Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak bude SaS súčasťou vlády, stretneme sa so všetkými parlamentnými stranami, aj opozičnými a prerokujeme našu energetickú koncepciu, povedal v TASR TV Richard Sulík (SaS). (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. augusta (Teraz.sk) – Skutočným problémom vládnej koalície v tomto volebnom období bolo chaotické a nevypočitateľné líderstvo Igora Matoviča (OĽANO a priatelia) a opozičné postoje hnutia Sme rodina, určite nie politika SaS. V reakcii na vyjadrenia predsedu poslaneckého klubu OĽANO Michala Šipoša, to v TASR TV povedal predseda SaS Richard Sulík.
Šipoš 26. júla v TASR TV uviedol, že hlavnú zodpovednosť za postupný rozpad vládnej koalície niesol „rozbíjač vlád“ Richard Sulík, ktorý koalíciu zvnútra rozkladal prakticky od začiatku volebného obdobia.
„Sú to účelové tvrdenia. Realita je taká, že poslanci SaS z celej koalície najmenej krát hlasovali v rozpore s koaličnými dohodami,“ tvrdí Sulík. Podľa jeho štatistiky pri hlasovaniach v parlamente koaličnú zmluvu najčastejšie porušilo hnutie Sme rodina a po ňom hnutie OĽANO. „Skutočná opozícia v koalícii bola Sme rodina a Boris Kollár,“ vyhlásil Sulík.
Dodal, že SaS sa po celý čas snažila plniť dohody a držať dané slovo, nemohla sa však rovnako spoľahnúť na koaličných partnerov. „Michal Šipoš si nemôže dovoliť povedať, že najväčší problém našej koalície bol v tom, že ju viedol človek, ktorý patril do blázninca a nie do vlády. Tým myslím Igora Matoviča,“ vyhlásil Sulík.
Podľa predsedu SaS líder OĽANO de facto riadil aj nasledujúci kabinet Eduarda Hegera. „Bol iba minister, ale de facto naďalej tú vládu riadil. Eduard Heger bol premiér na papieri,“ tvrdí Sulík.
SaS podľa neho nechcela niesť zodpovednosť za nesprávne manažérske rozhodnutia, aké napríklad viedli ku kríze v rezorte zdravotníctva v čase výpovedí lekárov. „Už sa išli rušiť plánované operácie. Reálne išlo o ľudské životy. Alebo divadlo okolo štátneho rozpočtu. Nedalo sa takto fungovať,“ povedal Sulík.
Napriek tomu podľa Sulíka k pádu vlády vôbec nemuselo prísť. „Boli sme dohodnutí, že Igor Matovič nakoniec predsa len odstúpi z postu ministra financií. Ale vytrhol svoju demisiu z rúk úradníka prezidentky. Presne tak chaoticky ako vládol, tak chaoticky aj skončila vláda, ktorá bola formálne Eduarda Hegera, ale fakticky Igora Matoviča,“ zhrnul Sulík.
SaS ako jedna z mála parlamentných strán hlasovala za vyjadrenie dôvery aktuálnej úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Ak by vláda navrhla vecné riešenie napríklad aktuálneho problému s výpoveďami pediatrov a potrebovala by na to presadiť v parlamente legislatívne zmeny, SaS by zvážila svoju podporu. „Ak by sa ukázalo, že problém je taký vážny, že nepočká tie dva mesiace do volieb,“ povedal Sulík.
Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej odobrať poverenie jednému z jej členov, exministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi, považuje Sulík za politickú chybu. „Nemala nechať padnúť ministra vnútra. Malo sa to vyriešiť nejako v kľude, ministra mala v každom prípade podržať,“ konštatuje s tým, že detaily celého sporu nepozná, ale z hľadiska logiky riadenia rezortu postup prezidentky nebol správny.
Aj keď vláda Ľudovíta Ódora zvýšila tempo dočerpávania eurofondov, Richard Sulík očakáva na konci roka vysoký prepad nevyčerpaných prostriedkov. „Je to vážne zlyhanie ministerky Remišovej,“ konštatuje Sulík. Jeho strana chce do budúceho volebného obdobia presadzovať prideľovanie eurofondov automaticky na základe nárokovateľnosti. „Aby o tom, kto dostane grant, nerozhodovali úradníci. Kto spĺňa kritériá, musí dostať. Dá sa to pomerne jednoducho spraviť napríklad pri obciach,“ tvrdí.
SaS tiež pripravila dokument s názvom "Kostra energetickej politiky Slovenska", v ktorom je vymenovaných 70 opatrení pre zabezpečenie energie na najbližšie desaťročia, od prečerpávacích elektrární až po nový zdroj jadrovej energie. Ak by sa SaS stala súčasťou budúcej vlády, chce o tomto dokumente rokovať so všetkými parlamentnými stranami vrátane opozičných. Ak by sa podarilo dosiahnuť konsenzus, bol by podľa Sulíka zárukou toho, že sa energetická koncepcia bude napĺňať v dlhoročnom rámci bez ohľadu na to, ktoré strany budú aktuálne vo vláde.
