Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Videl veľa biedy, nespravodlivosti, chudoby. Nebál sa to povedať nahlas. Ale vždy to bolo s istou nádejou, angažoval sa, lebo vedel, že to prinesie zlepšenie, povedala A. Záborská. (PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. augusta (Teraz.sk) – Z pohrebu kardinála Jozefa Tomka by si všetci ľudia, veriaci aj neveriaci, mali odniesť nádej, s akou sa on celý život angažoval pri snahe zlepšiť svet okolo seba. V TASR TV to povedala poslankyňa NR SR Anna Záborská (OĽANO-KÚ-NOVA-Zmena zdola).
Pripomenula pastoračnú činnosť Jozefa Tomka, ktorý bol šestnásť rokov prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a niekoľko rokov viedol Pápežský komitát pre medzinárodné euricharistické procesy. Počas tejto doby precestoval desiatky krajín. „Videl veľa biedy, nespravodlivosti, chudoby. Nebál sa to povedať nahlas. Ale vždy to bolo s istou nádejou, angažoval sa preto, lebo vedel, že to prinesie zlepšenie danej situácie,“ povedala.
Kardinál Tomko bol jedným z blízkych spolupracovníkov troch pápežov - Pavla VI., Jána Pavla II. i Benedikta XVI, ale v kontakte s ním bola aj aktuálna hlava cirkvi, pápež František.
„Na prelome apríla a mája bola púť Slovákov do Ríma, ktorá bola poďakovaním Svätému Otcovi za jeho návštevu minulý rok. Prítomný bol aj kardinál Tomko,“ spomína Záborská. Pápež František kardinála podľa nej privítal slovami, že jeho prítomnosť pripomína, že cirkev je rodina.
Sama mala možnosť s kardinálom niekoľkokrát osobne hovoriť. „Môj otec, Anton Neuwirth, bol veľvyslancom pri Svätej Stolici v Ríme, takže vtedy na to bola príležitosť. Ale stretla som sa s ním aj ako poslankyňa, či už Európskeho parlamentu, alebo NRSR,“ konštatuje Záborská.
„Naposledy som sa s ním stretla deň po jeho 98. narodeninách a v deň výročia jeho vysviacky, v marci tohto roku,“ povedala. „Bolo to zvláštne. Keď má kardinál 98. rokov, návštev je naozaj veľmi veľa. Aj tak som mala pocit, že čaká, kým prídem. Venoval sa mi viac ako hodinu,“ spomína poslankyňa.
Rozprávali sa o kardinálových cestách do Ázie či Afriky. „Zaujímal sa aj o môj post splnomocnenkyne pre náboženskú slobodu pri vláde SR,“ povedala Záborská. „Bol to veľmi vtipný človek. Rozprával múdro, uvážlivo a človek mal pri ňom pocit istoty. Nebolo to niečo, čo by bolo hrané alebo štylizované,“ spomína.
„Pri tých rozhovoroch bolo vidieť, že prešiel celý svet, založil 160 diecéz, zakladal semináre, inicioval reformy inštitúcií, ktoré v jednotlivých krajinách boli,“ hovorí Záborská. „Vždy sa snažil pochopiť tieto krajiny a ich kultúru. Hovoril, že sa nedá tam prísť s našou európskou kultúrou a povedať, že by to tak mali robiť aj oni. Ale snažil sa vcítiť do ich myslenia a pochopiť, ako oni prežívali vieru, či to bolo v Afrike, Južnej Amerike alebo v Ázii,“ dodáva.
Kardinál Tomko sa zaslúžil o vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Záborská dodáva, že podľa jej názoru prispel aj k tomu, že boli sv. Cyril a Metod vyhlásení za spolupatrónov Európy.
Napriek tomu, že väčšinu života prežil v Ríme a rád sa označoval za „starého Rimana“, podľa Záborskej nikdy neprestal byť Slovákom. „Myslím, že to vychádza z jeho rodiny. To, čo zažil s mamou, otcom, súrodencami a vo svojej farnosti, to bol tak silný zážitok, že ho to nikdy neopustilo. Žilo to v ňom celý ten čas,“ povedala. „Vedel, že viera, národ a rodina patria k sebe a že sú to prirodzené hodnoty, ktoré človeka napĺňajú. V Ríme sa cítil dobre a mal ho rád. Ale to neprekážalo tomu, aby neostal aj Slovákom. To, napokon, niekoľkokrát povedal aj pri svojom prejave v Slovenskej národnej rade v roku 1991,“ pripomenula Záborská.
„Aj keď sa cítil ako starý Riman, vedel, odkiaľ pochádza, odkiaľ je jeho rodina a kde dostal všetku tú milosť, ktorú potom zúročil aj v Ríme,“ odpovedá Záborská na otázku, prečo si za miesto svojho posledného odpočinku zvolil Košice a nie Rím. „Chodil na Slovensko každý rok. Keď sme sa v marci lúčili, povedala som, že sa stretneme v Bardejove. Odpovedal s trochou pochybnosti v hlase, že, no, nevie...,“ spomína Záborská.
