Petter Bittner je známy ako hráč na bicie a frontman kapely FEELME, ale tiež neúnavný organizátor kultúrnych akcií a festivalov. Láska k svojmu nástroju ho priviedla k usporiadaniu populárneho podujatia DRUMFEST SLOVAKIA, ktoré sa každoročne koná v Pezinku. Nedávno pribudla írečitá modranská akcia, projekt MODRA hlavná stanica. Vo vinohradníckom mestečku, ktoré je známe tým, že sa mu vyhla železničná trať, vznikla stanica ako kultúrny priestor.

Myšlienka železnice v Modre vyznievala počas príprav projektu trochu ako recesia. Ale otvorenie modranskej stanice prinieslo okrem kultúry divákom predsa len aj informáciu o tom, ako to s modranskou železnicou naozaj bolo...

Ako to bolo s železnicou v Modre?
-Je to už taká dlhodobá trauma Modranov, že nemajú železnicu, aj kamaráti sa mi preto často smiali. Začal som sa teda o túto tému zaujímať. Zohnal som si knižky o konskej železnici, ktorá mala spájať päť kráľovských miest – Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru a Trnavu. Stretol som sa pritom s rôznymi legendami a podľa jednej z nich mali predstavitelia mesta odmietnuť železnicu s tým, že prináša neresť.

Ďalšia legenda hovorí o tom, že trasa železnice mala viesť cez pozemok, na ktorej stála stodola a jej majiteľ nebol ochotný otvárať vráta na nej vždy, keď pôjde vlak. Edita Walterová napríklad vo svojich knižných spomienkach na starú Modru opisuje svoju babku, ako chodila každý deň pred svoj dom, kde bol zameriavací kolík železničnej trate a ona ho zalievala, aby z neho koľajnica vykvitla... Riaditeľka Mestského múzea Pezinok Petra Pospechová nakoniec našla v štátnom archíve v Modre listinu z roku 1837, kde bol jasne uvedený dôvod – a bolo to kvôli terénu. Tento dokument sme potom slávnostne odhalili, spolu s tabuľou MODRA hlavná stanica, priamo na podujatí.-

Podarilo sa teda spojiť objavovanie histórie s novou kultúrnou tradíciou, keďže Modranská stanica má slúžiť kultúre...
-Najprv to možno bola recesia, ale vzápätí aj snaha dopátrať sa historickej pravdy. A nakoniec ma motivoval nápad vytvoriť priestor, kde by mohli vystupovať umelci, kapely, pričom sa ako ideálny ukázal byť starý nákladný železničný vagón z roku 1892. Z vagóna a jeho okolia vznikne železničiarske múzeum v meste, kde nebola nikdy železnica. Uznávam, že je to trochu „psycho“.-

Foto: Martina Mlčúchová

Povedzme si pár slov o podujatí. Kedy si stanicu v Modre uviedol do prevádzky?
-Stalo sa tak v posledný aprílový deň, ale prípravy trvali asi rok – myšlienka sa napokon zrodila ešte počas pandémie COVID-u. Na otvorení vystúpili Vrbovskí víťazi, teda páni bratia Braňo a Andrej Jobusovci, Roman Féder so svojím orchestrom FUNNY FELLOWS a boli pri tom stovky divákov.-

Potvrdila sa povesť o neresti? Napokon – neresť si do Modry priniesol aj bez železnice...
-Zatiaľ sme nenašli písomný zdroj, ktorý by túto domnienku potvrdzoval. Ale presne takýto fór som povedal divákom, že im teda prinášame tú „neresť“ v podobe kultúry. Odozva bola nad všetky očakávania. Naši spolucestujúci boli rôzni. Niekto prišiel kvôli železnici, niekto za kultúrou a programom. Hneď vedľa pozemku, ktorý mám prenajatý od mesta Modra, je slivkový sad a ľudia tam strávili pekné piknikové popoludnie. Už dlho som nezažil takú pozitívnu akciu. Kto chcel, ochutnal víno, kto chcel, počúval hudbu, alebo sa iba rozprával...

