Bratislava 7. mája (TASR) - Slovenské baníctvo je na rázcestí. Buď sa v ňom udejú zmeny od legislatívy, vzdelávania až po uplatnenie moderných technológií, alebo sa odvetvie, ktoré od stredoveku pomáhalo pri ekonomickom rozmachu Slovensku, prepadne do zabudnutia. Navyše musí štát omnoho viac a lepšie ako doteraz využívať nerastné bohatstvo, ktoré mu, podľa Ústavy SR, náleží. V rozhovore pre TASR o tom hovoril banský odborník Vladimír Tejbus, bývalý riadiaci pracovník Hlavného banského úradu (HBÚ), ktorý ako prvý poukázal na to, že najväčšia banská tragédia v histórií SR, v Handlovej v roku 2009, sa pravdepodobne odohrala inak, ako je oficiálny záver odborného posudku prievidzského banského úradu.

Slovensko sa historicky vždy pýšilo veľkým nerastným bohatstvom. Ktoré zásoby nerastov u nás považujete za hospodársky najdôležitejšie?

Áno, baníctvo na Slovensku, ako tradičné priemyselné odvetvie, bolo v minulosti dôležitým nositeľom vedy, vzdelania, sociálno-spoločenského pokroku, technického rozvoja, kultúrneho napredovania, legislatívy a výchovy mnohých osobností. Dospeli sme však do obdobia, keď baníctvo a rozvoj s ním spojený je terčom nevyberaných útokov laickej aj odbornej verejnosti, politikov, novinárov a environmentalistov. Preto je určite potrebné sa témou baníctva na Slovensku stále zaoberať, aj keď už nejde o také dôležité odvetvie, ako kedysi.

Samotné slovné spojenie "hospodársky najdôležitejšie" je možné chápať vo viacerých rovinách. Ak to zoberieme čisto z pohľadu množstva vydobytých jednotiek toho-ktorého nerastu, tak sú to jednoznačne stavebné suroviny, ako stavebný kameň, štrky a piesky, ktorých bolo podľa posledných dostupných údajov za rok 2015 vydobytých takmer 30 mil. ton.

Z pohľadu významnosti pre hospodárstvo sú to určite energetické suroviny ako hnedé uhlie, zemný plyn a rádioaktívne nerasty. Ale netreba zabúdať na magnezit a vápence pre chemicko-technologické spracovanie, zeolit, perlit či mastenec.

Máme aj zásoby súčasných priemyselne využívaných nerastov, ako je napríklad lítium, ktoré sa využíva v mobilnej technike a IT?

Spravidla len pokiaľ ide o pestrosť palety týchto nerastov, ale nie o množstvo ich zásob. Výnimku azda tvorí len magnezit či mastenec. Máme ale určené prieskumné územie na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu nerastov, z ktorých je možné vyrábať kovy, konkrétne aj lítium. Je to prieskumné územie Švedlár. V súčasnosti sa však žiadne také ložisko u nás nevyužíva.

Je potrebné zdôrazniť, že prvky vzácnych zemín nie je možné dobývať v krajinách Európy. Technológie pre dobývanie a získavanie týchto prvkov zo zemín, ich obsah v zeminách, sú také náročné, že s výnimkou Číny, Mongolska, Kazachstanu, Ruska a Kanady nemôžeme, s ohľadom na aspekty životného prostredia a civilizácie v 3. tisícročí, o tom vôbec seriózne diskutovať. Objavili sa napríklad senzačné správy o českom ložisku lítia v Krušných horách, ale nemám také informácie, aby som sa k tomu vedel bližšie fundovane vyjadriť.

Má zmysel hľadať na Slovensku ropu, ako sa o to usiluje zahraničný subjekt na severovýchode krajiny?

To je skôr otázka na ložiskových geológov, nie na baníka. Ak by to nemalo význam, asi by Ministerstvo životného prostredia SR také prieskumné územia na ropu a plyn ani neurčilo.

Ak ale zohľadníme výsledky vykonaného geologického prieskumu za posledných 50 rokov na území Slovenska a zoberieme do úvah dostupné techniky a technológie používané v Európe pri ťažbe plynných a kvapalných uhľovodíkov, javia sa tieto snahy o hľadanie ropy alebo zemného plynu len ako hra burzových podvodníkov. Seriózne firmy podnikajúce v tomto biznise majú pole záujmov v úplne iných častiach sveta, nie na Slovensku.

