V Budapešti sa 15. februára 1991 ráno začala schôdzka najvyšších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska. Delegácie zúčastnených krajín, reprezentované prezidentmi, predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí sa v budove parlamentu zúčastnili na plenárnom rokovaní. ČSFR na rokovaní zastupoval Václav Havel, Marián Čalfa a Jiří Dientsbier. Na poludnie na hrade Višegrád sa konal slávnostný podpis dokumentov. Na snímke na hrade Višegrád po podpísaní slávnostného vyhlásenia v piatok 15. februára. Zľava československý premiér Marián Čalfa, prezident ČSFR Václav Havel, predseda maďarskej vlády József Antall, maďarský prezident Árpád Göncz, predseda poľskej vlády Jan Krzysztof Bielecki a poľský prezident Lech Walesa.Foto: TASR/Pavel Neubauer
Pri príležitosti 30. výročia odpovedajú vtedajší priami účastníci podpisu Vyšehradskej deklarácie na otázky Pavla Demeša.
Zahraničnopolitický analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš položil pri príležitosti 30. výročia podpisu deklarácie o vzájomnej spolupráci vo Vyšehrade, podpísaná bola 15. februára 1991, dve otázky Lechovi Walesovi, prezidentovi Poľskej republiky, Janovi Krzysztofovi Bieleckemu, premiérovi Poľskej republiky, Gézovi Jeszenszkému, ministrovi zahraničných vecí Maďarska, Karlovi Schwarzenbergovi, kancelárovi prezidenta Václava Havla
1) Na čo si dnes spomínate z aktu podpisu Vyšehradskej deklarácie pred 30. rokmi?
2) Čo želáte V4 do budúcnosti?
Lech Walesa, prezident Poľskej republiky Na snímke bývalý poľský prezident Lech Walesa, archívna foto.Foto: TASR
1) Snažím sa už nepamätať si spätne nič, nezaťažovať si myseľ minulosťou, nuž ale otázka padla. Bola to vtedy iná situácia, pokúšali sme sa v Európe, v Európskom spoločenstve nejako umiestniť. Je pravda, počas komunizmu sme si boli blízki, dobre sme sa poznali, potenciál nášho hospodárstva bol podobný, ale zásadne odlišný od západného. Spoločným úsilím sme sa mohli sústrediť na naše záujmy, organizovať sa, hovoriť spolu a prezentovať rôzne problémy. O tom bola myšlienka vzniku tohto zoskupenia, tohto nápadu. Václav Havel a József Antall boli vynikajúci intelektuáli, ktorí sa pozerali na život cez teóriu, históriu a zápas všeobecne. Ja som sa od nich veľmi líšil, pretože som sa na veci pozeral opačne, z praktického hľadiska. Spolupracovalo sa nám dobre, lebo sme sa navzájom dopĺňali. Keďže samotná teoretická prezentácia nápadov, vytváranie štruktúr a riešení pre toto obdobie neexistovalo, mali sme šancu na dobré nápady a riešenie problémov.
2) Je teraz potrebná? Čoraz menej potrebná!? Problém spočíva v tom, že sme ešte stále nevyrovnali úroveň rozvoja medzi regiónmi Európy, medzi západom a východom, severom a juhom. Spoluprácu bývalého komunistického bloku, naše kontakty, ako aj naše schopnosti a spoločné nápady je možné lepšie využiť k vyrovnaniu rozdielov v Európe. Európa by mala byť spoločným mechanizmom pre dobro všetkých občanov žijúcich v tomto regióne.
Jan Krzysztof Bielecki, premiér Poľskej republiky Archívna snímka. V Bratislave sa 18. apríla 2013 začal 8. ročník najväčšej medzinárodnej konferencie o zahraničnej politike a bezpečnosti v strednej Európe - Globálne bezpečnostné fórum Globsec 2013. Na snímke estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves (vpravo) odovzdáva Transatlantickú cenu poľskému expremiérovi a terajšiemu prezidentovi Inštitútu medzinárodných vzťahov vo Varšave Janovi Krzysztofovi Bieleckemu počas galavečera v Palugyayovom paláci v Bratislave. Foto: TASR/Vladimír Benko
1. Hoci konečný cieľ našich troch krajín bol vstup do Európskeho spoločenstva, veľmi dobre sme rozumeli, aká dôležitá je spolupráca medzi našimi troma krajinami. Začiatkom deväťdesiatych rokov som vravieval: „Kooperácia v trojčlennej rodine je najlepším dôkazom, že raz dokážeme spolupracovať vo väčšej rodine.“
2. Pri príležitosti výročia V4 želám, aby bola v nadchádzajúcich rokoch vplyvným a dôležitým motorom európskej integrácie a aby nezabudla na ďalšie rozširovanie.
