Nebezpečné úseky na štátnej ceste č. 18 v úseku Strečno smerom na Vrútky odstránia pracovnici žilinského Doprastavu rekonštrukciou starej cesty. Rozšírením cesty z pôvodných 7 m na 10,5 m v úseku dlhom vyše štyroch kilometrov sa zvýši bezpečnosť premávky na tejto dôležitej ceste. Stúpne doterajšia cestovná rýchlosť zo 40 km/hod. na 100 km/hod., čomu zodpovie povrch vozovky - živičný asfaltobeton. Rýchlejší postup výstavby oporného múru zabezpečili použitím nemeckého debnenia IS-NOE, čím ušetria drevený materiál, kvalita betónovania bude lepšia a rýchlejšia. Na archívnej snímke z 28. júna 1972 traja pracovníci n. p. Doprastav Žilina pod vedením majstra Štefana Chajdáka stavujú oporný múr na štátnej ceste č. 18.Foto: TASR - M. Mendrej
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.
Bratislava/Strečno 23. júla (Teraz.sk) - Okolo Strečna cesta nebezpečná... Tak vravievali kedysi pltníci, ktorých pod hradom mátali povestné skaly Margita a Besná. Ich nebezpečné časti boli v rokoch 1937 až 1938 odstrelené a robotníci použili kameň pri výstavbe železničnej trate. Strečnianske mosty zničila ustupujúca nemecká armáda koncom 2. svetovej vojny, a tak sa v auguste 1945 začali rekonštrukčné práce.
Cesta popod hradom Strečno má dlhú históriu, pretože v minulosti slúžila ako dôležitá obchodná cesta. Vozy a koče však v 20. storočí vystriedali automobily, a tak bolo potrebné upraviť túto cestnú komunikáciu a prispôsobiť ju podmienkam novej doby. Práce na nej však boli značne komplikované, nakoľko cestári museli vozovku vtesnať medzi ľavý breh Váhu a hradné bralo.
Skala pod Strečnom však nespôsobovala komplikácie iba v čase bývalého režimu, ale problémy s ňou dlhodobo majú aj dnešní cestári. Frekventovanú cestu I/18 popod hrad Strečno, ktorá spája Žilinu s Martinom, museli neplánovane uzavrieť v nedeľu 16.7. Hrozilo totiž, že sa z nesanovanej časti brala uvoľní približne 100-tonový skalný blok. Kritická situácia sa napokon odohrala v utorok večer, keď masív spadol na jedenkrát. Podľa dostupných informácií pád nespôsobil na vozovke a zvodidlách žiadne škody. Termín ukončenia všetkých prác je po dohode Okresného úradu (OÚ) Žilina s obcou Strečno do 30. júla.
Vďaka portálu Vtedy.sk vám prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami, ktoré zachytávajú výstavbu známej slovenskej dopravnej tepny, ktorá vedie popod majestátny hrad Strečno.
1957
Pracujúci žilinského závodu Doprastav začali s prácami na výstavbe novej betónovej vozovky Žilina - Strečno. Výstavba je rozvrhnutá do troch etáp. S prvou začali na úseku medzi obcou Strečno a strečnianskym hradom. Betónová vozovka bude osem metrov široká a po oboch stranách bude mať 2 metre široké krajnice. Pre výstavbu celého diela tu postavia ústrednú betonáreň. Na stavbe prvého úseku sa naplno rozbehli betonárske práce prvého mostu a malého riečišťa pre pretínajúci potôčik, 26. októbra 1957.Foto: TASR - František Kocian
1959
Pracovníci Žilinského Doprastavu budujú medzi Žilinou a Strečnom novú osem metrov širokú betónovú vozovku, ktorá po vyrovnaní zákrut umožní vozidlám dosiahnuť maximálnu rýchlosť. Prvá etapa stavby 1600 metrov dlhého úseku v Strečne si vyžiada náklady vyše 11 miliónov KČs. V tomto zimnom období sa sústredili práce na najťažšom úseku pod hradom Strečno, kde popri preložke cesty dokončujú aj stavbu 16 metrov vysokého násypu. Podľa socialistického záväzku odovzdajú pracovníci Doprastavu strečniansky úsek do premávky 15. novembra t.r., čím skrátia plán výstavby cesty o šesť týždňov. Archívna snímka vznikla 12. januára 1959.Foto: TASR - František Kocián