Využívame nerastné bohatstvo, ktoré máme, podľa vás, dostatočne?

Vo všeobecnosti, otázka využívania toho, čo máme, je vždy otázkou ekonomiky. Kamennú soľ sme ťažili v Prešove od roku 1572 a fabrička prežila všetky možné režimy, len demokraciu nie. Keď chodím okolo prešovského závodu, tak je mi do plaču a nielen preto, že som tam pracoval. Zrušili sme si však ochranu trhu so soľou, a tak padol aj nový soľný závod v Michalovciach a na Zbudzi. Utopilo sa tam úplne zbytočne 1,2 mld. Sk (39,8 milióna eur). Myslíte si, že to niekoho trápi? Trápi to niekoho, teda okrem tých, čo o prácu prišli, že sa zatvárajú bane po celej Európe?

O geologický prieskum a o ložiská v SR sa zaujímajú zahraničné spoločnosti, ktoré ich potom aj priemyselne využívajú. Považujete tento stav za dobrý?

Je potrebné rozlišovať, o aké firmy a o aké nerasty ide. V tých prípadoch, kde sa o ložiská zaujímajú zahraničné spoločností, naše domáce nemajú najmenšiu šancu. Na Slovensku nie je dostatočný ekonomický potenciál na to, aby si to niekto z domácich mohol dovoliť. Keď sme už spomenuli ropu a zemný plyn na severovýchode republiky, prečo sa do takého prieskumu nepustila taká renomovaná firma ako NAFTA, a.s., ktorá má na východnom Slovensku prevŕtaný, obrazne povedané, každý kopec? To by ale mohli vysvetliť oni sami, keďže na východnom Slovensku dlhé roky prieskum vykonávali. Stav, akým je v súčasnosti naše nerastné bohatstvo využívané, určite nie je dobrý. Aj podľa Ústavy SR ide o nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom namiesto nej ho využíva a má z neho prospech úplne niekto iný.

Nemal by aj vzhľadom na ustanovenia Ústavy SR vlastniť a využívať ložiská štát?

Podľa Ústavy SR je nerastné bohatstvo vo vlastníctve štátu. Samotný štát ho však využívať nemôže, pretože na to nemá zriadenú žiadnu organizáciu. Máme síce ešte stále Rudné bane, štátny podnik, ale aj tie sú už len tieňom toho, čím kedysi boli a kapacity na niečo také určite nemajú. Štát ponúka toto bohatstvo na využívanie niekomu inému. Za to si pýta poplatky vo forme úhrad za dobývací priestor, vydobyté nerasty a za podzemné uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Je to vlastne forma nájmu. Avšak doba, keď štát zriaďoval svoje vlastné organizácie, aby tieto ložiská využíval, sa už dávno pominula. Preto je takto položená otázka možno aj trochu zavádzajúca.

Na Slovensku máme banský zákon, ktorý platí od roku 1988. Je ešte aktuálny vzhľadom na zmeny, ktoré sa za viac ako 25 rokov udiali? Nie je čas na nový banský zákon?

Ono to nie je celkom presné. Banský zákon je síce z roku 1988, ale jeho filozofia je prebratá z roku 1854. Slovensko malo mať už dávno nový bansko-geologický zákon. Zmeny by mali kopírovať moderné európske industriálne právo s ohľadom na životné prostredie, moderné technológie, ekonomiku, ochranu zamestnancov a civilizačné zmeny.

O prípravách a prijatí nového zákona, dokonca spoločného pre baníctvo a geológiu, nazývaného aj "banský regál", sa už popísalo veľmi veľa a ešte viac sa toho narozprávalo. Za tú dobu dochádzalo v banskom zákone v podstate len k dvom skupinám zmien. Prvou je zakomponovávanie zmien vyplývajúcich zo zmien iných zákonov. Ide hlavne o úsek ochrany životného prostredia, kde zmeny drasticky zasahujú do samotnej podstaty ochrany a najmä využívania nerastného bohatstva. Vyslovene kladú stále nové a nové prekážky pri jeho využívaní. Druhú skupinu predstavujú úpravy dotýkajúce sa nadobudnutia a prevodov dobývacích priestorov. Ide jednoznačne o účelové zásahy, ktoré umožnili a následne zakrývajú obchodovanie s dobývacími priestormi. Pri pohľade na kauzu týkajúcu sa dobývacieho priestoru Gemerská Poloma, ktorá Slovensko dostala až do medzinárodnej arbitráže, asi nebudem ďaleko od pravdy. Už len to, že výberové konanie je tajné donekonečna, pričom členovia výberovej komisie sú viazaní mlčanlivosťou len 5 rokov, je pre transparentnú spoločnosť, na akú sa hráme, absolútne neakceptovateľné.