Géza Jeszenszky, minister zahraničných vecí Maďarska Bývalý maďarský minister zahraničných vecí Géza Jeszenszky.Foto: TASR/Tomáš Halász
1) Okrem chladného, ale slnečného počasia, s malou snehovou pokrývkou (všetko dobré znamenia), si pamätám optimizmus, ktorý naplnil nás všetkých prítomných. Obnovená sloboda našich národov nevedie medzi nami k hádkam a konfliktom, práve naopak k úzkej spolupráci pre spoločné ciele, ako je európska integrácia. Pekné pasáže Vyšehradskej deklarácie by mali byť brané vážne, vrátane: národnostné, etnické, náboženské a jazykové menšiny v súlade s tradičnými európskymi hodnotami a v súlade s medzinárodne uznávanými dokumentmi o ľudských právach musia byť schopné využívať všetky práva v politickom, sspoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote, vzdelanie nevynímajúc.
2) Prajem V4 viac ako len dlhý a šťastný život. Vyšehrad by mal slúžiť ako model pre ostatné regióny pri prekonávaní rozdielov a napätí z minulosti. Spoločná platforma pre súčasné záležitosti s našimi susedmi by mohla mať priaznivý vplyv na budúcnosť Európskej únie.
Karel Schwarzenberg, kancelár prezidenta Václava Havla Knieža Karel Schwarzenberg (na snímke), bývalý minister zahraničných vecí Českej republiky. Bratislava, 13. júna 2015Foto: TASR - Michal Svítok
1) Havel, Walesa a Antal. To boli osobnosti, lídri tej doby. Iní ako dnes.
2) Prajem si, aby V4 slúžila tomu, kvôli čomu bola založená. Našej vzájomnej integrácii do Európy a aby boj za slobodu, demokraciu a právny štát bol samozrejmým predpokladom jej fungovania.
Deklarácia o spolupráci Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Poľskej republiky a Maďarskej republiky na ceste európskej integrácie
Bratislavské stretnutie prezidentov, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a poslancov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR), Poľskej republiky (PR) a Maďarskej republiky (MR) začalo vytváranie nového základu a foriem politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráce v zmenenej situácii v strednej Európe.
Podobnosť vývoja situácie v uplynulých desaťročiach stimuluje tieto tri štáty k dosiahnutiu dohodnutých ťažiskových cieľov:
- v plnom zmysle obnovenie štátnej suverenity, demokracie a slobody;
- likvidácia všetkých existujúcich spoločenských, ekonomických a duchovných pozostatkov totalitného systému;
- vybudovanie parlamentnej demokracie, moderného právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;
- vytvorenie moderného trhového hospodárstva;
- plné zapojenie sa do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému.
Totožnosť cieľov a podobnosť ciest vedúcich k ich dosiahnutiu stavajú tieto tri krajiny v mnohých oblastiach pred zhodné úlohy. Koordinácia ich úsilia – pri dodržiavaní národných zvláštností – zvyšuje šance na dosiahnutie žiaducich výsledkov a približuje realizáciu ich cieľov.
Základom intenzívneho rozvoja spolupráce troch krajín sú veľmi významné a podobné zmeny, ktoré v nich prebiehajú, systém tradičných vzťahov vytvorený historickým vývojom, kultúrne a duchovné dedičstvo a spoločné korene náboženských tradícií. Vo všestrannej, bohatej kultúre tu žijúcich národov je obsiahnuté aj základné bohatstvo európskeho duchovného života. Dlhodobé vzájomné duchovné, kultúrne a ekonomické ovplyvňovanie, založené na prirodzenej dejinnej evolúcii a vyplývajúce z nášho susedstva, môže napomáhať tejto spolupráci.
