Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kríza znížila verejné príjmy a zvýšila verejné výdavky a učebnicovo roztvorila nožničky medzi nimi a deficit potom vyletel až na dvojciferné hodnoty, vysvetlil ekonóm.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 13. apríla (TASR/TABLET.TV) - Island, Írsko a Grécko pocítili v Európe najviac dôsledky finančnej krízy z roku 2008. Kým prvé dve krajiny už negatíva krízy prekonali a rýchlo rastú, Grécko trápi stagnácia, vysoký dlh a nezamestnanosť. Napriek tomu na tom nie je ekonomicky tak zle, ako vyzerá. V diskusnej relácií na TABLET.TV to povedal šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
Island a Írsko pocítili krízu cez hazardné investovanie svojich bánk. „Tieto banky sa správali ako hedžové fondy, lacno si požičiavali v Európe a investovali v USA do vysoko výnosných, no zároveň vysokorizikových cenných papierov. Na ozdravenie bánk si museli požičať, ale ostrovné štáty si dokázali utiahnuť opasky a z najhoršieho sú vonku,“ konštatoval Vaňo.
Obe krajiny vlani rástli veľmi rýchlo. Hrubý domáci produkt (HDP) Islandu sa zvýšil o viac ako 7 % a Írska o viac ako 5 %. Na rozdiel od gréckej ekonomiky, ktorá po roku 2008 čelí poklesu alebo stagnácii. „Grécke verejné financie mali problémy už pred rokom 2008. Mali vysoké deficity aj v dobrých časoch ekonomického rastu. Kríza znížila verejné príjmy a zvýšila verejné výdavky a učebnicovo roztvorila nožničky medzi nimi a deficit potom vyletel až na dvojciferné hodnoty,“ vysvetlil ekonóm.
Podľa Vaňa však aj Grécko je už na tom lepšie ako vyzerá. „Nebol by som pesimistický ohľadom Grécka. Vláda už vlani hospodárila s primárnym prebytkom. Celková konsolidácia a zlepšenie verejných financií dosiahlo viac než 4 % HDP, o toľko vyrovnali a zmiernili nerovnováhu. Problémom gréckej ekonomiky je vysoký dlh a nedostatočná konkurencia ekonomiky. To sú spojené nádoby,“ dodal Vaňo s tým, že konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky si vyžaduje reformy, ktoré sú bolestivé.
„Týkajú sa aj oslabenia vplyvu odborov, otvorenia niektorých odvetví, ktoré sú mimoriadne chránené pred konkurenciou, aj znižovania prezamestnanosti. Ak chce Grécko rýchlejšie rásť, musí zvýšiť podiel súkromného na úkor verejného sektora. Tak si zvýši potenciál na rast ekonomiky,“ doplnil Vaňo.
Reformy od Grékov žiadajú ich medzinárodní veritelia z EÚ a Medzinárodného menového fondu. Požadované úsporné opatrenia zahŕňajú aj škrty vo výdavkoch na dôchodky, rozšírenie daňového základu a tiež nepopulárnu reformu pracovného trhu a privatizáciu. Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu (9. 4.) vyhlásil, že Atény prijmú dodatočné úsporné opatrenia dohodnuté s medzinárodnými veriteľmi, ak veritelia pristúpia na ďalšie zníženie dlhovej záťaže. Celkový verejný dlh Grécka je na úrovni 180 % HDP a nezamestnanosť dosahuje viac ako 23 %.
Island a Írsko pocítili krízu cez hazardné investovanie svojich bánk. „Tieto banky sa správali ako hedžové fondy, lacno si požičiavali v Európe a investovali v USA do vysoko výnosných, no zároveň vysokorizikových cenných papierov. Na ozdravenie bánk si museli požičať, ale ostrovné štáty si dokázali utiahnuť opasky a z najhoršieho sú vonku,“ konštatoval Vaňo.
Obe krajiny vlani rástli veľmi rýchlo. Hrubý domáci produkt (HDP) Islandu sa zvýšil o viac ako 7 % a Írska o viac ako 5 %. Na rozdiel od gréckej ekonomiky, ktorá po roku 2008 čelí poklesu alebo stagnácii. „Grécke verejné financie mali problémy už pred rokom 2008. Mali vysoké deficity aj v dobrých časoch ekonomického rastu. Kríza znížila verejné príjmy a zvýšila verejné výdavky a učebnicovo roztvorila nožničky medzi nimi a deficit potom vyletel až na dvojciferné hodnoty,“ vysvetlil ekonóm.
Podľa Vaňa však aj Grécko je už na tom lepšie ako vyzerá. „Nebol by som pesimistický ohľadom Grécka. Vláda už vlani hospodárila s primárnym prebytkom. Celková konsolidácia a zlepšenie verejných financií dosiahlo viac než 4 % HDP, o toľko vyrovnali a zmiernili nerovnováhu. Problémom gréckej ekonomiky je vysoký dlh a nedostatočná konkurencia ekonomiky. To sú spojené nádoby,“ dodal Vaňo s tým, že konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky si vyžaduje reformy, ktoré sú bolestivé.
„Týkajú sa aj oslabenia vplyvu odborov, otvorenia niektorých odvetví, ktoré sú mimoriadne chránené pred konkurenciou, aj znižovania prezamestnanosti. Ak chce Grécko rýchlejšie rásť, musí zvýšiť podiel súkromného na úkor verejného sektora. Tak si zvýši potenciál na rast ekonomiky,“ doplnil Vaňo.
Reformy od Grékov žiadajú ich medzinárodní veritelia z EÚ a Medzinárodného menového fondu. Požadované úsporné opatrenia zahŕňajú aj škrty vo výdavkoch na dôchodky, rozšírenie daňového základu a tiež nepopulárnu reformu pracovného trhu a privatizáciu. Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu (9. 4.) vyhlásil, že Atény prijmú dodatočné úsporné opatrenia dohodnuté s medzinárodnými veriteľmi, ak veritelia pristúpia na ďalšie zníženie dlhovej záťaže. Celkový verejný dlh Grécka je na úrovni 180 % HDP a nezamestnanosť dosahuje viac ako 23 %.