Šipoš 26. júla v TASR TV uviedol, že hlavnú zodpovednosť za postupný rozpad vládnej koalície niesol „rozbíjač vlád“ Richard Sulík, ktorý koalíciu zvnútra rozkladal prakticky od začiatku volebného obdobia.
„Sú to účelové tvrdenia. Realita je taká, že poslanci SaS z celej koalície najmenej krát hlasovali v rozpore s koaličnými dohodami,“ tvrdí Sulík. Podľa jeho štatistiky pri hlasovaniach v parlamente koaličnú zmluvu najčastejšie porušilo hnutie Sme rodina a po ňom hnutie OĽANO. „Skutočná opozícia v koalícii bola Sme rodina a Boris Kollár,“ vyhlásil Sulík.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Richardom Sulíkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Dodal, že SaS sa po celý čas snažila plniť dohody a držať dané slovo, nemohla sa však rovnako spoľahnúť na koaličných partnerov. „Michal Šipoš si nemôže dovoliť povedať, že najväčší problém našej koalície bol v tom, že ju viedol človek, ktorý patril do blázninca a nie do vlády. Tým myslím Igora Matoviča,“ vyhlásil Sulík.
Podľa predsedu SaS líder OĽANO de facto riadil aj nasledujúci kabinet Eduarda Hegera. „Bol iba minister, ale de facto naďalej tú vládu riadil. Eduard Heger bol premiér na papieri,“ tvrdí Sulík.
SaS podľa neho nechcela niesť zodpovednosť za nesprávne manažérske rozhodnutia, aké napríklad viedli ku kríze v rezorte zdravotníctva v čase výpovedí lekárov. „Už sa išli rušiť plánované operácie. Reálne išlo o ľudské životy. Alebo divadlo okolo štátneho rozpočtu. Nedalo sa takto fungovať,“ povedal Sulík.
Napriek tomu podľa Sulíka k pádu vlády vôbec nemuselo prísť. „Boli sme dohodnutí, že Igor Matovič nakoniec predsa len odstúpi z postu ministra financií. Ale vytrhol svoju demisiu z rúk úradníka prezidentky. Presne tak chaoticky ako vládol, tak chaoticky aj skončila vláda, ktorá bola formálne Eduarda Hegera, ale fakticky Igora Matoviča,“ zhrnul Sulík.
SaS ako jedna z mála parlamentných strán hlasovala za vyjadrenie dôvery aktuálnej úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Ak by vláda navrhla vecné riešenie napríklad aktuálneho problému s výpoveďami pediatrov a potrebovala by na to presadiť v parlamente legislatívne zmeny, SaS by zvážila svoju podporu. „Ak by sa ukázalo, že problém je taký vážny, že nepočká tie dva mesiace do volieb,“ povedal Sulík.
Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej odobrať poverenie jednému z jej členov, exministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi, považuje Sulík za politickú chybu. „Nemala nechať padnúť ministra vnútra. Malo sa to vyriešiť nejako v kľude, ministra mala v každom prípade podržať,“ konštatuje s tým, že detaily celého sporu nepozná, ale z hľadiska logiky riadenia rezortu postup prezidentky nebol správny.
Aj keď vláda Ľudovíta Ódora zvýšila tempo dočerpávania eurofondov, Richard Sulík očakáva na konci roka vysoký prepad nevyčerpaných prostriedkov. „Je to vážne zlyhanie ministerky Remišovej,“ konštatuje Sulík. Jeho strana chce do budúceho volebného obdobia presadzovať prideľovanie eurofondov automaticky na základe nárokovateľnosti. „Aby o tom, kto dostane grant, nerozhodovali úradníci. Kto spĺňa kritériá, musí dostať. Dá sa to pomerne jednoducho spraviť napríklad pri obciach,“ tvrdí.
SaS tiež pripravila dokument s názvom "Kostra energetickej politiky Slovenska", v ktorom je vymenovaných 70 opatrení pre zabezpečenie energie na najbližšie desaťročia, od prečerpávacích elektrární až po nový zdroj jadrovej energie. Ak by sa SaS stala súčasťou budúcej vlády, chce o tomto dokumente rokovať so všetkými parlamentnými stranami vrátane opozičných. Ak by sa podarilo dosiahnuť konsenzus, bol by podľa Sulíka zárukou toho, že sa energetická koncepcia bude napĺňať v dlhoročnom rámci bez ohľadu na to, ktoré strany budú aktuálne vo vláde.