Peletón cyklistov pod starobylým Strečnom dňa 25. augusta 1959. Zo Sedláčkovho sadu v Žiline vyrazilo v pondelok krátko predpoludním 59 cyklistov na trať tretej etapy pretekov Okolo Slovenska, merajúcej 187 km, ktorá viedla vlnitým terénom až do Svitu, kde sa po prvý raz objavil aj Belgičan Durnez.Foto: TASR - Petráš
1960
Nebezpečné úseky cesty, ktoré sa tiahnu pomedzi dolinky Veľkej Fatry zo Žiliny do Strečna, pracovníci žilinského Doprastavu vyrovnávajú výstavbou osem metrov širokou betónovou vozovkou. Po odovzdaní prvého úseku pri Strečne začali pracovať na výstavbe druhej etapy od Žiliny. Zvláštnosťou tohto cestného úseku bude, že ho pokryjú betónom s prísadou kysličníka železitého, ktorý dá ceste kovovo modrastý lesk. Takto upravený povrch dodá ceste väčšiu trvanlivosť a krajší vzhľad. Archívna snímka pochádza z 16. apríla 1960.Foto: TASR
Na archívnej snímke z 16. apríla 1960 zľava: vedúci stavby inž. Karol Bukovčák, figurant Dušan Ševčík a technik Stanislav Milo nad plánom nového mostu cez údolie Rosinky.Foto: TASR - František Kocián
1964
Vozovka medzi Strečnom a Žilinou už nevyhovuje terajšej frekvencii. Preto na úseku dlhom šesť a pol kilometra sa buduje nová cesta, ktorá bude kratšia o 850 metrov, široká 13 metrov. Zlikvidujú sa zákruty a prudké stúpania. Kým doterajšie spády sú až osempercentné, na novej ceste bude najvyšší spád len 2,3 %. Preloženie však vyžaduje vybudovať aj 155 metrov dlhý viadukt nad údolím. Na prekládke cesty a stavbe viaduktu pracujú betonári a ďalší odborníci Doprastavu zo Žiliny od októbra 1962. Viadukt bude stáť na štyroch pilieroch vo výške 13 metrov od hladiny potoka. Betonáž pilierov už skončili a teraz betónujú lamely na nosných pilieroch pomocou vozíkov, ktoré sa pohybujú na koľajniciach nad nosníkmi. Je to už tretí most v republike, kde uplatnili spôsob betónovania lamiel bez podperného lešenia, čím znížili náklady o 1.200.000 korún. Do októbra 1965 chcú odovzdať viadukt do prevádzky. Snímka pochádza z 22. apríla 1964.Foto: TASR - F. Kocian
1969
Letecký pohľad na hrad Strečno a jeho okolie z dňa 15. júla 1969.Foto: ČSTK
1971
Okolo Strečna cesta nebezpečná... a nielen tam, ak vodiči nerešpektujú dopravné predpisy a nedbajú výziev na opatrnú jazdu. Vznikajú tak havárie, pri nich nenahraditeľné straty na ľudských životoch, ujma na zdraví a materiálne škody. Jednou z nich bola aj havária v utorok 22. júna 1971 pod Strečnom, kde sa zrazilo osobné auto s plne naloženým trambusom. Našťastie, skončila len zraneniami osádky v osobnom aute a nervovým šokom osádky trambusu.Foto: TASR - J. Valko
1994
Hodnotu 132 miliónov Sk bude mať zrekonštruovaná cesta I/10 na úseku Strečno - Košariská - Dubná Skala. Na nasýpanie 18 m vysokého a 750 m dlhého násypu bude potrebných 160-tisíc kubických metrov rôznej zeminy. Doprastav a.s. Bratislava závod Žilina by mal zrekonštruovať cestu do konca roku 1996. Archívna snímka pochádza z 13. októbra 1994. Foto: TASR - František Dejčík
1995
Výstavba 100 m dlhého švorprúdového cestného mosta na úseku Košariská pokračuje pri plnej železničnej prevádzke, 27. marca 1995.Foto: TASR -
František Dejčík
Na archívnej snímke z 9. augusta 1995 ukladanie 14,5 tony ťažkých nosníkov na ceste, ktorá vedie popod hrad Strečno.Foto: TASR - František Dejčík
Priamo pod hradom Strečno na uľahčenie prepravy osôb a osobných motorových vozidiel premáva v úseku Strečno-Nezbudská Lúčka po hladine Váhu kompa. Na jedno prevezenie prepraví 6 osobných automobilov a 40 osôb. Plavba podľa stavu výšky vody trvá 3-5 minút. Z ľavej strany Váhu zo smeru Martin - Strečno na druhú stranu do Terchovej kompa skráti cestu o 29 km. Na archívnej snímke z 24. apríla 1995 kompa cez Váh pod Strečnom.Foto: TASR - František Dejčík
