Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Koaličnej rade predložíme 19 návrhov na oživenie ekonomiky po koronakríze, povedal Richard Sulík v Tablet.tv.
Autor Teraz.sk
Bratislava 28. mája (Teraz.sk) – O tom, či sa ekonomika bude po strmom páde v dôsledku koronakrízy zotavovať podobne rýchlo ako klesala, alebo omnoho pomalším tempom, rozhodnú podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) aj kroky vlády na jej podporu. „Či to bude ekonomický prepad „V" systémom, teda rýchlo dole a následne rýchlo hore? Pád dole už je istý. A či to pôjde hore rýchlo, alebo pomalšie, závisí od nás. Pravdepodobne budeme mať v najbližších dňoch Koaličnú radu, kde chcem kolegom predstaviť súbor protikrízových opatrení,“ povedal Sulík v diskusii na Tablet.tv.
Z devätnástich navrhovaných opatrení je podľa neho približne polovica orientovaná na zlepšenie podnikateľského prostredia a polovica sú strategické opatrenia. „Všetci si budú musieť vybrať, čo vlastne chcú. Politikom, ktorí chcú byť za každú cenu za pekných, sa ľahko rozpráva, ako chcú byť za ľudí, ale je to klamlivé,“ odpovedal Sulík na otázku, či sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia nemôžu dostať do rozporu so sociálnou politikou niektorého z koaličných partnerov.
Napríklad pružnejší Zákonník práce by uľahčil situáciu podnikateľom, ale pre zamestnancov to mohlo znamenať, že ich bude jednoduchšie prepustiť z práce. „K oživeniu ekonomiky patrí aj to, že firmy dokážu znižovať svoje náklady. Aby boli v zisku, lebo ak budú v zisku, dokážu sa rozvíjať a napokon zamestnať ľudí späť a možno dokonca ešte viac,“ argumentuje Sulík. Dodáva, že do roku 1989 komunisti tvrdili, že robia sociálnu politiku, ale západný životný štandard bol pre našich ľudí iba nedosiahnuteľným snom.
Aktuálna kríza je podľa neho veľmi hlboká a jej následky teraz ešte len začíname pociťovať. „Ešte to nevidíme, lebo ešte stále bežia výpovedné lehoty, bežia lehoty na zaplatenie DPH, atď. Prepad budeme vedieť pomerne presne vyčísliť čoskoro,“ povedal.
„Odhadov je viac, padajú rôzne strašidelné čísla a možný pokles ekonomiky je od sedem do dvanásť percent. Postihlo nás také niečo, ak keď sa opaľujete na slniečku a nečakane vás niekto švacne do tváre ťažkou mokrou špinavou handrou, s akou sa umývajú dlážky. Kríza prišla prakticky bez varovania a udrela v plnom rozsahu,“ dodal Sulík.
Na otázku, či by namiesto adresných opatrení, ktoré sú logicky pomalšie, nemala vláda pristúpiť k „helikoptérovému“, teda plošnému uvoľňovaniu peňazí medzi ľudí, Sulík odpovedal, že v tejto otázke by bol radšej opatrný. „Nie som fanúšikom rozhadzovania peňazí, ani sa to v minulosti nepotvrdilo ako správny nástroj. Ale to, čo potrebujeme, je rýchlosť. Pomoc musí byť dostatočná a včasná. A iba ak je naozaj problém s doručením pomoci, potom v krajnom prípade a čiastočne, použiť tie tzv. „helikoptérové“ peniaze. Ostaňme pritom, že budeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú a vyviňme maximálnu snahu, aby pomoc bola rýchla,“ zhrnul.
„Objektívne musím povedať, že toto mohlo byť lepšie a pomoc najmä v prvých týždňoch mala prichádzať rýchlejšie. Ale myslím si, že sa to už zlepšuje,“ povedal Sulík.
Ministerstvo podľa neho rieši situáciu všeobecne platnými opatreniami, aj ad hoc krokmi na pomoc najviac ohrozeným skupinám podnikateľov.
Na ministerstvo sa napríklad obrátili výstavárenské firmy, ktoré kvôli koronakríze nesmeli realizovať výstavy. Podľa Sulíka môžu využiť všeobecne platné opatrenia, môžu získať určitú podporu na základe preukázania zníženia obratu a ak nechali zamestnancov doma, nárok na pomoc majú aj tí. „A budú patriť aj do skupiny, ktorá dostane uhradený nájom, lebo bolo zakázané robiť výstavy,“ poznamenal Sulík.
