Tri otázky trom expertom tentokrát smerujú do sektora zahraničnej politiky.
Sú to:
1. Aké je vaše celkové hodnotenie Programového vyhlásenia vlády (PVV)?
2. Čo vás pozitívne prekvapilo?
3. Čo vás prekvapilo negatívne, prípadne vám v PVV chýba?

Alexander Duleba, výskumný pracovník, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Foto: TASR - Jakub Kotian

1. Program Matovičovej vlády považujem za jeden z najlepších v doterajšej histórii vlád SR. Oceňujem osobitne jasné pomenovanie členstva v EÚ a NATO ako základných východísk pre zahraničnú politiku SR, ku ktorým neexistuje žiadna iná lepšia alternatíva pre SR, a prihlásenie sa k ochrane ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu pri presadzovaní záujmov SR v zahraničí. Pokrýva kľúčové oblasti zahraničnej politiky SR a pomenúva pomerne jasne ciele a záujmy SR, ktoré v nich bude SR sledovať a presadzovať. Zároveň, obsahuje i ciele v oblasti reformy diplomatickej služby a komunikácie s verejnosťou.

2. Predovšetkým, dôraz na strategickú komunikáciu a potrebu čeliť dezinformáciám a hybridným hrozbám. Táto výzva je prítomná okrem časti Zahraničná a európska politika i v ďalších kapitolách PVV. Obzvlášť ma potešilo, že v európskych politikách sa vláda zaviazala urobiť audit transpozície európskej legislatívy do slovenského právneho poriadku, zaviesť systém finančno-politického plánovania, ktoré má prepojiť priority zahraničnej politiky s ľudskými a rozpočtovými zdrojmi rezortu diplomacie. Organizačná štruktúra ministerstva sa nemenila už viac než 10 rokov. Urobiť jej akékoľvek zmeny bude možné iba na základe dlhodobejšieho plánovania, čo znamená vypracovanie novej minimálne strednodobej stratégie zahraničnej a európskej politiky SR.

3. Naši občania opakovane rozhodli o tom, že sme „politicky“ súčasťou euroatlantického spoločenstva, nie „geograficky“ strednej Európy. Sled viet v tomto prípade pôsobí rušivo najmä s ohľadom na to, že niektorí naši „geografickí“ susedia v strednej Európe sa snažia „politicky“ vymaniť z euroatlantického spoločenstva a hodnôt, na ktorých stojí. PVV vôbec nespomína našu politiku voči Rusku a Číne. Pritom ruská zahraničná a bezpečnostná politika predstavuje kľúčový problém európskej i našej bezpečnosti. Vzhľadom na mimoriadnu závažnosť dopadov koronakrízy, mi chýba jasné pomenovanie tejto výzvy a nášho postoja i ciele našej zahraničnej politiky vo vzťahu k Číne i k WHO.


Rastislav Káčer, čestný predseda, GLOBSEC

Foto: TABLET.TV

1. Prečítať si celé Programové vyhlásenie vlády si vyžaduje značné odhodlanie a výdrž. Prejsť 121 strán textu je dosť, aj keby išlo o zaujímavú novelu. PVV je dlhý text, pôsobí ako kopa sena a aj to, nie z jednej lúky. Dobrá správa je, že sa v nej, pri nutnej dávke trpezlivosti (ktorou nemusí oplývať priemerný občan) dá nájsť povestná ihla. Dokonca mnoho ihiel, niektoré aj zlaté. Osobne by som chcel konzistentnejší, jasnejší a jednoduchší text. Nie každý má nervy tie skvelé ihly hľadať.

