Traja odborníci odpovedajú na otázku, aké sú tri najväčšie výzvy, ktoré podľa nich stoja v čase celosvetovej krízy spôsobenej novým koronavírusom pred novovymenovaným ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom (nom. SaS).

Róbert Vass (prezident, GLOBSEC)

Foto: TASR - Pavol Zachar

1. Boj s dezinformáciami: Okrem korona vírusu sa u nás rozmohol aj ďalší vírus. Dezinformačný. Napriek tomu, že tento jav evidujeme už dlhšie, pandémia priniesla nový vietor do plachiet rôznym košpirátorom. Tí vytvárajú paralelnú realitu naprieč demokratickým západom, vrátane Slovenska. Tento vírus narúša dôveru v naše domáce a medzinárodné inštitúcie a ohrozuje politickú súdržnosť Európy, ktorá je pod tlakom nacionalistov, extrémistov a populistov.

2. Udržanie jednoty v EÚ a posilnenie miesta Slovenska v nej: Pandémia Covid-19 je aj testom súdržnosti a solidarity EÚ. Ak ju európske krajiny nezvládnu, môže utŕžiť ranu, ktorá oslabí Úniu ako celok. Už dnes vidíme, že Schengen v zásade nefunguje, mnohí lídri využívajú krízu na posilnenie svojich právomocí a k tomu sa pridávajú aj informačné operácie a dezinformácie. Pre Slovensko je však silná, efektívna a fungujúca únia životným záujmom. Ivan Korčok bude musieť hľadať kompromisy nielen v domácej politike, ale hľadať pre víziu EÚ spojencov aj mimo tradičného formátu V4, ktorá sa so Slovenskou víziou v zásadných veciach nie vždy zhoduje.

3. Dnes je v súvislosti s korona krízou ešte stále veľa otáznikov. Po tejto kríze sa však určite zobudíme do úplne iného sveta. Vidíme silnejúce uzatváranie sa do vlastných hraníc, rast politického tlaku proti globalizácii, spochybňovanie medzinárodných inštitúcií, transatlantických vzťahov a vidíme silnejúci nacionalizmus, populizmus. Zároveň vidíme aj silnejúcu pozíciu Číny vo svete. Kríza však naštartuje aj nové trendy v globálnej ekonomike. Mnohé krajiny sa bezprecedentne zadĺžia, čo vytvorí zásadné a dlhodobé štrukturálne problémy a sociálne napätia, čo môže oživiť staré konflikty a vytvoriť nové. Kríza môže zrýchliť rozklad medzinárodného poriadku postaveného na medzinárodnom práve. Ivan Korčok bude musieť nielen včas detekovať tieto trendy, ale na ne aj pružne reagovať, aby zabezpečil v dynamickom svete pevné miesto Slovenska.

Dalibor Roháč (výskumník, American Enterprise Institute)

Foto: Archív D. Roháča

1. Hlavnou misiou ministra je udržať západné ukotvenie Slovenska a znovybudovať konsenzus v základných parametroch slovenskej zahraničnej politiky -- to je práca na dlhšie než štyri roky a bude si od ministra vyžadovať nielen "reprezentáciu v zahraničí", ktorú si mnohí spájajú s rezortom diplomacie, ale najmä politickú prácu dovnútra Slovenska.

2. Na svet a na EÚ sa dnes rúti najničivejšia recesia od Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov. Udržať pokope EÚ a zvlášť Eurozónu, ktorej významní členovia (Taliansko) majú verejné financie v katastrofálnom stave počas prichádzajúcich 2-4 rokov, nebude ľahké a doposiaľ existujúce nástroje ako ESM sa môžu ukázať ako neadekvátne. Súčasne stále existuje v krajinách ako Holandsko či Nemecko silný odpor voči pokusom o mutualizáciu verejného dlhu, ktorý si môže súčasná situácia môže vyžadovať. Zvlášť v ére populistických skratiek bude balansovanie medzi týmito protichodnými záujmami veľmi tvrdý oriešok. Potrebné bude nielen kompetentné slovenské zastúpenie v euroskupine, ale aj hlas, ktorý tieto otázky zasadí do širšieho geopolitického rámca a bude ich schopný slovenskej verejnosti zodpovedným spôsobom vysvetľovať. Ide o veľa!

3. Pandémia COVID-19 otvára významné otázky o zodpovednosti čínskeho režimu a jeho vplyve napríklad v Svetovej zdravotníckej organizácii ale aj iných medzinárodných organizáciach. Trumpova administratíva bude podľa všetkého odpovedať veľmi tvrdým a možno nekonštruktívnym spôsobom. Avšak ohľadu na to, kto v Bielom dome o rok bude, tá hlavná výzva pre Európu a západný svet je zabezpečiť aby pravidlá medzinárodného poriadku držali v rukách demokracie a nie diktátorské režimy. A to je dnes ťažšie než kedykoľvek od konca studenej vojny.

Tomáš Strážay (riaditeľ, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku)

Foto: TABLET.TV

1. Doba sa zásadne mení. Kľúčová bude aktívna úloha Slovenskej republiky pri reštarte jednotlivých politík Európskej únie: kohézna politika s dôrazom na odmietnutie deliacich čiar, vrátane tých najnovších súvisiacich s pandémiou COVID-19. Zásadná bude otázka solidarity v novom svetle. Ďalej jednotný trh, vrátane digitálneho a reforma EU. Bude potrebné využiť momentum pre politiku rozširovania a pozorne sledovať vzťahy s globálnymi aktérmi, najmä vzťahy medzi EU a Čínou a transatlantické partnerstvo, s využitím pre naše záujmy.

2. Pozornosť venovať vzťahom so susedmi a regionálnej spolupráci, starostlivo vyhodnocovať vývoj v Maďarsku a Poľsku a nové výzvy pre V4, s dôrazom na ekonomické "naštartovanie" regiónu, vzhľadom na meniace sa prostredie. Dôležitý bude reštart cezhraničnej spolupráce, ochromenej krízou a reagovanie na nové výzvy spojené s pandémiou.

3. Smerom dovnútra rezortu diplomacie by malo dôjsť k posilnenie odboru analýz a plánovania, odborov strategickej komunikácie a ekonomickej diplomacie. Kľúčovou zostáva otázka koordinácie európskej agendy - ideme pokračovat v “zabehaných sľapajách“, to znamena MZVaEZ ako hlavný koordinátor, lebo ideme rozmýšľať o inováciach, prípadne zásadnejšej zmene. Potrebné je vytvorenie strednodobej koncepcie a prijatie strategických dokumentov v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.