Nový banský zákon by mal zohľadňovať aj odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ako podporovať ťažbu surovín v členských štátoch EÚ. Ide napríklad o požiadavku, aby dodávky z domácej ponuky boli jedným z pilierov všetkých opatrení surovinovej politiky, aby sa udržala a zvýšila zamestnanosť v európskom ťažobnom odvetví, so zabezpečením sústavného vzdelávania a školenia pracovnej sily. Podobných dokumentov na úrovni EÚ je predsa viacero.

Sú potrebné zmeny aj v ďalších právnych normách, ktoré sa týkajú baníctva?

Áno, ďalším kľúčovým zákonom je zákon o banskej činnosti. Ten si tiež pamätá svoje. V tomto zákone bolo prijatých množstvo zmien a hádam ešte väčšie množstvo ďalších sme navrhovali, avšak neprešli, pretože na legislatívnej rade nám povedali, že to už by bol úplne nový zákon. Ďalšie dôležité návrhy, na ktorých pracovali všetky banské úrady, napokon z HBÚ na ministerstvo ani len neodišli. Nehovoriac o tom, že v súčasnosti máme dva zákony, ktoré majú v názve "o výbušninách", ale ten o banskej činnosti už o výbušninách nepojednáva vôbec. A o bansko-bezpečnostných predpisoch ani nehovorím. V Česku si ich aktualizujú priebežne, podľa toho, ako sa vyvíja situácia, no my to máme doslova zakázané.

V čom sú za riekou Moravou ďalej?

Stačí len poukázať na rozdiely v štruktúre, organizácii, vedení a postavení štátnej banskej správy v Česku a na Slovensku. Pritom východiskové body boli úplne totožné. Odrazom toho je aj vývoj legislatívy, ktorá bola v podstate úplne totožná. Žiaľ, v banskej legislatíve Čechov nedobehneme, ani keby nám išli oproti. Prečo sa nám niekto stále snažil vtĺkať do hlavy, že s našimi predpismi sa nedá nič robiť, pretože keď ich otvoríme, tak nám ich zrušia? Že by boli Česi v inej EÚ ako my? Na druhej strane sa však "ideme zblázniť" a bleskovo zakotvíme do zákona o banskej činnosti povinnosti vzťahujúce sa na činnosť mimo pobrežných vôd či šelfov krajín mimo EÚ. Sami si komplikujeme život vecami, ktoré sú úplne zbytočné a podstata nám uniká. Niekedy sa už zdá, že zámerne.

S banským priemyslom sú spojené aj ekologické záťaže z minulosti. Ako by sme sa s nimi mali vysporiadať

Za absolútne kritický považujem stav, že nie je žiadnym spôsobom riešené ukončovanie ťažobnej činnosti. Odvádzajú sa obrovské peniaze do envirofondu, no nie je ako zlikvidovať prevádzky, na ktoré sa v podstate firmy vykašľali. Zoberme si napríklad opäť Solivary. Nastal stav, keď lúhovacie vrty patria niekomu inému, pozemky patria niekomu inému, dobývací priestor bol určený niekomu úplne inému a niet toho, kto by zabezpečil, aby z vrtov nad najväčším prešovským sídliskom nevytekala soľanka. A do toho si niekto vymyslí, že by mal banský úrad dostať pokutu za poškodzovanie životného prostredia. Všetci vedia, že ak sa chce firma zbaviť zodpovednosti za likvidáciu nezaujímavého lomu, stačí jej, ak tri roky nebude nič robiť, alebo príde o banské oprávnenie doslova zo dňa na deň a takýto lom zostáva na krku štátu. A nikto s tým nič nerobí. Podarilo sa zriadiť fond v súvislosti s ťažobnými odpadmi. Prečo sa podobný fond nepodarilo zriadiť priamo pre prípady likvidácie a rekultivácie banských diel po ukončení ťažobnej činnosti? Prípadne, tento fond by sa mohol tvoriť napríklad z časti úhrad. Roky sa hovorí o zjednodušení ich výpočtu, pretože je taký zložitý, že nie je takmer reálne ho skontrolovať. Prečo sa nepresadila jednoduchá sadzba za vydobytú tonu konkrétneho nerastu, aby úhrady boli jednoduché, prehľadné a jednoducho kontrolovateľné? A k tejto otázke možno ešte jedna zásadná poznámka. Aj keď nemáme ktovieaké predpisy, ale nejaké predsa len existujú. Na začiatok by hádam stačilo aspoň trvať na ich dodržiavaní a zamedziť ich ignorovaniu tak zo strany organizácií, ako aj zo strany banských úradov. Bol som totiž svedkom hrubého porušovania, nedodržiavania, ignorovania a prekrúcania platných zákonov a to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol rezignovať na svoju funkciu vedúceho oddelenia banskej činnosti na HBÚ.