Spolupráca spoločenstiev národov a občanov troch krajín je nevyhnutnou podmienkou spoločného rozvoja, ktorá v každej z týchto krajín umožní výstavbu všestranne demokratického spoločenského poriadku, založeného na základných ľudských slobodách, slobode podnikania, na právnej zvrchovanosti, tolerancii, duchovných a kultúrnych tradíciách a rešpektovaní morálnych hodnôt.
Signatári deklarácie rešpektujú právo všetkých iných národov na súčasné vyjadrenie ich svojbytnosti. Zdôrazňujú, že národnostné, etnické, náboženské a jazykové menšiny musia mať možnosť využívať, v súlade s tradičnými európskymi hodnotami a medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach, všetky práva v oblasti politického, sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho života, vrátane oblasti vzdelania.
V zjednotenej Európe, na vytváraní ktorej sa chcú tri krajiny aktívne podieľať, je možné zachovanie národnej kultúry a národných zvláštností pri súčasnom rozvoji uplatňovania všeobecnej ľudskej hierarchie hodnôt. Kľúčovou otázkou duchovného a materiálneho rozvoja stredoeurópskeho regiónu a neodmysliteľným predpokladom vytvorenia vzájomne výhodnej spolupráce s vyspelými európskymi krajinami a integračnými zoskupeniami je dôsledné uplatňovanie ideálov občianskej spoločnosti. Vychádzajúc z najdôležitejšieho prvku európskeho dedičstva – z univerzálnych ľudských hodnôt a opierajúc sa o vlastnú národnú identitu, je potrebné vytvoriť ľudské spoločenstvo vzájomne harmonicky spolupracujúce, tolerantné k jednotlivcom, rodinným, miestnym, regionálnym a národnostným komunitám, ktoré nie je zaťažené nenávisťou, nacionalizmom, xenofóbiou a spormi so susedmi.
Signatári deklarácie sú presvedčení, že vo svetle pred nimi stojacich politických, ekonomických a sociálnych potrieb a úsilia zameraného na obnovu uskutočňovanú na demokratickom základe, je ich spolupráca dôležitým krokom na ceste smerujúcej k európskej integrácii.
Signatári deklarácie vyjadrujú spoločnú vôľu k nižšie uvedeným praktickým krokom:
- zladiť na základe záujmu jednotlivých krajín úsilie slúžiace na vytvorenie spolupráce a pevných väzieb s európskymi inštitúciami a uskutočňovať konzultácie o otázkach týkajúcich sa ich bezpečnosti;
- usilovať sa o vytváranie nerušených vzťahov medzi ich občanmi, inštitúciami, cirkvami i spoločenskými organizáciami;
- rozvíjať hospodársku spoluprácu na trhovom základe v prospech voľného pohybu kapitálu a pracovných síl, vzájomne výhodný obchod s tovarom a službami, ďalej sa usilovať o to, aby boli vytvorené priaznivé podmienky pre priamu spoluprácu medzi podnikmi a pre zahraničné kapitálové investície slúžiace rastu hospodárskej efektivity;
- venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju dopravnej infraštruktúry spájajúcej ich navzájom aj s inými časťami Európy, zvlášť v smere sever-juh, a ďalej zladiť ich energetické systémy, ako aj rozvoj telekomunikačných sietí;
- rozšíriť spoluprácu v oblasti ekológie;
- vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre nerušenú výmenu informácií, tlačovín, kultúrnych statkov a hodnôt;
- formovať spoločným úsilím mnohostrannú spoluprácu v záujme vytvárania optimálnych podmienok pre plné zaistenie práv národnostných menšín žijúcich na ich území;
- prispievať k vzájomne výhodnej spolupráci zainteresovaných územných samosprávnych orgánov a k vytváraniu subregionálnych kontaktov.
Signatári deklarácie vyhlasujú, že ich spolupráca nebude žiadnym spôsobom narušovať alebo obmedzovať ich vzťahy s inými štátmi a nebude namierená proti záujmom ostatných krajín.
Spolupráca signatárov bude uskutočňovaná prostredníctvom stretnutí a konzultácií na rôznych úrovniach a rôznymi formami.
Dané vo Vyšehrade dňa 15. februára 1991 v troch pôvodných vyhotoveniach, všetky v jazyku českom, poľskom a maďarskom, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť.
Podpísaní:
Václav Havel, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Lech Walesa, prezident Poľskej republiky
József Antall, predseda vlády Maďarskej republiky