2. V oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky je text jednoznačný, jasný a správny. Naša orientácia je naša vlastná voľba a euro-atlantická orientácia je najlepšia alternatíva. Som rád, že existuje ambícia obnoviť zahranično-politický konsenzus. Zdôrazňuje sa solidarita - čo je vynikajúce, lebo u nás sme si zvykli na jednostrannú solidaritu. Obzvlášť ma potešil doraz na hodnoty a prinícpy právneho štátu a zároveň dôraz na regionálny rozmer politiky. Konečne šanca na pozitívnu deviáciu vo V4, bez toho aby sme ju zavrhovali. Veľmi oceňujem dôraz na komunikáciu, vysvetľovanie našich priorít a boj s lavínou dezinformácií. V európskej politike je absolútne správny dôraz na to, že MY SME EÚ a európska agenda je naša agenda. Takisto ma teší téza o plnom obnovení a dobudovaní vnútorného trhu EÚ. Aj COVID 19 kríza to ukázala jasne. Potrebujeme viac Európy, silnejšia Únia je liek a nie problém. Dôraz na subsidiaritu je esenciou. Čo vieme lepšie v meste, v regióne, na Slovensku alebo v strednej Európe - robme tu. Ale v čom sme silnejší spolu - robme na európskej úrovni. Svet po COVIDe bude iný. Silnejšia Európa je nevyhnutnosť.

3. Čo mi chýba? Nič v texte. Napokon - keď som si prečítal PVV minulej vlády - v zahraničnej a európskej politike niet ani čo vytknúť. Akurát - ako sa hovorí Hic Rhodus, hic salta. Tu je Rodos a tu skáč, alias reči sa hovoria a chlieb sa je. Teším sa, že na čele slovenskej diplomacie je Ivan Korčok a na čele rezortu obrany Jaroslav Naď. Verím, že sú garanciou, že program vlády v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky nebude len papierový tiger. Samozrejme, že to nemôže byť na pleciach ich samotných. Diskusia k PVV v parlamente nám napovie ako vážny a pevný je program.


Jozef Bátora, profesor,

Foto: screenshot/TABLET.TV

1. V oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a europskej politiky je PVV dokumentom, ktorý relatívne jasne formuluje postavenie Slovenska vo svete, v Európe i v našom regióne. Je tu kontinuita s predošlými programovými vyhláseniami, ale sú tu i nové prvky. Po prvé, USA sú správne označované ako náš kľúčový spojenec vzhľadom na obranné spôsobilosti, ktorými európski spojenci nedisponujú. Po druhé, realisticky je východiskom dokumentu to, že sa oslabujú multilaterálne rámce a posilňuje sa geopolitické súperenie medzi veľmocami. Po tretie, je tu celý súbor krokov, ktorý prinesie prácu s európskou politikou ako s domácou politikou plus prípadne prehĺbi demokratickú kontrolu európskych politík za pomoci Výboru pre európske záležitosti v NRSR.


2. Tri veci vnímam obzvlášť pozitívne. Napriek dôrazu na svet charakterizovaný geopolitickým súperením veľmocí je naše postavenie vo svete charakterizované negeopolitickým spôsobom, a síce ako výsledok našej slobodnej voľby z roku 1989. To je priamy návrat k masarykovskému či wilsonovskému vnímaniu zahraničnej politiky ako pokračovania domáceho demokratického usporiadania. Po druhé, je tu dôraz na nutnosť posilniť spoločenskú odolnosť v boji s hybridnými hrozbami a dezinformáciami. Po tretie, európska politika má byť systematicky zapracovaná do systému vytvárania domácej politiky, čím sa prakticky vyjadruje ambícia udomácniť sa v EÚ.


3. Vzhľadom na formulácie o svete charakterizovanom mocenským súperením veľmocí ma trochu prekvapuje, že tu nie sú jasnejšie pomenované veľmoci, ktoré možno vnímať ako rivalov liberálnych demokracií, resp. ako rivalov tej slobodnej voľby, ktorú sme ako spoločnosť urobili v roku 1989. Napríklad by v tomto kontexte mala byť spomenutá Čína, ale jasnejšie aj putinovský režim v Rusku a prípadne aj vlády v našom regióne, ktoré koketujú s neliberálnymi tendenciami.


Celé znenie Programového vyhlásenia:

Foto: Teraz.sk