Prepojili sme všetko, čo patrí k Modre: víno, keramiku a už aj železnicu. Na železničnej stanici v Modre vystúpia aj ďalší zaujímaví umelci – naplánované sú tri termíny počas leta, 17. jún, 14. júl a 26.august 2022.-

Ideálne by bolo, keby ste svojou aktivitou prispeli k tomu, aby sa železnica naozaj postavila...
-V optimistickom variante riešenia dopravy v Bratislavskom kraji je plánované, že do roku 2040 má vzniknúť železničná trať Pezinok – Modra – Smolenice. No tak my v Modre sme pripravení, stanicu už máme (smiech).-

Foto: Martina Mlčúchová

Čo nevidieť sa bude konať aj DRUMFEST SLOVAKIA. Ktorý ročník to bude a akú dlhú pauzu si vynútila pandémia?
-V sobotu 21. mája sa v Pezinku uskutoční štvrtý ročník podujatia DRUMFEST SLOVAKIA – po dvoch rokoch pauzy. Aj tento rok návštevníkov festivalu v priestoroch pezinského Domu kultúry čakajú vystúpenia špičkových bubení¬kov, workshopy, výstava bubnov a činelov. Pod podujatím je organizačne podpísané občianske združenie P.R.D., teda Pezinské rozprávkové divadlo v spolupráci s Pezinským kultúrnym centrom a ďalšími partnermi. Headlinerom tohtoročného festivalu bude jeden z top bubeníkov planéty – legenda Virgil Donati.

Podujatie je ako vždy určené nielen pre bubeníkov, ale pre všetkých milovníkov kvalitnej a rytmickej hudby. Konajú sa pre nich aj workshopy, budú si môcť sami zahrať, vyskúšať si rôzne nástroje.-

Dva roky prestávky boli zrejme nepríjemné tým skôr, že ste podujatie s relatívne mladou tradíciou. Ale predpokladáš zrejme, že na vás diváci nezabudli...
-Už sa vytvorila komunita fanúšikov tohto podujatia, dokonca aj v Česku. Sme s mnohými aj v mailovom kontakte. Som si istý, že dvojročná prestávka naše spojenie s fanúšikmi neprerušila. Podujatia ako je DRUMFEST SLOVAKIA alebo aj Modranská stanica majú zrejme dar spájať zaujímavých ľudí. Verím, že to tak ostane.-

Súčasťou tvojho tvorivého tajného kútika sú aj knižky. Dávnejšie to bola publikácia Pezinok – Bigbeatown mapujúca tradíciu pezinského bigbeatu a tunajších festivalov. Teraz pribudla kniha Pezinok – Musictown, oveľa väčšia, hrubšia, výpravnejšia... A asi aj aktuálnejšia...
-V prípade knižky Bigbeatown z roku 2001 som sa spojil s pamätníkmi – s fotografom Jánom Štrbom avinárom Paľom Borišom – chodili sme po šenkoch, hľadali starých rockerov, nechal som pánov spomínať a nahrával som si ich rozprávanie. V ďalšej knihe príbeh hudby v Pezinku pokračuje. Chcel som zachytiť aj ďalšie veľké akcie, čo sa v Pezinku konali a boli spojené s hudbou – ako bol divadelný festival Cibulák, ktorého súčasťou bol vždy záverečný koncert, Alternatíva v Drevone, alebo festival Hodokvas, ktorý tu začínal. Bol to jeden z najväčších festivalov a prvý na Slovensku, čo sa konal na zelenej lúke. Kniha okrem množstva podujatí obsahuje aj profily hudobníkov a skupín rôznych žánrov spojených s Pezinkom či miesta, kde sa hrávalo. Jano Štrba má skvelý archív fotografií, takže sme do toho išli spoločne a vznikla krásna kniha mapujúca muzikantskú tradíciu Pezinka.-

A napokon, čo nové v tvojej kapele FEELME ?
-Budeme mať tento rok oslavu 20. narodenín, čo je úplne neuveriteľné. Keď sme v roku 2002 vznikli, myslím, že nebola iná skupina, ktorá by programovo mala v repertoári filmové témy v tvrdej rockovej úprave. Zažili sme veľa pekných momentov, ako keď sme napríklad boli predkapelou fínskej skupiny Apocalyptica, pred Glennom Hughesom (ex Deep Purple), otvárali sme Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary a po červenom koberci šiel Robert Redford, k tomu množstvo klubových a festivalových koncertov... Určite naše jubileum oslávime parádnym koncertom v úplne novej zostave.-