Pre nájomcov totiž ministerstvo hospodárstva pripravilo novelu zákona, ktorá štátu umožní preplatiť za čas, kedy boli priestory povinne uzavreté, časť nájmu. „Štát uhradí takú časť nájmu, aké percento zľaví prenajímateľ. Teda ak prenajímateľ zníži nájomné o 40 percent, štát prispeje ďalšími 40 percentami a nájomca platí len 20 percent,“ povedal Sulík s tým, že tento mechanizmus predrokovali so zúčastnenými stranami, vrátane veľkých prenajímateľov obchodných priestorov. „Chápu, že keď je kríza, budú sa aj oni určitou mierou podieľať,“ tvrdí.
„Väčšina predajní bola zavretá do dvoch mesiacov. Malo by to vyzerať tak, že prenajímateľ dostane namiesto dvanástich mesačných nájmov jedenásť, nájomca zaplatí desať a jeden zaplatí štát. To je korektné a férové riešenie, prerokované so zástupcami zúčastnených strán. Budúci týždeň to ideme predložiť na vládu, potom to ešte musí prejsť v parlamente a musí sa s tým stotožniť prezidentka a podpísať to. A potom ešte musíme zvládnuť "maličkosť", realizovať 40-50.000 preplatení nájmu,“ zhrnul Sulík.
Cestovné kancelárie zasa dostanú možnosť realizovať predané zájazdy v náhradných termínoch až do konca augusta budúceho roka, v tomto roku budú musieť peniaze vracať len ohrozeným skupinám, napríklad ľuďom, ktorí aktuálne prišli o prácu. „Toto je spôsob, ktorý rozhodne nie je ideálny, ale z možností, ktoré boli na stole, je to podľa môjho názoru to najmenej zlé riešenie. Aj nie ideálne riešenie je lepšie ako žiadne a zvolilo si ho okrem nás ďalších 12 krajín. V Národnej rade to prešlo aj s hlasmi opozície,“ pripomenul minister hospodárstva.
Hoci sa v politických kuloároch začína hovoriť o možnom predĺžení zákazu nedeľného predaja aj po skončení koronakrízy, SaS podľa Sulíka urobí všetko preto, aby takúto zmenu v koalícii zablokovala. „Aj v susednom Maďarsku mali obchody v nedeľu zatvorené a opätovne ich otvorili, lebo zistili, že to ľudia nakoniec nechceli. My dnes nemáme povinnosť v nedeľu predávať. Ale máme množstvo ľudí, ktorí chcú ísť robiť v nedeľu, lebo dostanú stopercentný príplatok ku mzde,“ pripomenul.
Koaličná zmluva podľa neho dáva SaS možnosť vzniesť voči takejto zmene zásadnú výhradu. Poznámka Borisa Kollára (Sme rodina), podľa ktorého by za určitých okolností bolo možné tento mechanizmus obísť, bola podľa Sulíka nedorozumením. „S Borisom Kollárom som si to medzičasom vydiskutoval,“ povedal.
Ešte pred voľbami v roku 2016 Richard Sulík aj v kuloároch označoval Igora Matoviča za partnera, s ktorým by chcel ísť do vlády. Na otázku, ako hodnotí ich spoluprácu potom, čo sa táto vízia po štyroch rokoch realizovala, odpovedal, že je dostatočne dobrá na to, aby v nej mohli pokračovať. „Samozrejme, vždy sú nejaké drobnosti, kde to nesadne úplne. Ale aj v tom je určitá konzistentnosť, v roku 2016 som povedal, že s OĽaNO by som do vlády išiel a o štyri roky neskôr sa to stalo,“ uzavrel Sulík.
Z devätnástich navrhovaných opatrení je podľa neho približne polovica orientovaná na zlepšenie podnikateľského prostredia a polovica sú strategické opatrenia. „Všetci si budú musieť vybrať, čo vlastne chcú. Politikom, ktorí chcú byť za každú cenu za pekných, sa ľahko rozpráva, ako chcú byť za ľudí, ale je to klamlivé,“ odpovedal Sulík na otázku, či sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia nemôžu dostať do rozporu so sociálnou politikou niektorého z koaličných partnerov.
