,“ povedal Sulík.
Na takýto ekonomický vývoj však nemusí krajina reagovať len devalváciou meny, môže zefektívniť chod svojej ekonomiky. V Grécku to však Sulík neočakáva. „Vnútornej devalvácii bránia odbory, štrajky, ale aj demokratické voľby každé štyri roky. Príde nejaký populista, sľúbi istoty... Iný povie, že zvýši dôchodky, atď... To bráni tomu, aby sa mzdy a ceny prispôsobili reálnej výkonnosti ekonomiky. Krajiny ako Taliansko, Grécko či Španielsko preto využívali možnosť vonkajšej devalvácie, teda znehodnocovala sa ich mena. V roku 1970 stála nemecká marka deväť gréckych drachiem, v roku dvetisíc už stála 170 drachiem,“ dodal Sulík.
V otázke jadra Európy ostáva skeptický. „Počkajme, čo to jadro presne znamená. Okrem toho sme počuli Jeana - Clauda Junckera, ktorý povedal, že by sa EÚ mala vyvíjať ako celok. Je to veľmi vplyvný človek, najvyššie postavený Európan. Robert Fico je jediný premiér v Európe, ktorý rozpráva o akomsi jadre, či prvej lige. Ostal s týmto svojim strašením sám ako kôl v plote,“ tvrdí Sulík.
„My navrhujeme, aby sa Európska únia vrátila do stavu, kedy fungovala najlepšie. Teda spoločný trh a voľný pohyb tovaru, osôb a služieb. Nesnažme sa stať Spojenými štátmi európskymi, my sme 27 odlišných krajín s 27 kultúrami, jazykmi, 27 vládami,“ uzavrel europoslanec a predseda SaS.
Podľa tohto prieskumu vedie nezávislý kandidát Milan Ftáčnik s 21,7 percentami pred Drobom (15,2), súčasným predsedom BSK Pavlom Frešom a starostom nového mesta Rudolfom Kusým (obaja nezávislí a obaja s podporou 15 percent respondentov).
Publicistovi a politikovi Danielovi Krajcerovi vyjadrilo podporu 7,1 percenta opýtaných, starostovi bratislavských Vajnôr Jánovi Mrvovi 6,7 percenta respondentov a bratislavskému mestskému poslancovi Jozefovi Uhlerovi 4,4 percenta. Predsedníčka Strany zelených Slovenska Natália Hanulíková dosiahla 3,6 percenta, ostatní kandidáti dosiahli menej ako dve percentá podpory.
„Rozdiel medzi Drobom a nezávislými kandidátmi je ten, že za Drobu my všetci ručíme. V poslednom prieskume skončil na druhom mieste, aj keď tesne. Vlastne sú na pätnástich percentách traja kandidáti, ale áno, má šancu zabojovať,“ tvrdí Sulík.
Ftáčnik, ktorý je známy svojimi sociálnodemokratickými postojmi, má pred trojicou pravicových kandidátov viac ako päťpercentný náskok.
„Ukazuje sa, aká obrovská chyba bola zrušenie dvojkolovej voľby. Keď výsledok voľby je jeden jediný človek, prezident, primátor, starosta, ale aj župan, tak práve vtedy má dvojkolová voľba obrovský zmysel. Aby bol naozaj zvolený kandidát, ktorý má väčšinovú podporu,“ reaguje Sulík.
„Smer za výdatnej pomoci Mostu – Híd a SNS navzdory všetkým racionálnym argumentom dvojkolovú voľbu zrušil. Musíme s tým žiť. Je ešte šesť týždňov do volieb, je na Jurajovi Drobovi, aby zabojoval, a na nás, aby sme ho podporili,“ povedal líder SaS.
Hoci má Droba za sebou SaS aj OĽaNO, KDH, ktoré má s prvými dvoma stranami celoslovenskú dohodu, ho priamo nepodporilo. „Nedokázali prekročiť svoj tieň. V každom prípade, vytvorili sme široké pravicové koalície vo všetkých ôsmich krajoch, v troch krajoch postavila kandidáta na župana SaS,“ reagoval Sulík. Okrem Drobu v Bratislave je to Renáta Kaščáková v Trenčíne a Martin Klus v Banskej Bystrici.
V Banskej Bystrici by sa kandidát SaS mal na základe prieskumov verejnej mienky rozhodnúť, či pôjde do volieb, alebo podporí toho, kto bude silnejším súperom Mariana Kotlebu. „Došlo k dohode, zistíme, kto z troch kandidátov, teda pána Luntera, Mičeva a Klusa má najväčšiu podporu a ak to nebude Martin Klus, nepôjde do boja s tým, aby nakoniec pomohol k víťazstvu Marianovi Kotlebovi. V tomto sme sa vyjadrili veľmi jasne. Do volieb je ešte šesť týždňov, takže máme dva – tri týždne na rozmyslenie,“ povedal Sulík.
Mimoriadna schôdza NR SR
Vyjadril sa aj k zámeru opozície znovu zvolať mimoriadnu schôdzu s cieľom vyjadriť nedôveru ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD). Podľa Sulíka sú potrebné podpisy poslancov už zozbierané, strany sa však ešte nedohodli, kedy o zvolanie schôdze požiadajú. „Počkáme ešte na študentské protesty, ktoré majú byť 25. septembra, a potom si sadneme. Máme tie podpisy pokope, ale to neznamená, že ideme hneď zajtra navrhnúť odvolanie,“ povedal Sulík.
