Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 5. jún 2025Meniny má Laura
< sekcia Publicistika

SULÍK: Robert Mistrík je dominantný prezidentský kandidát

Richard Sulík v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Ak sa pravidlá pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu nezmenia tak, aby mala šancu aj opozícia, SaS nebude zbytočne nominovať svojich ľudí, povedal v TABLET.TV Richard Sulík.

Bratislava 7. septembra (Teraz.sk) – Dominantným prezidentským kandidátom je v tejto chvíli Robert Mistrík, pričom koalícia doteraz nebola schopná postaviť proti nemu relevantného súpera. V diskusii na TABLET.TV to povedal predseda SaS Richard Sulík.

„Nemáme tu relevantného kandidáta koalície. Smer nevie nikoho nájsť, nazval by som to vyhlásením personálneho bankrotu, SNS otáľa a možno nakoniec všetci podporia Bugára. Nepoznáme ešte skutočných súperov pána Mistríka,“ vyhlásil Sulík.

Hoci jeho strana, podobne ako SPOLU Miroslava Beblavého, Roberta Mistríka podporuje, Sulík ho nepovažuje za kandidáta SaS. „My nemáme vlastného kandidáta, Robert Mistrík je nezávislý kandidát, zbiera si podpisy pod petíciu a my sme sa rozhodli ho podporiť,“ povedal Sulík.

Nepopiera pritom, že politické skúsenosti získal vedec a podnikateľ Mistrík práve v drese SaS. „Nebol iba zakladajúcim členom SaS, bol dokonca v prípravnom výbore ešte v roku 2008 a mne sa s ním spolupracovalo veľmi dobre. V roku 2013 sa rozhodol opustiť SaS, lebo sa chcel venovať svojmu podnikaniu a vede. Teraz sa rozhodol kandidovať a my sme sa rozhodli ho podporiť. Rozhodne je to občiansky kandidát,“ zhrnul Sulík.

Porovnanie Roberta Mistríka s Jiřím Drahošom, známym českým vedcom, ktorého v prezidentských voľbách porazil v druhom kole politicky skúsenejší Miloš Zeman, podľa Sulíka nesedí. „Každý prípad je iný. Pána Drahoša nepoznám osobne a ani som nesledoval jeho kampaň. Robert Mistrík je veľmi sčítaný a za tých päť rokov v SaS, my sme boli v tom čase členmi vládnej koalície, niečo z politiky pochytil,“ tvrdí Sulík.



Na otázku, prečo sa opozičné strany nesnažia zjednotiť na podpore spoločného prezidentského kandidáta Sulík odpovedal, že to nie je potrebné, keďže voľba prezidenta je dvojkolová. „Je to presne tým, že je dvojkolový systém. Nie je tu bezpodmienečný tlak, že musí prísť k dohode na jednom kandidátovi. Keďže ide o väčšinovú voľbu, mala by aj dvojkolová ostať. Ale to znamená, že sa nemusíme hneď dohodnúť,“ povedal.


Komunálne voľby


V diskusii komentoval aj netradičnú dohodu OĽaNO a SaS na jednej strane a KDH na druhej, podľa ktorej všetky tri strany podporia toho kandidáta z dvojice Ján Mrva/Caroline Líšková, ktorý lepšie uspeje v prieskume voličských preferencií agentúry Focus.

„My sme v komunálnych voľbách podporili kandidáta OĽaNO Jána Mrvu preto, že OĽaNO podporilo nášho kandidáta na župana Juraja Drobu pred rokom. Je to politická dohoda, ktorú dodržujeme,“ poznamenal Sulík. KDH postavilo do volieb Caroline Líškovú, potom sa však Alojz Hlina s Igorom Matovičom dohodli na spoločnej podpore silnejšieho kandidáta, rozhodnúť o mene má prieskum.

„Je to trochu z núdze cnosť. Dohodli sa na tom Igor Matovič a Alojz Hlina, aby tento problém nejako vyriešili. Ja kandidatúru Caroline Líškovej, čo je, mimochodom, mimoriadne sympatická mladá dáma, považujem za predčasnú. Každopádne je veľmi dobre, že pochopili, že musíme spojiť sily, ak chceme v Bratislave ako pravicová koalícia vyhrať,“ reaguje Sulík.

