Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O vzťahoch mestských častí k magistrátu hlavného mesta, ale aj agende stavebného úradu hovoril v relácii Samospráva tu a teraz starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) – Potreba reformy verejnej správy sa vo veľkej miere dotýka aj dvoch najväčších miest na Slovensku. Bratislava a Košice sa totiž z pohľadu samosprávy delia na niekoľko mestských častí. O vzťahoch mestských častí k magistrátu hlavného mesta, ale aj agende stavebného úradu hovoril v relácii Samospráva tu a teraz starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
"Musím povedať z môjho pohľadu, že tá spolupráca hlavného mesta a mestskej časti nikdy nebola taká dobrá ako teraz. Možno občas do seba narážame, ale každopádne problémy začíname riešiť. Pre Bratislavu je potrebné, aby sa preusporiadanie vzťahov riešilo v rámci štatútu," konštatoval starosta Ružinova.
Podľa neho nikto nespochybňuje úlohy hlavného mesta, pretože je viacero tém, ktorým sa musí venovať magistrát. Ide napríklad o otázky mestskej hromadnej dopravy či vývoz odpadu. Pripomína však, že pri zabezpečovaní niektorých kompetencií treba byť bližšie k občanovi, a preto témou súčasných diskusií nemôže byť rušenie mestských častí.
„Keby sme zrušili mestské časti, také mesto ako Bratislava by sa tak jednoducho nedalo dobre riadiť. Aj tak by sa museli všetky tie miestne úrady nejakým spôsobom zachovať,“ konštatoval starosta.
Zdôraznil, že osobne je veľkým zástancom decentralizácie a samosprávy majú možnosti a dokážu zvládať niekedy veci efektívnejšie ako štátna správa. Dôkazom sú podľa neho aj posledné mesiace, zavádzanie protiepidemických opatrení a v neposlednom rade celoplošné testovanie.
„Ružinov má toľko obyvateľov ako veľké mestá na Slovensku. Je teda prirodzené, že pri testovaní sme museli zabezpečiť oveľa viac vecí ako nejaká menšia obec, a to stálo nemalé úsilie, ale zvládli sme to, pretože máme dobrý tím. Nakoniec to prvé kolo testovania hodnotím kladne, lebo sa podchytili ohniská,“ konštatoval Chren.
Podľa neho však chýbali následné kroky, ako napríklad dohľadávanie kontaktov a podobne. Napriek tomu mestská časť pristupuje aj v tejto dobe veľmi zodpovedne k opatreniam a aktívne vytvára možnosti pre občanov, aby sa dali testovať a zamedzili tak šíreniu ochorenia.
"Musím povedať z môjho pohľadu, že tá spolupráca hlavného mesta a mestskej časti nikdy nebola taká dobrá ako teraz. Možno občas do seba narážame, ale každopádne problémy začíname riešiť. Pre Bratislavu je potrebné, aby sa preusporiadanie vzťahov riešilo v rámci štatútu," konštatoval starosta Ružinova.
Podľa neho nikto nespochybňuje úlohy hlavného mesta, pretože je viacero tém, ktorým sa musí venovať magistrát. Ide napríklad o otázky mestskej hromadnej dopravy či vývoz odpadu. Pripomína však, že pri zabezpečovaní niektorých kompetencií treba byť bližšie k občanovi, a preto témou súčasných diskusií nemôže byť rušenie mestských častí.
„Keby sme zrušili mestské časti, také mesto ako Bratislava by sa tak jednoducho nedalo dobre riadiť. Aj tak by sa museli všetky tie miestne úrady nejakým spôsobom zachovať,“ konštatoval starosta.
Zdôraznil, že osobne je veľkým zástancom decentralizácie a samosprávy majú možnosti a dokážu zvládať niekedy veci efektívnejšie ako štátna správa. Dôkazom sú podľa neho aj posledné mesiace, zavádzanie protiepidemických opatrení a v neposlednom rade celoplošné testovanie.
„Ružinov má toľko obyvateľov ako veľké mestá na Slovensku. Je teda prirodzené, že pri testovaní sme museli zabezpečiť oveľa viac vecí ako nejaká menšia obec, a to stálo nemalé úsilie, ale zvládli sme to, pretože máme dobrý tím. Nakoniec to prvé kolo testovania hodnotím kladne, lebo sa podchytili ohniská,“ konštatoval Chren.
Podľa neho však chýbali následné kroky, ako napríklad dohľadávanie kontaktov a podobne. Napriek tomu mestská časť pristupuje aj v tejto dobe veľmi zodpovedne k opatreniam a aktívne vytvára možnosti pre občanov, aby sa dali testovať a zamedzili tak šíreniu ochorenia.
