Bratislava 10. augusta (Teraz.sk) – Rušenie nemocničných oddelení a celých malých nemocníc na periférii ohrozuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá je garantovaná ústavou. Preto hnutie Republika spustilo petičnú akciu s cieľom zastaviť rušenie nemocníc. V TASR TV to povedal predseda hnutia Republika Milan Uhrík.

Dočasne poverená vláda Ľudovíta Ódora by podľa neho nemala robiť žiadne kroky smerom k optimalizácii nemocničnej siete a zdravotnícku reformu nechať až na nasledujúcu vládu. „Nech o tom, ako má vyzerať zdravotná starostlivosť, rozhodne vláda, ktorá má mandát od občanov,“ povedal.



Uhrík nie je proti tomu, aby sa náročné úkony, napríklad operácie mozgu, centralizovali do veľkých nemocničných centier. Ak by k nejakej optimalizácii siete nemocníc prišlo postupne, po rokoch a v kontexte premyslenej zdravotníckej reformy, hnutie Republika by ju podľa Uhríka automaticky neblokovalo.

Dnes sa však podľa neho rušia aj pracoviská, kde je poskytovaná základná zdravotná starostlivosť. „Nesúhlasím s tým, keď chce niekto zrušiť malú nemocnicu, ako je napríklad vo Svidníku. Roky tu tie nemocnice fungovali, našli sa na ne zdroje,“ pripomína. Na vidieku sa podľa neho už roky oslabuje aj ambulantná zdravotná starostlivosť, ktorej nedostupnosť často suplujú práve malé nemocnice.



Ak bude potrebné prijať nejaké akútne opatrenia napríklad na stabilizáciu pediatrických pohotovostí, poslanci z hnutia Republika podľa neho zvážia svoju podporu v parlamente prípadným návrhom ministerstva zdravotníctva.

Na otázku, či úradnícka vláda nemá pokračovať v reforme zdravotníctva aj preto, aby bolo možné čerpať zdroje z plánu obnovy, Uhrík odpovedal, že vláda pretláča nesprávne opatrenia. „Čo sa týka plánu obnovy, je fascinujúce, že sa nestihlo to, čo sa stihnúť malo a tlačí sa dopredu, svojim spôsobom dosť násilne, čo by sa tlačiť nemalo. Napríklad rušenie nemocníc. A čo sa stihnúť malo, napríklad Rázsochy, sa ani nezačalo,“ vyhlásil.

Problémy s dofinancovaním samospráv v oblasti energií, ktoré by sa opäť mali začať riešiť po 15. auguste, sa podľa Uhríka dali vopred predvídať. „Keď sa v Národnej rade schvaľoval rodinný balíček Igora Matoviča, sme upozorňovali na to, že peniaze zobral hlavne samosprávam. Všetci vedeli, že táto situácia príde, bol to nutný dôsledok schválených zákonov,“ tvrdí.

Keďže samosprávam klesli príjmy a zároveň v dôsledku inflácie stúpli výdavky, dostali sa podľa Uhríka do komplikovanej pozície. Nájsť v štátnom rozpočte 108 miliónov eur, ktoré aktuálne žiadajú na dofinancovanie energií, by však podľa neho nemal byť problém vzhľadom na tvorbu vysokých rezerv pri jeho koncipovaní.

Hnutie Republika sa podľa Uhríka považuje za konzervatívne, kresťanské a národné, s dôrazom na prorodinnú politiku a hlási sa aj k antifašistickému odkazu. „Republika je jasne antifašistickým hnutím, deklarujeme to úplne oficiálne,“ tvrdí.

Hnutie v parlamente presadilo zmenu volebného zákona, na základe ktorej budú samosprávy povinné zverejňovať zápisnice z okrskových a okresných volebných komisií. „Bola to reflexia na obavy občanov. Podľa vtedajšieho prieskumu sa viac ako 40 percent voličov obávalo, že voľby môžu byť zmanipulované alebo falšované. Toto predsa ako politici nemôžeme ignorovať,“ povedal s tým, že hnutie bude počas parlamentných volieb organizovať paralelné sčítavanie hlasov. „Voľby musia byť transparentné, keď už nie pre nič iné, tak aby sa obnovila dôvera ľudí v demokraciu, ktorá je momentálne, vplyvom toho, čo sa tu dialo posledné roky, veľmi nízka,“ uzavrel Uhrík.