Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je milión podpisov ľudí, ktorí chcú referendum. Ústavný súd nejako rozhodol, referendum bude iba o jednej otázke a my naň určite pôjdeme, povedal M. Šutaj Eštok (Hlas-SD). (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. novembra (Teraz.sk) – Parlamentné hlasovania o štátnom rozpočte, alebo o možnosti skrátenia volebného obdobia rozdelia poslancov na skutočne opozičných a na tých, ktorí napokon pomôžu vláde. V TASR TV to povedal nezávislý poslanec Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Jedenásť poslancov, ktorí sa hlásia k jeho strane, v parlamente podporí legislatívu potrebnú na splnenie dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Zákon o štátnom rozpočte na budúci rok však nepodporia, hoci sú v ňom rozpočtované peniaze na pomoc občanom a firmám v čase energetickej krízy a vysokej inflácie, vrátane zdrojov na zvyšovanie platov lekárov.
„Určite sa nedáme citovo vydierať súčasnou vládnou koalíciou. Povedali sme jasne, že sme pripravení baviť sa o podpore rozpočtu za podmienky, že sa zároveň dohodneme na termíne čo najskorších predčasných volieb,“ povedal Šutaj Eštok.
Tvrdí, že v porovnaní s rokmi vlády Petra Pellegriniho (Hlas-SD) výdavková časť rozpočtu enormne narástla bez toho, že by to adekvátne pocítili občania na výške štátnej pomoci. Šutaj Eštok odhaduje, že rozpočet nezíska ani podporu Smeru-SD. „Ale nepočuli sme jednoznačné stanovisko od ľudí, ktorých vedie pán Taraba. A veľmi dôležitý faktor sú kotlebovci,“ naznačil.
V prípade SaS je podľa neho zasa otázkou postoj k možnosti predčasných volieb. „Ak je niekto tvrdou opozíciou, ako to o sebe tvrdí SaS, tak je ich povinnosťou urobiť všetko preto, aby predčasné voľby boli,“ vyhlásil poslanec.
K predčasným voľbám sa podľa neho dá prepracovať hlasovaním v parlamente, ale aj pomocou referenda. Absolútne odmieta tvrdenia predsedu SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého je referendum zbytočné. Pripomenul, že pod dvomi referendovými petíciami bol spolu milión podpisov, ktoré nie je možné ignorovať. „Ak sa ľudia rozhodnú, že chcú, aby sa referendum konalo, je povinnosťou politikov, aby to rešpektovali. My tam pôjdeme a budeme vyzývať aj našich sympatizantov, aj členov a voličov, aby na referendum išli a aby bolo čo najúspešnejšie,“ povedal.
Aj v prípade nadchádzajúceho hlasovania o vyslovovaní nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) budú mať podľa Šutaj Eštoka poslanci z Hlasu-SD jednoznačný postoj. „Všetci v Hlase budeme určite hlasovať za odvolanie pána Mikulca. Dôvody na jeho odvolanie stále pretrvávajú. Najnovšie tu máme migračnú krízu, ktorú minister Mikulec absolútne nezvláda,“ tvrdí. Na odvolanie člena vlády je však v parlamente potrebných najmenej 76 hlasov za vyslovenie nedôvery. Vzhľadom na to, že časť SaS sa chce pri hlasovaní zdržať, podľa Šutaj Eštoka je možné, že minister ustojí aj ôsme hlasovanie o svojom odvolaní.
Jedenásť poslancov, ktorí sa hlásia k jeho strane, v parlamente podporí legislatívu potrebnú na splnenie dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Zákon o štátnom rozpočte na budúci rok však nepodporia, hoci sú v ňom rozpočtované peniaze na pomoc občanom a firmám v čase energetickej krízy a vysokej inflácie, vrátane zdrojov na zvyšovanie platov lekárov.
„Určite sa nedáme citovo vydierať súčasnou vládnou koalíciou. Povedali sme jasne, že sme pripravení baviť sa o podpore rozpočtu za podmienky, že sa zároveň dohodneme na termíne čo najskorších predčasných volieb,“ povedal Šutaj Eštok.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Matúšom Šutaj Eštokom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Tvrdí, že v porovnaní s rokmi vlády Petra Pellegriniho (Hlas-SD) výdavková časť rozpočtu enormne narástla bez toho, že by to adekvátne pocítili občania na výške štátnej pomoci. Šutaj Eštok odhaduje, že rozpočet nezíska ani podporu Smeru-SD. „Ale nepočuli sme jednoznačné stanovisko od ľudí, ktorých vedie pán Taraba. A veľmi dôležitý faktor sú kotlebovci,“ naznačil.