Napríklad pružnejší Zákonník práce by uľahčil situáciu podnikateľom, ale pre zamestnancov to mohlo znamenať, že ich bude jednoduchšie prepustiť z práce. „K oživeniu ekonomiky patrí aj to, že firmy dokážu znižovať svoje náklady. Aby boli v zisku, lebo ak budú v zisku, dokážu sa rozvíjať a napokon zamestnať ľudí späť a možno dokonca ešte viac,“ argumentuje Sulík. Dodáva, že do roku 1989 komunisti tvrdili, že robia sociálnu politiku, ale západný životný štandard bol pre našich ľudí iba nedosiahnuteľným snom.
Aktuálna kríza je podľa neho veľmi hlboká a jej následky teraz ešte len začíname pociťovať. „Ešte to nevidíme, lebo ešte stále bežia výpovedné lehoty, bežia lehoty na zaplatenie DPH, atď. Prepad budeme vedieť pomerne presne vyčísliť čoskoro,“ povedal.
Ekonomická kríza ako úder handrou
„Odhadov je viac, padajú rôzne strašidelné čísla a možný pokles ekonomiky je od sedem do dvanásť percent. Postihlo nás také niečo, ak keď sa opaľujete na slniečku a nečakane vás niekto švacne do tváre ťažkou mokrou špinavou handrou, s akou sa umývajú dlážky. Kríza prišla prakticky bez varovania a udrela v plnom rozsahu,“ dodal Sulík.
Na otázku, či by namiesto adresných opatrení, ktoré sú logicky pomalšie, nemala vláda pristúpiť k „helikoptérovému“, teda plošnému uvoľňovaniu peňazí medzi ľudí, Sulík odpovedal, že v tejto otázke by bol radšej opatrný. „Nie som fanúšikom rozhadzovania peňazí, ani sa to v minulosti nepotvrdilo ako správny nástroj. Ale to, čo potrebujeme, je rýchlosť. Pomoc musí byť dostatočná a včasná. A iba ak je naozaj problém s doručením pomoci, potom v krajnom prípade a čiastočne, použiť tie tzv. „helikoptérové“ peniaze. Ostaňme pritom, že budeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú a vyviňme maximálnu snahu, aby pomoc bola rýchla,“ zhrnul.
„Objektívne musím povedať, že toto mohlo byť lepšie a pomoc najmä v prvých týždňoch mala prichádzať rýchlejšie. Ale myslím si, že sa to už zlepšuje,“ povedal Sulík.
Ministerstvo podľa neho rieši situáciu všeobecne platnými opatreniami, aj ad hoc krokmi na pomoc najviac ohrozeným skupinám podnikateľov.
Na ministerstvo sa napríklad obrátili výstavárenské firmy, ktoré kvôli koronakríze nesmeli realizovať výstavy. Podľa Sulíka môžu využiť všeobecne platné opatrenia, môžu získať určitú podporu na základe preukázania zníženia obratu a ak nechali zamestnancov doma, nárok na pomoc majú aj tí. „A budú patriť aj do skupiny, ktorá dostane uhradený nájom, lebo bolo zakázané robiť výstavy,“ poznamenal Sulík.
Pomoc nájomcom a cestovným kanceláriám
Pre nájomcov totiž ministerstvo hospodárstva pripravilo novelu zákona, ktorá štátu umožní preplatiť za čas, kedy boli priestory povinne uzavreté, časť nájmu. „Štát uhradí takú časť nájmu, aké percento zľaví prenajímateľ. Teda ak prenajímateľ zníži nájomné o 40 percent, štát prispeje ďalšími 40 percentami a nájomca platí len 20 percent,“ povedal Sulík s tým, že tento mechanizmus predrokovali so zúčastnenými stranami, vrátane veľkých prenajímateľov obchodných priestorov. „Chápu, že keď je kríza, budú sa aj oni určitou mierou podieľať,“ tvrdí.
Otázka pre Richarda Sulíka
Po návšteve Technickej univerzity v Košiciach ste navrhli, aby tam vzniklo výskumné vodíkové centrum. Prečo?
