Na deň Kataríny platilo u nás mnoho zákazov. Ľudia videli strigu v každej podozrivo vyzerajúcej žene, ktorá vošla ako prvá do domu a jedli cesnak, aby sa ubránili zlým silám.
Bratislava 25. novembra (Teraz.sk) - Zatiaľ čo na severnom Slovensku prichádzala zima s Martinom na bielom koni, v južnejších oblastiach to bola až Katarína, ktorá priniesla posledné ročné obdobie. Počas dní, kedy sa svetlo krátilo a zimné sviatky postupne vchádzali do dverí, vyvolávalo v našich predkoch obrovské obavy: báli sa obzvlášť škodlivých démonov, ktorí dokázali zvíťaziť nad mocou slnečných lúčov.
V stridžie dni - v období od 25. novembra – naši predkovia verili, že sa nazhromaždilo všetko zlo, ktoré mohlo škodiť dobytku, rodinám či celej dedine. Ľudia sa preto zvykli stretávať – dievčence a ženy na priadkach, ale i muži sa oddávali rôznym rituálom. Ľudia sa obliekali do masiek a túžobne čakali na zimný slnovrat.
„Na deň svätej Kataríny platilo u nás mnoho zákazov a príkazov. Ľudia nielenže videli strigu v každej podozrivo vyzerajúcej žene, ktorá vošla ako prvá do domu, ale vedeli si pomôcť: jedli cesnak a ženám v tento deň zakázali návštevy,“ uvádza v publikácii Tradície na Slovensku etnografka a historička Zora Mintalová Zubercová.
Po dni svätej Kataríny schovajme sa pod periny
Dievky preto radšej chodievali do záhrady, kde odrezali z ovocných stromov zopár prútikov, vložili ich do vody a čakali, či do Štedrého dňa rozkvitnú. Ak by sa tak stalo, do roka sa mali vydať. Gazdiné chystali vianočné oblátky a posielali do škôl vajíčka, mlieko či maslo.
Rozkvitnuté čerešňové halúzky,Foto: Facebook
Po dni svätej Kataríny utíchla hudba a spev a až do polnoci Štedrého dňa sa nemohli konať svadby a veselice. Ľudia sa zriekli aj jedál z mäsa a tuku.