Parlament nedávno odmietol novelu zákona o banskej činnosti z dielne SaS, ktorá sa týkala najmä úpravy bezpečnosti práce baníkov. Mala takáto úprava zmysel?

Pokiaľ som si správne prečítal návrh novely zákona o banskej činnosti z dielne SaS, tak z pohľadu bezpečnosti pri práci išlo o dve kľúčové oblasti.

V prvej išlo o uzákonenie postavenia zodpovedného vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu v prípade, ak on osobne nemôže riadiť príslušné činnosti. Toto považujem za úplne kľúčové, pretože je absolútnym diletantstvom, ak niekto po desiatkach rokov v štátnej banskej správe dokáže povedať, že organizácia nemusí mať vedúceho bane, lomu či inej činnosti, a to práve v súvislosti s prípadom banského nešťastia v bani Handlová. Tam presne táto situácia nastala, keď vedúci bane nemal platný doklad o odbornej spôsobilosti vedúceho bane. Taktiež situácia, keď jeden človek robí vedúceho aj v desiatich lomoch a do lomu sa tak dostane len raz za rok, je nepriaznivá, hoci nemožno prevádzky kritizovať plošne.

V druhej išlo o ustanovenie "opravného" nástroja v prípade nesprávneho, nedôsledného, zmanipulovaného alebo, inak povedané, zlého vyšetrenia mimoriadnych udalostí obvodným banským úradom. V súčasnosti neexistuje žiadny legislatívny nástroj na to, aby takéto vyšetrovanie bolo napravené. Ide vlastne o dosiahnutie obdobného postavenia, aké je vo vzťahu prokuratúry voči polícii. Dozor nad vyšetrovaním policajta vykonáva prokurátor. No nad vyšetrovaním obvodného banského úradu nie je žiadny dozor. Môže si hovoriť, kto čo chce, že na to je vraj HBÚ, no nie je to pravda. HBÚ takéto kompetencie zo žiadneho zákona nemá. V súvislosti s tým, čo sa stalo pri vyšetrovaní banského nešťastia na bani Handlová, tento návrh opodstatnenie mal a stále má.

Je teda práca v našich baniach bezpečná?

Platí, že každé pracovisko je také bezpečné, ako bezpečne sa na ňom správajú ľudia. Každý odborník na úrazy vám môže potvrdiť, že drvivá väčšina úrazov sa nestáva v práci, ale doma a že absolútna väčšia úrazov v práci by sa nestala, keby si ľudia dávali väčší pozor. Schválne som neuviedol, že keby dodržiavali predpisy, pretože nie všetky postupy sa dajú vtesnať do predpisov, no asi všetky sa snažia, aby boli podkladom pre bezpečnú prácu. Stále platí, že primárne za svoju bezpečnosť zodpovedá každý sám.

Foto: TASR/Michal Svítok

Keď sa stalo banské nešťastie na bani Handlová, pýtal sa ma jeden novinár, či nemám strach chodiť do bane, že je to tam také katastrofálne a zomierajú tam ľudia. Ja som mu vtedy odpovedal, že určite mám väčší strach, keď si sadám za volant auta a mám ísť po našich katastrofálnych cestách a zažívať, čo dokážu niektorí vodiči na cestách stvárať. Totiž, baňa je príroda, kde platia prírodné zákony, aj keď nie vždy sa dá všetko dopredu vedieť. No v prípade premávky na cestách ide výlučne o ľudí, a preto nikto nevie, čo ktorý vodič urobí, ako sa zachová.

