Prinášame odpovede našich popredných expertov na zahraničnú politiku na tri otázky
1. Čím bol podľa vás rok 2021 z pohľadu zahraničnej politiky SR charakterizovaný?
2. Ktoré boli z vášho pohľadu najdôležitejšie zahraničnopolitické udalosti na Slovensku?
3. V čom sa prejavili slabé a v čom silné stránky slovenskej zahraničnej politiky?

Tomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Juraj Marušiak, politológ a historik, Ústav politických vied, SAV
Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Central European Institute of Asian Studies


Tomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Foto: archív P. Demeša

Čím bol podľa vás rok 2021 z pohľadu zahraničnej politiky SR charakterizovaný?
-Uplynulý rok bol stále vo výraznej miere – a zrejme aj viac, ako sme očakávali – rámcovaný pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu. Nemalá časť stretnutí zástupcov diplomacie i ďalších predstaviteľov štátu s náprotivkami v iných krajinách bola nahradená videokonferenciami, ktoré však sotva zastúpia osobný kontakt a neformálnu výmenu informácií. Tento deficit je nezanedbateľný.

Pozornosť si zasluhuje aj úzke prepojenie domácej a zahraničnej politiky – v tomto kontexte možno konštatovať, že najdôležitejší politickí predstavitelia SR boli schopní udržať zahraničnopolitický konsenzus v otázkach kľúčového záujmu pre Slovensko. Tento konsenzus však možno považovať za pomerne krehký, zaznamenali sme tiež pokusy o jeho nabúranie, primárne - avšak nie výlučne - zo strany opozičných aktérov. Renomé Slovenska ako dôveryhodného partnera u partnerov a spojencov ovplyvnili tiež nedôstojné vnútrokoaličné spory, nezriedkavé kompetenčné spory, ako aj vyhrotená komunikácia medzi vybranými členmi vlády či lídrami koaličných strán.-

Ktoré boli z vášho pohľadu najdôležitejšie zahraničnopolitické udalosti na Slovensku?
-Za kľúčovú udalosť považujem prijatie novej bezpečnostnej stratégie SR, ako aj obrannej stratégie. Slovenská zahraničná, bezpečnostná a obranná politika tak má v podobe týchto dokumentov k dispozícii rukoväť, ktorou sa môže riadiť, pretože adekvátnym spôsobom reaguje na výzvy medzinárodného prostredia, s dôrazom na tie bezpečnostné. Po dlhých rokoch čakania tak SR disponuje aktuálnym, právoplatne schváleným dokumentom, ktorý má nezastupiteľnú úlohu pri ďalšom formovaní zahraničnej politiky SR.

V rámci bilaterálnych vzťahov možno vyzdvihnúť príklon k proaktívnemu vystupovaniu voči Maďarsku, na ktoré sa podujal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Intenzívnejšia komunikácia spojená s vysvetľovaním problémových momentov vo vzájomných vzťahov je kľúčom k vyrovnanejším a možno aj priateľskejším bilaterálnym vzťahom. Bez súvisiacich aktivít, ktoré by smerovali k intenzifikácii záujmu o Maďarsko i slovensko-maďarské vzťahy však o zásadnejšom prelome hovoriť nemôžeme – tento záujem je ale dlhodobo poddimenzovaný. V bilaterálnych vzťahoch nám chýbajú inštitúcie, ktoré by podporovali spoločné projekty, napríklad v oblasti vzdelávania či mobility. Stačí sa poobzerať po iných príkladoch v Európe, aby sme videli, že cielená podpora spoločným aktivitám prináša výsledky – je tomu tak v prípade nemecko-francúzskych, ale aj česko-nemeckých vzťahov. Zmluvný základ pre takéto aktivity pritom existuje – predstavuje ho samotná základná zmluva, ktorú Slovensko a Maďarsko uzavreli ešte v roku 1995.

Zo symbolického i spirituálneho hľadiska nemožno opomenúť návštevu pápeža na Slovensku. Jeho pobyt priniesol viacero podnetov na zamyslenie, najmä pokiaľ ide o zdôraznenie potreby dobrého úmyslu, vzájomného rešpektu a spolupráce v osobných i pracovných vzťahoch. Niektorí predstavitelia politických strán však zostávajú voči týmto posolstvám uzatvorení.-

V čom sa prejavili slabé a v čom silné stránky slovenskej zahraničnej politiky?
-Aj napriek výraznému zlepšeniu v otázke komunikácie zahraničnopolitických tém verejnosti, ktorej hlavnými protagonistami sú minister zahraničných vecí a štátny tajomník, naďalej badať deficity v systematickej komunikácii určitých tém. Za takú považujem napríklad tú zameranú na výhody členstva Slovenska v NATO a samotný význam Aliancie pre Slovensko. V spoločnosti charakterizovanej absenciou celospoločenského konsenzu k tejto otázke je potrebné podnikať systematickejšie kroky, využívajúc viacero paralelných komunikačných nástrojov.

