Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzťahy medzi reprezentáciami Českej republiky a Slovenskej republiky boli aj v minulosti veľmi dobré bez ohľadu na to, čo volebný cyklus priniesol, povedal P. Weiss (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. októbra (Teraz.sk) – Politici nastupujúcej slovenskej vlády by mohli využiť tradíciu prvých zahraničných ciest k českému partnerovi a vysvetliť svoje pozície a postoje aj v Prahe, kde pred voľbami zaznievali obavy z vnútropolitického vývoja na Slovensku. Pri príležitosti nadchádzajúceho 105. výročia založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov to v TASR TV povedal ľavicový politik a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Česku Peter Weiss.
Na základe vyjadrení českého prezidenta Petra Pavla, aj premiéra Petra Fialu, je podľa neho možné konštatovať, že česká strana má záujem na pokračovaní výnimočných vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou aj po septembrových parlamentných voľbách. „Vzťahy medzi reprezentáciami Českej republiky a Slovenskej republiky boli aj v minulosti veľmi dobré bez ohľadu na to, čo volebný cyklus priniesol,“ poznamenal Weiss. „Pamätám si napríklad veľmi dobré vzťahy Roberta Fica ako predstaviteľa strany, ktorá má v názve sociálnu demokraciu a Mirka Topolánka, predstaviteľa tvrdo pravicovej ODS,“ dodal.
Tieto vzťahy majú podľa Weissa základ vo veľmi jasne definovateľných spoločných politických a ekonomických záujmoch, ale aj v dlhej spoločnej histórii. „Navzájom sme si najvýznamnejším obchodným partnerom. Sme spolu v EÚ a NATO, spolu pôsobíme vo V4,“ pripomenul Weiss. Dodal, že s novou vládou v Poľsku sa môže meniť aj poľská politika v rámci Vyšehradskej štvorky, v ktorej si svoju pozíciu bude hľadať aj Slovensko. Podľa Weissa máme na výber, či sa budeme politicky orientovať viac na Maďarsko, ktoré má dlhodobo komplikované vzťahy s Európskou úniou, alebo na českých a poľských partnerov.
Aj keď Slováci a Česi riešili v minulosti množstvo vzájomných problémov, vždy ich podľa Weissa napokon dokázali prekonať. „Hoci sme sa preli napríklad o podobu spoločného štátu, nikdy sme si neublížili, nemali sme územné spory, v našej histórii neboli hroby a dôvod na pomstu,“ poznamenal s tým, že rozdelenie spoločného štátu ostáva vo svete jedným z mála pozitívnych precedensov na to, ako sa to dá realizovať rozumným a mierovým spôsobom.
To je podľa Weissa jeden z dôvodov dlhoročných nadštandardných vzťahov oboch štátov. „Máme takú silnú spoločnú históriu, spečatenú aj krvou, takú jazykovú a kultúrnu blízkosť a spoločné prežívanie historických momentov, že sa nemusíme navzájom definovať iba na základe pragmatických momentov,“ upozornil Weiss.
Historicky si oba národy podľa neho navzájom veľmi pomohli. „Keď v roku 1918 chceli, aby mocnosti odsúhlasili vznik spoločného štátu, museli ukázať, že tento spoločný štát bude životaschopný,“ komentoval Weiss vznik prvej Československej republiky, postavenej ešte na idei spoločného československého národa.
Počas viac ako sedem desaťročí trvajúcej histórie došlo podľa neho k nebývalému rozvoju na oboch stranách rieky Morava. Ideu federácie postavenej na dvoch rovnocenných subjektoch sa však podľa Weissa nikdy nepodarilo úplne realizovať. Spôsob, ako by sa to dalo, podľa Weissa naznačil český expremiér Petr Pithart, podľa ktorého sa Česi mali prihlásiť najprv k svojej štátnosti a nie sa hlásiť rovno k federálnej. A potom, ako dva rovnocenné subjekty hľadať narovnanie vzájomných vzťahov so Slovákmi „podstatnou rekonštrukciou federácie zdola“.