V mnohých oblastiach ako je Kremnica, Jahodná, Detva je snaha ťažiť, no proti nej bojovali, alebo bojujú občianski aktivisti. Sú ich environmentálne obavy oprávnené? Kde vidíte v tomto smere hranicu medzi občianskym a hospodárskym záujmom?

Demagógia, podporovaná všetkými médiami, spôsobila, že všetci ľudia v tejto krajine si začali myslieť, že zlato sa u nás bude dobývať kyanidom. No je to úplný nezmysel. Kyanidové lúhovanie nie je dobývacou metódou, ale metódou úpravy a zušľachťovania vydobytého zlatonosného nerastu. Nepoznám detaily plánov spoločností, ktoré chceli ťažiť zlato v Kremnici či v Detve, ale zamyslel sa niekto nad tým, ako to funguje pri ťažbe zlata v Hodruši-Hámroch? Prečo tam neprotestujú miestni obyvatelia, prečo sú všetci spokojní a ako je možné, že tam ťažba zlata zabezpečuje nadštandardné finančné ohodnotenie aj toho posledného zamestnanca? Zabudli v Kremnici, že mesto je na mapách práve vďaka zlatu? Odporúčam všetkým ísť sa do Hodruše pozrieť a som zvedavý, či potom budú šíri takéto bludy.

Samozrejme, podstatný, ak nie úplne rozhodujúci podiel, majú na tejto situácii aj zástupcovia štátnej banskej správy a MH SR. Kto kedy videl alebo počul v médiách alebo na verejnosti niektorého z nich, aby podal príslušné vysvetlenie? Ja som nepočul ani nevidel nikdy nikoho z jej vedenia.

Nikto nespochybňuje, že akýkoľvek zásah do životného prostredia môže mať na životné prostredie negatívny vplyv. Veď je celkom bežné vidieť v médiách správy o znečisťovaní tokov, pôdy, ovzdušia. Ale koľko z medializovaných prípadov znečistenia išlo na vrub ťažby a spracovania nerastov? Pri povoľovaní každej jednej činnosti sa posudzuje aj to, aký môže mať dopad na životné prostredie. Aj pri tej ťažobnej je to tak. Veď bez súhlasov, vyjadrení či stanovísk orgánov ochrany prírody a krajiny ani jeden banský úrad žiadnu činnosť nepovolí. Navyše, podľa zákona o EIA sú presne špecifikované limity podľa ročnej ťažby a plochy, kedy sa musí uskutočniť zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov na životné prostredie. To si naozaj niekto myslí, že banské úrady povoľujú dobývanie od buka do buka? Je to však aj vina samotných banských úradov, ak sú takto v spoločnosti vnímané.

Banské nešťastia z posledných rokov sa týkali najmä ťažby hnedého uhlia. Jeho podpora však zdražuje elektrickú energiu na Slovensku a jej efektivita je otázna. Potrebujeme ťažbu hnedého uhlia v súčasnom rozsahu? Alebo by bolo lepšie ju čo najskôr utlmiť?

Len z pohľadu čistej ekonomickej výnosnosti je ťažba hnedého uhlia u nás absolútne nerentabilná. Otázka útlmu ťažby hnedého uhlia však nie je až taká jednoduchá, ako by sa zdalo. Skôr či neskôr k nej aj tak dôjde. V EÚ sa o podpore výroby energie z hnedého uhlia snáď ani nehovorí. Vo vyspelých baníckych krajinách Európy sa zatvárajú dokonca aj čiernouhoľné bane. Určite to má a bude mať dopad na sociálnu situáciu v baníckych regiónoch, no ak sa chce, všetko sa dá a bude sa musieť dať. Tak ako vo Veľkom Krtíši. Tam ich musím pochváliť aj za to, že odtiaľ neušli ako banditi a nenechali všetko na pleciach spoločnosti, ale riadne a poctivo celú baňu zlikvidovali. Nedá mi nespomenúť aj posledné banské nešťastia. Určite nemajú nič spoločné s poskytovanými dotáciami. Žiaľ, nemôžem sa k tomu bližšie vyjadriť, pretože sa údajne všetko vyšetruje. Z medializovaných informácií z prostredia orgánov činných v trestnom konaní vo veciach, ktoré s nimi súviseli, je však zrejmé, že všetko bolo napokon inak, ako sa o tom oficiálne hovorilo a písalo. Verím, že raz príde čas, keď vyjde skutočná pravda na svetlo sveta a spravodlivosti bude učinené zadosť.