Dnešný pohreb kardinála bude podľa nej udalosťou pre tisícky ľudí. „Veľká väčšina ľudí tam ide preto, že kardinál Tomko bol pre nich dôležitý a chcú vzdať úctu jeho pamiatke aj pri posledných obradoch jeho života. Posolstvo kardinála Tomka je veľká viera, ktorú celý život žil. Nie iba hlásal ako kňaz,“ uzavrela Záborská.
Pripomenula pastoračnú činnosť Jozefa Tomka, ktorý bol šestnásť rokov prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a niekoľko rokov viedol Pápežský komitát pre medzinárodné euricharistické procesy. Počas tejto doby precestoval desiatky krajín. „Videl veľa biedy, nespravodlivosti, chudoby. Nebál sa to povedať nahlas. Ale vždy to bolo s istou nádejou, angažoval sa preto, lebo vedel, že to prinesie zlepšenie danej situácie,“ povedala.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Annou Záborskou vo forme PODCASTU nájdete TU.
Kardinál Tomko bol jedným z blízkych spolupracovníkov troch pápežov - Pavla VI., Jána Pavla II. i Benedikta XVI, ale v kontakte s ním bola aj aktuálna hlava cirkvi, pápež František.
„Na prelome apríla a mája bola púť Slovákov do Ríma, ktorá bola poďakovaním Svätému Otcovi za jeho návštevu minulý rok. Prítomný bol aj kardinál Tomko,“ spomína Záborská. Pápež František kardinála podľa nej privítal slovami, že jeho prítomnosť pripomína, že cirkev je rodina.
Sama mala možnosť s kardinálom niekoľkokrát osobne hovoriť. „Môj otec, Anton Neuwirth, bol veľvyslancom pri Svätej Stolici v Ríme, takže vtedy na to bola príležitosť. Ale stretla som sa s ním aj ako poslankyňa, či už Európskeho parlamentu, alebo NRSR,“ konštatuje Záborská.
„Naposledy som sa s ním stretla deň po jeho 98. narodeninách a v deň výročia jeho vysviacky, v marci tohto roku,“ povedala. „Bolo to zvláštne. Keď má kardinál 98. rokov, návštev je naozaj veľmi veľa. Aj tak som mala pocit, že čaká, kým prídem. Venoval sa mi viac ako hodinu,“ spomína poslankyňa.
Rozprávali sa o kardinálových cestách do Ázie či Afriky. „Zaujímal sa aj o môj post splnomocnenkyne pre náboženskú slobodu pri vláde SR,“ povedala Záborská. „Bol to veľmi vtipný človek. Rozprával múdro, uvážlivo a človek mal pri ňom pocit istoty. Nebolo to niečo, čo by bolo hrané alebo štylizované,“ spomína.
„Pri tých rozhovoroch bolo vidieť, že prešiel celý svet, založil 160 diecéz, zakladal semináre, inicioval reformy inštitúcií, ktoré v jednotlivých krajinách boli,“ hovorí Záborská. „Vždy sa snažil pochopiť tieto krajiny a ich kultúru. Hovoril, že sa nedá tam prísť s našou európskou kultúrou a povedať, že by to tak mali robiť aj oni. Ale snažil sa vcítiť do ich myslenia a pochopiť, ako oni prežívali vieru, či to bolo v Afrike, Južnej Amerike alebo v Ázii,“ dodáva.
Kardinál Tomko sa zaslúžil o vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Záborská dodáva, že podľa jej názoru prispel aj k tomu, že boli sv. Cyril a Metod vyhlásení za spolupatrónov Európy.
Napriek tomu, že väčšinu života prežil v Ríme a rád sa označoval za „starého Rimana“, podľa Záborskej nikdy neprestal byť Slovákom. „Myslím, že to vychádza z jeho rodiny. To, čo zažil s mamou, otcom, súrodencami a vo svojej farnosti, to bol tak silný zážitok, že ho to nikdy neopustilo. Žilo to v ňom celý ten čas,“ povedala. „Vedel, že viera, národ a rodina patria k sebe a že sú to prirodzené hodnoty, ktoré človeka napĺňajú. V Ríme sa cítil dobre a mal ho rád. Ale to neprekážalo tomu, aby neostal aj Slovákom. To, napokon, niekoľkokrát povedal aj pri svojom prejave v Slovenskej národnej rade v roku 1991,“ pripomenula Záborská.
„Aj keď sa cítil ako starý Riman, vedel, odkiaľ pochádza, odkiaľ je jeho rodina a kde dostal všetku tú milosť, ktorú potom zúročil aj v Ríme,“ odpovedá Záborská na otázku, prečo si za miesto svojho posledného odpočinku zvolil Košice a nie Rím. „Chodil na Slovensko každý rok. Keď sme sa v marci lúčili, povedala som, že sa stretneme v Bardejove. Odpovedal s trochou pochybnosti v hlase, že, no, nevie...,“ spomína Záborská.
Dnešný pohreb kardinála bude podľa nej udalosťou pre tisícky ľudí. „Veľká väčšina ľudí tam ide preto, že kardinál Tomko bol pre nich dôležitý a chcú vzdať úctu jeho pamiatke aj pri posledných obradoch jeho života. Posolstvo kardinála Tomka je veľká viera, ktorú celý život žil. Nie iba hlásal ako kňaz,“ uzavrela Záborská.