Táto koncepcia sa však podľa Weissa nepresadila a keďže politické reprezentácie oboch štátov nenašli ani žiadnu inú, na ktorej by sa zhodli, došlo od 1. januára 1993 k rozdeleniu spoločného štátu a vzniku dvoch samostatných republík.
Na základe vyjadrení českého prezidenta Petra Pavla, aj premiéra Petra Fialu, je podľa neho možné konštatovať, že česká strana má záujem na pokračovaní výnimočných vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou aj po septembrových parlamentných voľbách. „Vzťahy medzi reprezentáciami Českej republiky a Slovenskej republiky boli aj v minulosti veľmi dobré bez ohľadu na to, čo volebný cyklus priniesol,“ poznamenal Weiss. „Pamätám si napríklad veľmi dobré vzťahy Roberta Fica ako predstaviteľa strany, ktorá má v názve sociálnu demokraciu a Mirka Topolánka, predstaviteľa tvrdo pravicovej ODS,“ dodal.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Petrom Weissom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Tieto vzťahy majú podľa Weissa základ vo veľmi jasne definovateľných spoločných politických a ekonomických záujmoch, ale aj v dlhej spoločnej histórii. „Navzájom sme si najvýznamnejším obchodným partnerom. Sme spolu v EÚ a NATO, spolu pôsobíme vo V4,“ pripomenul Weiss. Dodal, že s novou vládou v Poľsku sa môže meniť aj poľská politika v rámci Vyšehradskej štvorky, v ktorej si svoju pozíciu bude hľadať aj Slovensko. Podľa Weissa máme na výber, či sa budeme politicky orientovať viac na Maďarsko, ktoré má dlhodobo komplikované vzťahy s Európskou úniou, alebo na českých a poľských partnerov.
Aj keď Slováci a Česi riešili v minulosti množstvo vzájomných problémov, vždy ich podľa Weissa napokon dokázali prekonať. „Hoci sme sa preli napríklad o podobu spoločného štátu, nikdy sme si neublížili, nemali sme územné spory, v našej histórii neboli hroby a dôvod na pomstu,“ poznamenal s tým, že rozdelenie spoločného štátu ostáva vo svete jedným z mála pozitívnych precedensov na to, ako sa to dá realizovať rozumným a mierovým spôsobom.
To je podľa Weissa jeden z dôvodov dlhoročných nadštandardných vzťahov oboch štátov. „Máme takú silnú spoločnú históriu, spečatenú aj krvou, takú jazykovú a kultúrnu blízkosť a spoločné prežívanie historických momentov, že sa nemusíme navzájom definovať iba na základe pragmatických momentov,“ upozornil Weiss.
Historicky si oba národy podľa neho navzájom veľmi pomohli. „Keď v roku 1918 chceli, aby mocnosti odsúhlasili vznik spoločného štátu, museli ukázať, že tento spoločný štát bude životaschopný,“ komentoval Weiss vznik prvej Československej republiky, postavenej ešte na idei spoločného československého národa.
Počas viac ako sedem desaťročí trvajúcej histórie došlo podľa neho k nebývalému rozvoju na oboch stranách rieky Morava. Ideu federácie postavenej na dvoch rovnocenných subjektoch sa však podľa Weissa nikdy nepodarilo úplne realizovať. Spôsob, ako by sa to dalo, podľa Weissa naznačil český expremiér Petr Pithart, podľa ktorého sa Česi mali prihlásiť najprv k svojej štátnosti a nie sa hlásiť rovno k federálnej. A potom, ako dva rovnocenné subjekty hľadať narovnanie vzájomných vzťahov so Slovákmi „podstatnou rekonštrukciou federácie zdola“.
Táto koncepcia sa však podľa Weissa nepresadila a keďže politické reprezentácie oboch štátov nenašli ani žiadnu inú, na ktorej by sa zhodli, došlo od 1. januára 1993 k rozdeleniu spoločného štátu a vzniku dvoch samostatných republík.