Na otázku, načo chcú znovu zvolávať odvolávaciu schôdzu, keď v minulosti už týmto návrhom neuspeli, a nezdá sa, že by koalícia tentokrát hlasovala inak, Sulík odpovedal, že dôvody sú dva.
„Po prvé, Lucia Nicholsonová rozsiahlo informovala o dokumente, ktorý unikol z Ministerstva vnútra. To sa nesmie stávať. Tu je jednoznačná politická zodpovednosť ministra vnútra,“ povedal predseda SaS.
„Ja som ten dokument nevidel, je to utajená skutočnosť. Ale NAKA už sa vyjadrila, že dokument je autentický,“ reagoval Sulík na otázku, prečo považuje anonymne doručený materiál za autentický a nie za falzifikát.
„Okrem toho, Robert Fico cez leto nastavil akúsi latku na odvolávanie ministrov a povedal, že ak na niekoho padne tieň podozrenia a hazardujeme s dôverou voličov, musí odísť. Takýto tieň padol na ministra školstva Petra Plavčana, premiér to uplatnil a minister musel odísť,“ vysvetlil Sulík. „Poďme sa teraz baviť o Robertovi Kaliňákovi, či na ňom nie je tieň podozrenia. Podľa mňa je to priam zatmenie podozrenia, nie tieň,“ vyhlásil líder SaS s tým, že minister je podľa neho vyšetrovaný v súvislosti s kauzou podnikateľa Ladislava Bašternáka.
„Teraz uvidíme, či má premiér jednotný, alebo dvojaký meter. A čo urobia poslanci za SNS. Keď musel odísť ich minister, sklopili uši,“ povedal Sulík.
Junckerova správa a jadro
V diskusii reagoval aj na Správu o stave Európskej únie (EÚ), ktorú v europarlamente predniesol predseda Európskej komisie (EK) Jean – Claude Juncker.
„Juncker vo svojom takmer hodinovom prejave ani raz nespomenul jadro Únie, alebo dvojrýchlostnú Európu. Naopak, jednoznačne povedal, že Únia sa má vyvíjať ako jeden celok. A povedal, že sa má reformovať,“ konštatoval Sulík s tým, že v tejto otázke sa s predsedom EK stotožňuje. „SaS ako jediná slovenská strana predložila návrh ucelenej reformy Európskej únie,“ tvrdí.
Na Junckerovom prejave však Sulík vidí aj množstvo negatív. „Jeden z príkladov, ktorý Jean – Claude Juncker uviedol, je rozšírenie eurozóny na všetky štáty Európskej únie. Táto myšlienka síce znie pekne, problém je, že nebude fungovať. Práve kvôli ľuďom, ako je Jean – Claude Juncker, ktorí sú pôvodcami porušovania pravidiel,“ povedal. „Krajina, ktorá robí väčšie dlhy, ako tri percentá HDP, ako je napríklad Francúzsko, by mala byť pokutovaná. Juncker povedal, že nie. Európska centrálna banka má zakázané vykupovať štátne dlhopisy. Vykupuje ich v obrovských množstvách,“ ilustroval europoslanec svoj názor príkladmi.
„Keď sme vstupovali do eurozóny, považoval som to za veľkú výhodu. Ale medzitým sa veľa vecí udialo. Napríklad sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko vo výške 1,3 mld. eur a ďalších 650 miliónov eur išlo do trvalého eurovalu,“ dodal s tým, že ani dnes nie je až tak kritický voči eurozóne, ako skôr voči ľuďom, ktorí ju majú spravovať a porušujú vlastné pravidlá.
„Grécko je ako pacient v kóme, ktorý je umelo držaný pri živote. Stálo to už viac ako 300 mld. eur. A ostáva ekonomický fakt, že jedna spoločná mena, euro, je pre Grécko prisilná a pre Nemecko prislabá. Preto sú Nemci majstrami sveta v exporte a do Grécka sa dovážajú paradajky z Holandska,“ povedal Sulík.
Na takýto ekonomický vývoj však nemusí krajina reagovať len devalváciou meny, môže zefektívniť chod svojej ekonomiky. V Grécku to však Sulík neočakáva. „Vnútornej devalvácii bránia odbory, štrajky, ale aj demokratické voľby každé štyri roky. Príde nejaký populista, sľúbi istoty... Iný povie, že zvýši dôchodky, atď... To bráni tomu, aby sa mzdy a ceny prispôsobili reálnej výkonnosti ekonomiky. Krajiny ako Taliansko, Grécko či Španielsko preto využívali možnosť vonkajšej devalvácie, teda znehodnocovala sa ich mena. V roku 1970 stála nemecká marka deväť gréckych drachiem, v roku dvetisíc už stála 170 drachiem,“ dodal Sulík.
V otázke jadra Európy ostáva skeptický. „Počkajme, čo to jadro presne znamená. Okrem toho sme počuli Jeana - Clauda Junckera, ktorý povedal, že by sa EÚ mala vyvíjať ako celok. Je to veľmi vplyvný človek, najvyššie postavený Európan. Robert Fico je jediný premiér v Európe, ktorý rozpráva o akomsi jadre, či prvej lige. Ostal s týmto svojim strašením sám ako kôl v plote,“ tvrdí Sulík.
„My navrhujeme, aby sa Európska únia vrátila do stavu, kedy fungovala najlepšie. Teda spoločný trh a voľný pohyb tovaru, osôb a služieb. Nesnažme sa stať Spojenými štátmi európskymi, my sme 27 odlišných krajín s 27 kultúrami, jazykmi, 27 vládami,“ uzavrel europoslanec a predseda SaS.