Ako vidíte budúcnosť baníctva na Slovensku? Malo by mať dôležitejšiu pozíciu ako v súčasnosti?

Asi nie je v silách samotného Slovenska v tejto oblasti niečo zmeniť. Sme súčasťou EÚ a s prebiehajúcou globalizáciou práce, tovarov a služieb budeme nútení postupovať v súlade s týmito trendmi. Ak sa však prikloníme k princípom EÚ vo veci využívania vlastných zdrojov a podarí sa nám zaviesť a aplikovať skutočne solídne podmienky na to, aby sa aj baníctvo mohlo ak nie rozvíjať, tak aspoň neupadať, tak je možné aj do ďalších rokov zabezpečiť jeho normálne fungovanie a jeho zodpovedajúce postavenie v spoločnosti. Nič sa však neurobí samo. Všetko musia urobiť nejakí ľudia. V tom však vidím obrovské riziko a obrovskú prekážku, pretože skutočne odborne zdatných ľudí pre toto odvetvie začína byť ako šafranu. Banícke školstvo je v totálnom rozklade a na jedinej bývalej baníckej fakulte na Slovensku spočítate študentov baníctva, teraz moderne nazývaného ako zemské zdroje, na prstoch rúk. Toto, samozrejme, neplatí len o firmách, ale aj o štátnej banskej správe. Tento stav si však uvedomujú všetci, banskí inšpektori či zamestnanci banských firiem. Zostáva nám len dúfať, že si to uvedomujú aj tí, čo o tom všetkom môžu rozhodnúť. Katastrofálnou je otázka vedy a výskumu v baníctve, ktoré "zastrešuje" Ústav geotechniky SAV v Košiciach. Zamyslel sa niekto nad náplňou činnosti tohto ústavu a prínosom pre banícku prax za posledných 20 rokov? V Česku vypisuje Český banský úrad granty a napríklad HGF VŠB TU Ostrava urobí výskumnú úlohu, výsledkom ktorej je návrh novely predpisov a tá sa potom presadí. Nepamätám si za roky môjho pôsobenia v baníctve na Slovensku, aby sa niečo podobné udialo tu a naša fakulta či spomínaný Ústav boli niečoho takého nositeľom.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Znamená to, že baníctvo trápi rovnaký problém nedostatku kvalitnej pracovnej sily ako väčšinu priemyselných odvetví na Slovensku?

Môj kolega často používa jedno prirovnanie: Vie si niekto z vás predstaviť, že by mne dali či už v Lekárskej komore, alebo niekde v nemocnici možnosť a osvedčenie o tom, že ja, ako laik, môžem vykonávať lekárske remeslo? Stačí, ak budem mať potvrdenie, že mám prax. Vzdelanie nemusím mať, dajú mi výnimku zo vzdelania a môžeme ísť do operačnej sály. Kto z vás sa nechá operovať? Nikto! No, my v baníctve sme presne toto urobili! A došlo to napokon až tak ďaleko, že o odbornú prax nemá na banských úradoch nikto ani záujem a ani ju nikto neocení. Je to ale vecou zákona o štátnej službe, ktorý toto spôsobil. Dokedy sa ale budeme vyhovárať na Dzurindovu vládu, ktorá odbornú prax úplne odignorovala? Ako chceme dostať do štátnej správy skutočných odborníkov, tak to naozaj ani len netuším. Ba dokonca sa prijímajú do štátnej banskej správy ľudia bez baníckeho vzdelania či praxe, na fakulte BERG na Technickej univerzite v Košiciach učia banícke predmety ľudia s nebaníckym vzdelaním. Poznám rad absolventov baníckej fakulty, ktorí nikdy v bani ani len neboli.

Takže, aké by mohlo byť východisko?

Pre zásadnú zmenu je potrebný široký front všetkých, ktorí na svoje korene nezabudli, aby sa zasadili o radikálnu zmenu od systému vzdelávania, cez legislatívu a manažovanie všetkého, čo s baníctvom súvisí. Inak tento rezort skončí len v pamätiach banských spolkov a cechov a napokon sa budú dávať medaily už len za udržiavanie baníckych tradícií.