V prípade SaS je podľa neho zasa otázkou postoj k možnosti predčasných volieb. „Ak je niekto tvrdou opozíciou, ako to o sebe tvrdí SaS, tak je ich povinnosťou urobiť všetko preto, aby predčasné voľby boli,“ vyhlásil poslanec.
K predčasným voľbám sa podľa neho dá prepracovať hlasovaním v parlamente, ale aj pomocou referenda. Absolútne odmieta tvrdenia predsedu SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého je referendum zbytočné. Pripomenul, že pod dvomi referendovými petíciami bol spolu milión podpisov, ktoré nie je možné ignorovať. „Ak sa ľudia rozhodnú, že chcú, aby sa referendum konalo, je povinnosťou politikov, aby to rešpektovali. My tam pôjdeme a budeme vyzývať aj našich sympatizantov, aj členov a voličov, aby na referendum išli a aby bolo čo najúspešnejšie,“ povedal.
Aj v prípade nadchádzajúceho hlasovania o vyslovovaní nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) budú mať podľa Šutaj Eštoka poslanci z Hlasu-SD jednoznačný postoj. „Všetci v Hlase budeme určite hlasovať za odvolanie pána Mikulca. Dôvody na jeho odvolanie stále pretrvávajú. Najnovšie tu máme migračnú krízu, ktorú minister Mikulec absolútne nezvláda,“ tvrdí. Na odvolanie člena vlády je však v parlamente potrebných najmenej 76 hlasov za vyslovenie nedôvery. Vzhľadom na to, že časť SaS sa chce pri hlasovaní zdržať, podľa Šutaj Eštoka je možné, že minister ustojí aj ôsme hlasovanie o svojom odvolaní.
Otázka pre Matúša Šutaj Eštoka
V piatok 25. novembra uplynulo 30 rokov od schválenia ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Vaša generácia prežila prakticky celý svoj život už v ére samostatnej Slovenskej republiky. Viete si predstaviť, že by sme sa pred 30 rokmi neboli rozišli? Akú pridanú hodnotu vidíte v osamostatnení Slovenska?
-Som hrdý na to, že som Slovákom a môžem žiť v samostatnej Slovenskej republike. Pochádzam z generácie, ktorá bola vychovávaná po väčšinu života už v samostatnom štáte. Som ročník 1987, čiže mňa sa už veľmi nedotkla ani totalita a československý štát som tiež ešte nevnímal. Dnešná generácia to berie už ako samozrejmosť, žiť v samostatnej Slovenskej republike.
Počas pandémie sme boli obmedzovaní pri cestovaní do iných krajín, Schengen zrazu ako keby ani neexistoval, vtedy si aj veľa mladých ľudí z generácie ešte mladšej ako ja uvedomilo, že otvorená Európa nie je samozrejmosť a že žijeme na území, ktoré je naše. Buďme na to hrdí. Buďme hrdí na to, že sa pred 30 rokmi podarilo osamostatniť a dnes sú s tým spokojné oba štáty. Česko ide svojou cestou, Slovensko svojou a verím, že nás čaká ešte dlhá a perspektívna budúcnosť. Aj keď na tej ceste niekedy zaváhame tak, ako Slovensko z môjho pohľadu teraz.-
V piatok 25. novembra uplynulo 30 rokov od schválenia ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Vaša generácia prežila prakticky celý svoj život už v ére samostatnej Slovenskej republiky. Viete si predstaviť, že by sme sa pred 30 rokmi neboli rozišli? Akú pridanú hodnotu vidíte v osamostatnení Slovenska?
-Som hrdý na to, že som Slovákom a môžem žiť v samostatnej Slovenskej republike. Pochádzam z generácie, ktorá bola vychovávaná po väčšinu života už v samostatnom štáte. Som ročník 1987, čiže mňa sa už veľmi nedotkla ani totalita a československý štát som tiež ešte nevnímal. Dnešná generácia to berie už ako samozrejmosť, žiť v samostatnej Slovenskej republike.
Počas pandémie sme boli obmedzovaní pri cestovaní do iných krajín, Schengen zrazu ako keby ani neexistoval, vtedy si aj veľa mladých ľudí z generácie ešte mladšej ako ja uvedomilo, že otvorená Európa nie je samozrejmosť a že žijeme na území, ktoré je naše. Buďme na to hrdí. Buďme hrdí na to, že sa pred 30 rokmi podarilo osamostatniť a dnes sú s tým spokojné oba štáty. Česko ide svojou cestou, Slovensko svojou a verím, že nás čaká ešte dlhá a perspektívna budúcnosť. Aj keď na tej ceste niekedy zaváhame tak, ako Slovensko z môjho pohľadu teraz.-