Silnou stránkou našej zahraničnej politiky je kontinuálna prezentácia Slovenska ako dôveryhodného partnera v rámci medzinárodných vzťahov a ako spoľahlivého spojenca. V kombinácii s ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí napríklad členstvo SR v eurozóne, vytvára takýto prístup dobrý základ pre ďalšie úspešné pôsobenie Slovenska v medzinárodnom prostredí, a to aj vo vyššej „váhovej kategórii“, než by mu vzhľadom na počet obyvateľov či veľkosť územia náležalo. Predpokladom pre udržanie takéhoto trendu je predvídateľnosť politiky vlády a udržanie základného zahraničnopolitického konsenzu zo strany najvýznamnejších predstaviteľov štátu.§



Juraj Marušiak, politológ a historik, Ústav politických vied, SAV

Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Čím bol podľa vás rok 2021 z pohľadu zahraničnej politiky SR charakterizovaný?
-Pre Slovensko bola v základných črtách charakteristická kontinuita zahraničnej politiky v porovnaní s predchádzajúcou vládou. Môžeme však hovoriť o posilnení euroatlantickej dimenzie a o zhoršení vzťahov s Ruskou federáciou, čo súvisí s postojom Slovenska v kauze Vrbětice a s politikou Slovenska voči Ukrajine a Bielorusku. Popri takýchto nových trendoch sa potvrdilo, že Slovensko nemôže ignorovať ani problémy, ktoré sa zdali byť už zažehnané, t.j. politiku "mäkkého revizionizmu" Maďarska. Kontinuitným prvkom je snaha politických strán zveriť výkon zahraničnej politiky kariérnym diplomatom a neobsadzovať tento úrad politikom. -

Ktoré boli z vášho pohľadu najdôležitejšie zahraničnopolitické udalosti na Slovensku?
-Kľúčovými udalosťami boli podľa môjho názoru schválenie kľúčových dokumentov, týkajúcich sa bezpečnostnej politiky SR - Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej stratégie SR. Paralyzovanie prijatia oboch dokumentov v parlamente pred rokom 2020 spochybňovalo dôveryhodnosť SR ako zahraničnopolitického partnera, keďže sa to stalo z vôle vtedajšieho koaličného zoskupenia SNS.

Dôležitým momentom bol začiatok diskusie o novej strednodobej stratégii zahraničnej politiky SR. Považujem za potrebné, že tieto otázky sa vedú v dialógu so širšou odbornou verejnosťou.

Napokon novým a významným prvkom sú kroky v oblasti východnej politiky SR, kde Slovensko jednoznačne vyslovilo svoju solidaritu nielen so susedným Českom, ale aj s ďalším susedom - Ukrajinou, čo dáva nádej na oživenie bilaterálnych slovensko-ukrajinských vzťahov v čo najširších dimenziách.-

V čom sa prejavili slabé a v čom silné stránky slovenskej zahraničnej politiky?
-Nazdávam sa, že prax neobsadzovať úrad ministra zahraničných vecí politikmi je slabým prvkom zahraničnej politiky SR. Viackrát sa ukázalo, že vládne strany potom realizovali svoju vlastnú zahraničnú politiku aj v rozpore s oficiálne proklamovaným kurzom. Týmto problémom čelil Miroslav Lajčák a v roku 2021 aj minister Korčok v súvislosti s kauzou Sputnik V. Slabou stránkou sa ukázalo podcenenie, ba až ignorancia vývoja tzv. národnej politiky Maďarska. Silnou stránkou je snaha rezortu diplomacie o posilnenie spolupráce s externými odborníkmi a jednoznačnejšia dikcia v otázkach východnej politiky SR.-


Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Central European Institute of Asian Studies

Foto: archív P. Demeša

Čím bol podľa vás rok 2021 z pohľadu zahraničnej politiky SR charakterizovaný?
-Rok 2021 bol charakterizovaný pokračujúcou pandémiou COVID-19, ktorej dôsledky sa nevyhli ani slovenskej zahraničnej politike. Snaha zabrániť jej dopadom občas viedla aj k rozpačitým momentom, kedy sme sa síce na jednej strane snažili vylepšovať naše spôsobilosti na obranu proti hybridným hrozbám, no na druhej strane sme ich pri afére okolo netransparentného nákupu vakcíny Sputnik V naleteli.

