V noci z 10. na 11. júla 1959 zahorela na lúke Skalina pod Prašivou v Nízkych Tatrách partizánska vatra, akú zapaľovali pred 15 rokmi slovenskí partizáni, keď čakali na lietadlá prinášajúce pomoc zo Sovietskeho sväzu.Foto: TASR - Miroslav Vojtek
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.
Bratislava 24. júna (Teraz.sk) – Počas sviatku Jána Krstiteľa zažijeme najkratšiu noc v roku, ktorá je známa aj ako svätojánska. Dnešný ľudový sviatok nadväzuje na predkresťanské oslavy letného slnovratu (21.6.), keď je Slnko najdlhšie nad obzorom. Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov.
V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečebná moc. Na svätého Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. Atmosféru jánskej noci sprevádza aj vynáranie sa pokladov a, samozrejme, tanec mladých okolo ohňa. Dievčatá zakladali ohníčky týždeň pred sv. Jánom, na Jána a po Jánovi. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Tento prírodný živel sa tešil veľkej úcte, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.
Tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov a pretrvala až do dnešných čias. Za minulého režimu sa však svätojánske ohne nezvykli páliť. Napriek tomu si ľudia našli mnohé iné udalosti, počas ktorých symbolicky zakladali vatry.
Vďaka portálu Vtedy.sk vám prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami, ktoré zachytávajú silu ohňa v sprievode pionierskeho spevu či partizánov.
Na archívnej snímke z 26. júna 1958 vidno Táborový oheň družby Československých detí. Vatru priateľstva zapálil bývalý partizánsky veliteľ Anton Šagát. Oheň planul pri príležitosti novootvoreného prírodného amfiteátra na Búdkovej ceste, ktorý vybudovali mladí bratislavskí prírodovedci - pionieri.Foto: TASR - Štefan Petráš
Počas príležitosti Táborového ohňa družby Československých detí vystúpili 26. júna 1958 aj viaceré spevácke a tanečné súbory. Pionieri, účastníci Stretnutia mládeže na Dunaji, načúvali hrdinským príbehom bojovníkov-partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Foto: TASR - Štefan Petráš
Pri príležitosti 41. výročia Slovenského národného povstania sa konalo 31. augusta 1985 na Partizánskej lúke v Bratislave stretnutie účastníkov SNP a odbojárov s pracujúcimi a mládežou mesta. Na záver stretnutia sa rozhorela symbolická partizánska a mládežnícka vatra.Foto: TASR - Ivan Lužák
V Banskej Bystrici sa na námestí SNP rozhorela vatra mieru. V sobotu 26. augusta 1950 priniesli horiace fakle sväzáci, ktorí usporiadali slávnosť pri príležitosti 2. kongresu Medzinárodného zväzu študentstva a na počesť kórejského hrdinného ľudu.Foto: TASR - Tarkoš
Na archívnej snímke z 26. augusta 1974 vidno symbolickú vatru z guľatého dreva, ktorú vybudovali na hranici mesta Banská Bystrica.Foto: TASR - I. Dubovský
Na atletickom štadióne Slávie UPJŠ v Prešove prebiehal v nedeľu 15. júla 1973 záverečný ceremoniál 4. ročníka Veľkej ceny PO Socialistického zväzu mládeže a 17. ročníka Medzinárodného ľahkoatletického štvorboja priateľstva. Najúspešnejším mladým pionierom odovzdali vo svetle vatry medaily za najlepšie výkony.Foto: TASR - A. Haščák
V predvečer 35. výročia Karpatsko-dukelskej operácie dňa 5. októbra 1979 sa rozhorela vatra aj na Kráľovej holi.Foto: TASR - T. Babjak