-Myslím si, že vláda by mala napríklad viac podporovať výskum využitia vodíka, Slovensko je v ňom prekvapivo ďaleko. Sme najväčšia autovýrobňa na svete, nikde inde sa v pomere k počtu obyvateľov nevyrobí toľko áut ako u nás. A v súvislosti s rozvojom elektromobility treba povedať, že uchovávanie elektriny v batériách nie je tá správna budúcnosť. Auto by naďalej poháňal elektromotor, ale elektrická energia nebude pochádzať z baterky, bude sa vyrábať spaľovaním vodíka.-
Po návšteve Technickej univerzity v Košiciach ste navrhli, aby tam vzniklo výskumné vodíkové centrum. Prečo?
-Myslím si, že vláda by mala napríklad viac podporovať výskum využitia vodíka, Slovensko je v ňom prekvapivo ďaleko. Sme najväčšia autovýrobňa na svete, nikde inde sa v pomere k počtu obyvateľov nevyrobí toľko áut ako u nás. A v súvislosti s rozvojom elektromobility treba povedať, že uchovávanie elektriny v batériách nie je tá správna budúcnosť. Auto by naďalej poháňal elektromotor, ale elektrická energia nebude pochádzať z baterky, bude sa vyrábať spaľovaním vodíka.-
„Väčšina predajní bola zavretá do dvoch mesiacov. Malo by to vyzerať tak, že prenajímateľ dostane namiesto dvanástich mesačných nájmov jedenásť, nájomca zaplatí desať a jeden zaplatí štát. To je korektné a férové riešenie, prerokované so zástupcami zúčastnených strán. Budúci týždeň to ideme predložiť na vládu, potom to ešte musí prejsť v parlamente a musí sa s tým stotožniť prezidentka a podpísať to. A potom ešte musíme zvládnuť "maličkosť", realizovať 40-50.000 preplatení nájmu,“ zhrnul Sulík.
Cestovné kancelárie zasa dostanú možnosť realizovať predané zájazdy v náhradných termínoch až do konca augusta budúceho roka, v tomto roku budú musieť peniaze vracať len ohrozeným skupinám, napríklad ľuďom, ktorí aktuálne prišli o prácu. „Toto je spôsob, ktorý rozhodne nie je ideálny, ale z možností, ktoré boli na stole, je to podľa môjho názoru to najmenej zlé riešenie. Aj nie ideálne riešenie je lepšie ako žiadne a zvolilo si ho okrem nás ďalších 12 krajín. V Národnej rade to prešlo aj s hlasmi opozície,“ pripomenul minister hospodárstva.
Zákaz nedeľného predaja a spolupráca s premiérom
Hoci sa v politických kuloároch začína hovoriť o možnom predĺžení zákazu nedeľného predaja aj po skončení koronakrízy, SaS podľa Sulíka urobí všetko preto, aby takúto zmenu v koalícii zablokovala. „Aj v susednom Maďarsku mali obchody v nedeľu zatvorené a opätovne ich otvorili, lebo zistili, že to ľudia nakoniec nechceli. My dnes nemáme povinnosť v nedeľu predávať. Ale máme množstvo ľudí, ktorí chcú ísť robiť v nedeľu, lebo dostanú stopercentný príplatok ku mzde,“ pripomenul.
Koaličná zmluva podľa neho dáva SaS možnosť vzniesť voči takejto zmene zásadnú výhradu. Poznámka Borisa Kollára (Sme rodina), podľa ktorého by za určitých okolností bolo možné tento mechanizmus obísť, bola podľa Sulíka nedorozumením. „S Borisom Kollárom som si to medzičasom vydiskutoval,“ povedal.
Ešte pred voľbami v roku 2016 Richard Sulík aj v kuloároch označoval Igora Matoviča za partnera, s ktorým by chcel ísť do vlády. Na otázku, ako hodnotí ich spoluprácu potom, čo sa táto vízia po štyroch rokoch realizovala, odpovedal, že je dostatočne dobrá na to, aby v nej mohli pokračovať. „Samozrejme, vždy sú nejaké drobnosti, kde to nesadne úplne. Ale aj v tom je určitá konzistentnosť, v roku 2016 som povedal, že s OĽaNO by som do vlády išiel a o štyri roky neskôr sa to stalo,“ uzavrel Sulík.