„V iných mestách sme sa vždy pridali k tomu najvhodnejšiemu kandidátovi, vystupujeme v koalíciách. Je to preto, že komunálne voľby sú jednokolové a tam je dohoda omnoho dôležitejšia,“ dodáva s tým, že SaS zo zásady nevstupuje do koalícií so Smerom-SD, SNS a ĽS NS.

„Tieto tri strany sú pre nás neprijateľné a ostane to tak aj v parlamentných voľbách,“ vyhlásil Sulík.


Kauza únos


Na margo kauzy vyšetrovania únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha, ktorý mohol byť zo schengenského priestoru vyvezený v slovenskom vládnom špeciáli, Sulík povedal, že on osobne sa prikláňa k názoru, že vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák „všetko veľmi dobre vedel“. „Čo to je za ministra, ak o tom nevedel? Čo je to tam, holubník? Požičať lietadlo, ktoré letí mimo schengenského priestoru, to nie je ako požičať bicykel a ísť do najbližšej krčmy,“ tvrdí Sulík.

„Celé je to hnusná špinavá historka a robí nám obrovskú hanbu najmä v Nemecku. Som zvedavý, aké budú výsluchy tých niekoľkých desiatok ľudí. Počkáme si, ako to celé dopadne,“ povedal predseda SaS s tým, že sa ako europoslanec snaží aj on osobne získať informácie od nemeckých orgánov.


Výber ústavných sudcov


Na margo pripravovanej ústavnej zmeny pravidiel voľby kandidátov na ústavných sudcov Sulík povedal, že prichádza príliš krátko pred samotnými jesennými voľbami, v ktorých sa bude vyberať až deväť z celkovo trinástich ústavných sudcov. „Je to prikrátko. Tie zmeny mali už dávno platiť,“ vyhlásil. Stretnutie s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most - Híd) na túto tému však považuje za konštruktívne. „Treba počkať, čo konkrétne dajú na stôl,“ poznamenal Sulík.

Zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidáta z jednoduchej väčšiny na kvalifikovanú, teda namiesto polovice prítomných poslancov na viac ako polovicu zo všetkých 150 zákonodarcov, však Sulík považuje za kozmetickú zmenu. „Teoreticky, ak by bolo v sále prítomných 76 poslancov, stačila by zvolenie kandidáta nadpolovičná väčšina z nich. Ale to je len teória. Prax je taká, že ak ide o dôležitú zmenu, sú tam poslanci vládnej koalície nastúpení do nohy,“ povedal.

„Podľa mňa by bola najlepšia zmena taká, že by sa sudcovia volili po troch a tak, aby mal každý poslanec jeden jediný hlas. Dnes, keď volia troch sudcov, má každý poslanec de facto tri hlasy a koalícia si vždy zvolí všetkých troch svojich. Ak by sa volili po troch a každý poslanec by mal iba jeden hlas, bolo by zaručené, že v každom kole zvolí opozícia aspoň jedného svojho,“ navrhol Sulík. Ak by mali prvé tri trojice rôzne dlhé funkčné obdobia, teda šesť, deväť a dvanásť rokov, dosiahlo by sa podľa neho aj to, že by Ústavný súd bol od začiatku riadne obsadený, neskôr by ho však dopĺňal vždy iný parlament s obmeneným zložením poslancov.

„Keď tie zmeny budú také, že opozícia získa aspoň teoretickú šancu v prípade, že sa zjednotí, presadiť svojho kandidáta, potom by sme určite takýchto kandidátov navrhli. Inak nebudeme nahadzovať loptičky, aby ich niekto iný v kuse zostreľoval,“ odpovedal Sulík na otázku, či bude nejakých kandidátov na sudcov nominovať aj SaS.

Sloboda a solidarita medializovala aj založenie vlastnej mládežníckej organizácie „Mladí SaSkári“. „Už sme tam, v SaS, starí fotri. Ja už mám cez päťdesiat, Galko má cez päťdesiat, iba naše dámy nestarnú. Povedali sme si, že ak chceme osloviť mladých ľudí ich témami a ich jazykom, je dôležité mať mládežnícku organizáciu a tú teraz budeme s plnou vážnosťou budovať,“ uzavrel Sulík.