Nemožno podceňovať ani rast napätia na rusko-ukrajinskej hranici, ktorý má priamy dopad na našu bezpečnosť. Slovensko nemôže byť v tomto konflikte len pasívnym pozorovateľom, ale spolu s partnermi sa musí aktívne zapájať do jeho riešenia a prevencie ďalšej eskalácie.

Zo širšieho medzinárodného pohľadu je nutné pripomenúť čoraz zjavnejší systematický konflikt medzi demokraciou a autoritárskym systémom, ktorý ohrozuje prežitie liberálneho medzinárodného usporiadania založeného na pravidlách. Účasť prezidentky Zuzany Čaputovej na Samite pre demokraciu potvrdil, že Slovensko je pevnou súčasťou rodiny liberálnych demokracií, čo nie je v stredoeurópskom regióne až taká samozrejmosť. Zápas o podobu demokracie bude dominantnou črtou medzinárodného systému aj v nasledujúcich rokoch. Nakoľko naša bezpečnosť je závislá z veľkej časti od pretrvania medzinárodného systému založeného na pravidlách, vývoj tohto konfliktu bude mať na Slovensko významný dopad.-

Ktoré boli z vášho pohľadu najdôležitejšie zahraničnopolitické udalosti na Slovensku?
-Významnou, i keď mierne podceňovanou udalosťou je postupná intenzifikácia vzťahov Slovenska s Taiwanom, ktorá kulminovala neoficiálnou návštevou taiwanského ministra zahraničných vecí Josepha Wu na Slovensku a recipročnými obchodnými delegáciami. Počas uplynulého roka sa podarilo uzatvoriť dohodu o justičnej pomoci v trestných veciach a nadviazala sa spolupráca vo viacerých sektoroch významných pre slovenské hospodárstvo ako aj v oblasti výskumu a vývoja. Tento vývoj ukázal, že Slovensko dokázalo nadviazať pragmatickú spoluprácu s Taiwanom aj napriek stupňujúcemu sa tlaku Číny, ktorá Taiwan považuje za súčasť svojho územia a odmieta akýkoľvek náznak oficiality pri interakcii s Taiwanom. Okrem toho Slovensko sa opakovane dokázalo na medzinárodných fórach vymedziť proti zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácii v Číne. Slovenská diplomacia ukázala, že má chrbtovú kosť a popri ekonomickom pragmatizme nezabúda ani na hodnotové otázky spojené s ochranou liberálneho medzinárodného poriadku založeného na hodnotách, čo je vítanou zmenou po rokoch, kedy hodnoty boli vnímané skôr ako príťaž a nie inherentná súčasť našej zahraničnej politiky.-

V čom sa prejavili slabé a v čom silné stránky slovenskej zahraničnej politiky?
-Pokračujúcou slabinou slovenskej zahraničnej politiky je jej výrazná personálna poddimenzovanosť, ktorá sa prejavuje v tom, že Slovensko nedokáže dostatočne rýchlo reagovať a prispôsobovať sa najväčším geopolitickým zmenám ako je napríklad postupný posun geopolitického a geoekonomického ťažiska medzinárodnej politike smerom k Indo-pacifickému priestoru. Tento nedostatok ilustruje práve to, že hoci celá EÚ už niekoľko rokov diskutuje o tom, ako by mala vyzerať politika voči Indo-pacifiku (a obzvlášť voči Číne), na Slovensku sa táto diskusia v podstate ešte len rozbieha.

Aby bolo Slovensko schopné adekvátne a agilne reagovať na tieto zmeny musí jednoznačne dôjsť k posilneniu personálnych kapacít slovenskej diplomacie. Vzhľadom na to, že Slovensko sa vo svojich medzinárodných vzťahoch stretáva s výraznou mocenskou asymetriou, ktorú však môže prekonávať vďaka svojmu členstvu v EÚ. Kľúčom k úspešnej medzinárodnej spolupráci je uvedomenie si, že vzťahy s mimoeurópskymi štátmi je potrebné budovať nielen na bilaterálnej báze, ale aj z Bruselu. To však vyžaduje personálne posilnenie nie len priamo na zastupiteľských úradoch vo svete, no aj na Stálom zastúpení SR pri EÚ, aby sa dostávalo témam spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky adekvátnej pozornosti.

Významným pozitívom, ktoré rozhodne nie je na Slovensku samozrejmosťou, je zvyšujúca sa otvorenosť kľúčových rezortov pre expertný dialóg s mimovládnym sektorom, ktorý prispieva k zvyšovaniu kvality slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nastavovania ich priorít a cieľov, ako aj formulovania stratégií na ich dosiahnutie.-