Víťazstvo Turecka nad islamistami by neznamenalo len pokoj zbraní, do letovísk by sa začali hojnejšie vracať aj zahraniční turisti. Znamenalo by to, že hostiteľskej krajine veria.
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. februára (TASR/Teraz.sk) - Boj Turecka, členskej krajiny NATO na rozmedzí Európy a Ázie, proti Islamskému štátu a terorizmu má viacero rozmerov. Okrem prezentácie Ankary ako regionálnej mocnosti a spoľahlivého spojenca USA po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa, ochrany hraníc a vnútornej bezpečnosti, má napríklad aj ekonomické motívy.
V roku 2016 klesli totiž príjmy Turecka z turistického ruchu o tretinu. Zisk bol len vyše 20 miliárd dolárov, čo je nepríjemné pre štát, ktorý je obľúbeným cieľom aj dovolenkárov z Európy. Hotelové rezorty na pobreží Malej Ázie s antickými pamiatkami či svetovú metropolu Istanbul často navštevujú aj Slováci, najmä v lete.
Ďalšou negatívnou okolnosťou v tureckej ekonomike sú úroky z úverov a kurz tureckej líry. Situácia dospela po čase do bodu, keď prezident Recep Erdogan neváhal a rázne vyzval v polovici januára banky, aby poskytovali lacné úvery podnikateľom. Za útokmi islamistov možno vidieť, podľa prezidenta, ekonomické posolstvo. Netreba však veľa špekulovať, aby bolo jasné, že vládu v Ankare stojí nemalé peniaze vojenská prítomnosť v Sýrii od augusta minulého roka v operácii Štít Eufratu, rovnako aj nasadenie bezpečnostných síl prakticky na celom území krajiny a financovanie druhej najväčšej armády v NATO.
Všeobecnému pocitu bezpečnosti v Turecku však nepridal vlani napríklad júlový pokus časti armády o štátny prevrat a júnový útok na istabulskom letisku, vražda ruského diplomata a bombový útok pred istanbulským futbalovým štadiónom Besiktas v decembri či novoročný atentát v istanbulskom nočnom klube v januári 2017.
Strojcu atentátu z 1.januára 2017, Uzbeka Abdulkadira Masharipova, zatkla turecká policia. Vypovedal, že na pokyn Islamského štátu zo sýrskej Rakky zmenil cieľ útoku. Namiesto verejného priestoru, ústredného istanbulského námestia Taksim, hľadal iné miesto a našiel exkluzívny klub Reina. Dôvodom pre súkromný klub boli predovšetkým bezpečnostné opatrenia na verejnosti, pretože v Turecku platí výnimočný stav. Mašaripov si potom priestrieľal cestu do klubu a tam pokračoval v paľbe. O život prišlo takmer 40 ľudí.
O niekoľko mesiacov sa však začne dovolenková sezóna. Je prirodzené, že Turecko sa chce prezentovať ako konsolidovaná krajina a dohnať nejakým spôsobom značnú minuloročnú stratu v cestovnom ruchu.
Tomu však musí predchádzať pokojná atmosféra v krajine. Agentúry často prinášajú správy o tom ako turecká polícia zatkla počas razií v Istanbule, Ankare a ďalších mestách stovky ľudí, ktorí sú napojení na teroristickú sieť Islamského štátu, o bojoch s kurdskými militantmi či ako tureckí vojaci „neutralizovali“ islamistov v Sýrii.
Ostáva veriť, že počas letnej sezóny sa Turecku vyhnú útoky teroristov na letiskách, pohraničných priechodoch, v kluboch a najmä v letoviskách pri mori, vojna v Sýrii sa skončí a podarí sa úspešne spacifikovať Islamský štát. Pre fanatikov má Islamský štát jasnú rovnicu, za účasť v bojoch v Sýrií má Turecko platiť ľudskými životmi. A Ankara je dôležitým partnerom pre štáty Európy, nielen v oblasti cestovného ruchu. V Rusku o tom vedia politici a biznismeni už svoje.
V roku 2016 klesli totiž príjmy Turecka z turistického ruchu o tretinu. Zisk bol len vyše 20 miliárd dolárov, čo je nepríjemné pre štát, ktorý je obľúbeným cieľom aj dovolenkárov z Európy. Hotelové rezorty na pobreží Malej Ázie s antickými pamiatkami či svetovú metropolu Istanbul často navštevujú aj Slováci, najmä v lete.
Ďalšou negatívnou okolnosťou v tureckej ekonomike sú úroky z úverov a kurz tureckej líry. Situácia dospela po čase do bodu, keď prezident Recep Erdogan neváhal a rázne vyzval v polovici januára banky, aby poskytovali lacné úvery podnikateľom. Za útokmi islamistov možno vidieť, podľa prezidenta, ekonomické posolstvo. Netreba však veľa špekulovať, aby bolo jasné, že vládu v Ankare stojí nemalé peniaze vojenská prítomnosť v Sýrii od augusta minulého roka v operácii Štít Eufratu, rovnako aj nasadenie bezpečnostných síl prakticky na celom území krajiny a financovanie druhej najväčšej armády v NATO.
Všeobecnému pocitu bezpečnosti v Turecku však nepridal vlani napríklad júlový pokus časti armády o štátny prevrat a júnový útok na istabulskom letisku, vražda ruského diplomata a bombový útok pred istanbulským futbalovým štadiónom Besiktas v decembri či novoročný atentát v istanbulskom nočnom klube v januári 2017.
Strojcu atentátu z 1.januára 2017, Uzbeka Abdulkadira Masharipova, zatkla turecká policia. Vypovedal, že na pokyn Islamského štátu zo sýrskej Rakky zmenil cieľ útoku. Namiesto verejného priestoru, ústredného istanbulského námestia Taksim, hľadal iné miesto a našiel exkluzívny klub Reina. Dôvodom pre súkromný klub boli predovšetkým bezpečnostné opatrenia na verejnosti, pretože v Turecku platí výnimočný stav. Mašaripov si potom priestrieľal cestu do klubu a tam pokračoval v paľbe. O život prišlo takmer 40 ľudí.
O niekoľko mesiacov sa však začne dovolenková sezóna. Je prirodzené, že Turecko sa chce prezentovať ako konsolidovaná krajina a dohnať nejakým spôsobom značnú minuloročnú stratu v cestovnom ruchu.
Tomu však musí predchádzať pokojná atmosféra v krajine. Agentúry často prinášajú správy o tom ako turecká polícia zatkla počas razií v Istanbule, Ankare a ďalších mestách stovky ľudí, ktorí sú napojení na teroristickú sieť Islamského štátu, o bojoch s kurdskými militantmi či ako tureckí vojaci „neutralizovali“ islamistov v Sýrii.
Ostáva veriť, že počas letnej sezóny sa Turecku vyhnú útoky teroristov na letiskách, pohraničných priechodoch, v kluboch a najmä v letoviskách pri mori, vojna v Sýrii sa skončí a podarí sa úspešne spacifikovať Islamský štát. Pre fanatikov má Islamský štát jasnú rovnicu, za účasť v bojoch v Sýrií má Turecko platiť ľudskými životmi. A Ankara je dôležitým partnerom pre štáty Európy, nielen v oblasti cestovného ruchu. V Rusku o tom vedia politici a biznismeni už svoje.