JAUROVÁ: Fico nemusí ústavu meniť, len chce, aby sa o tom rozprávalo

Vývoj hlasovaní aktuálneho parlamentu sa podľa Z. Jaurovej (PS) dá len ťažko odhadnúť, ale nevylučuje, že sa novela ústavy presunie z aktuálnej parlamentnej schôdze na neskôr (správa, PODCAST, VIDEO).

- Českí poslanci prerušili na neurčito mimoriadnu schôdzu snemovne zvolanú pre bitcoinovú kauzu. O téme vo štvrtok rokovali od 9.00 h približne takmer 11 hodín. Schôdza skončila z dôvodu vypršania rokovacieho času.

- Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vo štvrtok uviedol, že zákazy vstupu do USA pre občanov z 12 štátov, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump, vyvolávajú obavy z hľadiska medzinárodného práva.

- Sily NATO začali dvojtýždňové cvičenia v Baltskom mori. Prvé lode odplávali z nemeckej základne Rostock-Warnemünd na severovýchode krajiny vo štvrtok. Medzi plavidlami bola aj nemecká korveta Magdeburg a francúzska mínolovka Vulcain.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtkový rokovací deň rozpravou o opozičnej novele zákona o volebnej kampani.

- Nemeckého kancelára Friedricha Merza vo štvrtok v Bielom dome prijal americký prezident Donald Trump. Obaja lídri vyjadrili nádej, že budú pokračovať vo vzájomnej prospešnej spolupráci.

- Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR kritizovali v pléne parlamentu pozmeňujúce návrhy k novele školského zákona. Označili ich za prílepky, ktoré rokovací poriadok neumožňuje.

- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rešpektuje vo štvrtok prijaté uznesenie Národnou radou SR o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov SR.

- Pri obci Stakčín v okrese Snina došlo vo štvrtok po 13.00 h k dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel. Na mieste zasahovala aj posádka leteckých záchranárov z Košíc.

- Český premiér Petr Fiala nepovažuje rozhodnutie slovenského parlamentu zaviazať vládu, aby nepodporila ďalšie protiruské sankcie, za dobré pre bezpečnosť Európy.

- Osem ľudí sa zranilo na palube lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré muselo v stredu večer núdzovo pristáť v južnom Nemecku pre turbulencie spôsobené silnou búrkou. Lietadlo so 179 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky smerovalo z Berlína do Milána.

- Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok opäť znížila svoje kľúčové úrokové sadzby, už ôsmykrát od júna 2024. Rada guvernérov ECB vo štvrtok oznámila, že znižuje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov.

- Slovák, ktorý vlani v septembri prepadol a zabil v záhradnom domčeku vo viedenskej štvrti Floridsdorf 91-ročnú ženu, dostal vo štvrtok za tento čin od rakúskeho súdu doživotný väzenský trest.

- Podľa českého premiéra Petra Fialu je v bitcoinovej kauze potrebné objasniť, či nešlo o akciu, ktorej cieľom bolo podviesť štát a zneužiť jeho inštitúcie.

- Bývalý bos sicílskej mafie Cosa Nostra Giovanni Brusca je po odpykaní štvorročného podmienečného trestu, ktorý mu bol uložený po prepustení z väzenia v roku 2021, kde strávil 25 rokov, definitívne na slobode.

- V rámci vyšetrovania voči zdravotníkovi pôsobiacemu v oblasti paliatívnej starostlivosti, ktorý je väzobne stíhaný pre podozrenie z úmyselného zabíjania zverených pacientov, nariadila berlínska prokuratúra ďalšiu exhumáciu.

- Členovia vlády by nemali v medzinárodných organizáciách hlasovať za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii.

- Otvorený obchod, nie protekcionizmus, je zárukou rozvoja. Uviedol to vo štvrtok eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič počas vystúpenia na bruselskom Fóre pre hospodársku bezpečnosť, informuje spravodajca TASR.

- Štvrtková mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k tzv. penziónovej výzve je jednou z hybridných operácií opozície proti Slovensku. Uviedol to na brífingu na agrorezorte podpredseda NR SR Tibor Gašpar.

- Platy zamestnancov v školstve sa majú zvýšiť. Zaviesť sa má aj príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality práce.

- Počet hlásených kybernetických incidentov v roku 2024 stúpol, nie však vo všetkých sektoroch. Nárast zaznamenala verejná správa, zdravotníctvo či energetika a digitálna infraštruktúra.