Tri otázky tentokrát smerujú k expertom z mimovládneho sektora a týkajú sa Programového vyhlásenia vlády.
Sú to tieto:
1. Aké je vaše celkové hodnotenie Programového vyhlásenia vlády (PVV)?
2. Čo vás pozitívne prekvapilo?
3. Čo vás prekvapilo negatívne, prípadne vám v PVV chýba?


Boris Strečanský, spoluzakladateľ Centra pre filantropiu n.o. a člen Rady vlády pre MVO

Foto: Archív P. Demeša

1) Celkovo hodnotím PVV pozitívne. Oceňujem odkazy ako sú aktívne občianstvo a podpora participácie, prihlásenie sa k princípom otvoreného vládnutia, ale aj európskej orientácií, klimatickej agende či záväzok na vytvorenie národného strategického plánu. Na druhej strane, pre každú ambíciu musí byť aj primeraná kondícia. PVV sa javí byť viac výsledkom zotrvačnosti z obdobia spred februára 2020, než reflexie posledného mesiaca a pol. Očakával by som trochu viac od zohľadnenia novej situácie, v ktorej sa Slovensko ocitlo kvôli pandémii Covid-19.

2) Plusom je, že PVV obsahuje zmienky o občianskej spoločnosti nielen vo vzťahu k jednotlivým rezortným politikám, ale obsahuje aj samostatnú časť o občianskej spoločnosti a ľudských právach s ambíciou realizovať viaceré štrukturálne opatrenia zamerané na podporu prostredia pre občiansku spoločnosť v podobe participácie pri verejných politikách a legislatívnych procesoch, posilňovania autonómnosti, podpory dobrovoľníctva, darcovstva a systémového financovania. Pozitívne tiež hodnotím, že vláda chce viesť úzky dialóg s mimovládnym prostredím v otázkach úprav prostredia pre MVO pri zachovaní existujúcich inštitucionálnych nástrojov.

3) Chýba väčší dôraz na otázku posilnenia odolnosti spoločnosti voči možným negatívnym vplyvom v súvislosti s pandémiou Covid-19. Uvažovanie o zrušení Rady pre ľudské práva, menšiny a rodovú rovnosť v kontexte vzniku Úradu pre národnostné menšiny považujem za zlú úvahu, pretože problematika ľudských práv sa nedá nahradiť problematikou národnostných menšín. V časti o občianskej spoločnosti mi chýba zmienka o podpore inštitucionálnej stability a možnosti vytvorenia viacročného financovania a chýba mi zmienka o posilnení kapacít občianskej verejnosti pre účasť na tvorbe, implementácii a monitoringu verejných politík.


Milan Šagát, výkonný riaditeľ VIA IURIS

Foto: Archív P. Demeša

1. Programové vyhlásenie vlády vnímam ako solídny rámec pre konkrétne zmeny, ktoré sa vďaka nemu môžu v prospech občianskej spoločnosti v najbližších štyroch rokoch zrealizovať. Je osviežujúce počuť, že vláda považuje občiansku spoločnosť za „jeden z dôležitých pilierov demokracie“, že stojí o vzťah postavený na princípoch partnerstva a rovnocennosti a že počíta so spoluprácou s „mimovládkami“ aj v konkrétnych sektoroch, napríklad vnútornej, sociálnej či zahraničnej politike.

2. PVV obsahuje viaceré dobré inštitucionálne a finančné plány a vízie, výrazne pozitívne alebo negatívne ma neprekvapilo v texte PVV nič. Na systémovej úrovni považujem za pozitívne napríklad zachovanie mechanizmu asignácie 2 %, zachovanie úradu splnomocnenca a príslušnej rady vlády a ambíciu vlády viac a systematickejšie podporovať občianske organizácie, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv alebo demokratického občianstva. Chvályhodná je aj ambícia podporovať rozvoj filantropie a darcovstva na Slovensku.

3. Veľkou otázkou bude financovanie občianskeho sektora, či už jeho servisnej alebo advokačnej časti, a to aj vo vzťahu ku dopadom pandémie COVID-19 na spoločnosť. V tejto časti mohla byť vláda konkrétnejšia, akými mechanizmami tento cieľ plánuje naplniť.


Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie a a členka Rady vlády pre MVO

Foto: Archív Laury Dittel

1. PVV vyzerá sľubne a ako avizovali vládne strany – antikorupčne. Na to, aké je PVV rozsiahle, je v mnohých oblastiach málo konkrétne a vo formuláciách sa uspokojuje s deklaráciou ambície. Oceňujem záujem o spoluprácu, príležitosť pre participáciu pri tvorbe spoločných stratégií, verejných politík a legislatívy, zameranej na postavenie aktívnych občanov a MVO. Trochu ma vyrušilo, že rezort vnútra sa uspokojil len s okrajovým spomenutím dobudovania registra MVO. Na druhej strane je potešujúce, že Úrad splnomocnenca pre občiansku spoločnosť zostane zachovaný.

2. Vítam deklaráciu viac podporovať MVO a zachovať mechanizmus asignácie podielu dane z príjmu. Pozitívne ma prekvapil prísľub „podpore filantropie a rozvoju individuálneho darcovstva a moderných spôsoboch realizácie verejných zbierok“ aj keď v tejto chvíli nemožno tušiť, čo pod tým vláda myslí. Viem si predstaviť oveľa intenzívnejšiu spoluprácu a bola by som príjemne prekvapená, keby vláda objavila potenciál nezávislých nadácií a využila ho pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na témy, ktoré dlhodobo pokrývajú MVO. Bol by to revolučný krok.

3. Teší ma pozornosť, ktorá sa venuje oblasti pomoci marginalizovaným rómskym komunitám. Naopak, som sklamaná, že sa do materiálu nedostali iné ako národnostné menšiny, ktorých práva sú na Slovensku neustále porušované. Členská krajina EÚ v 21. storočí by mala mať tieto otázky dávno vyriešené a nemala by stále bojovať s obavou, či a ako tieto témy otvárať, diskutovať a riešiť. Podpora ochrany práv LGBTI komunity je dlhodobo finančne podporovaná prostriedkami z EÚ prípadne tzv. Nórskych grantov. Žiadne granty pre individuálne iniciatívy však nepomôžu, pokiaľ budeme ako krajina rezistentní voči zmene.


Plné znenie Programového vyhlásenia vlády:

Foto: Teraz.sk