Trnava 18. októbra (TASR) - Kandidát na primátora Trnavy, 50-ročný právnik Marián Galbavý ide do volieb s mandátom SaS, Sme rodina a Šanca. Po uskutočnení primárok a odstúpení kandidátky Zuzany Bošnákovej v jeho prospech kandiduje aj s podporou KDH, Za ľudí a KÚ. Kandidatúru ohlásil s cieľom spraviť z Trnavy moderné mesto, ktoré pozorne počúva svojich občanov. Rozhovor s Galbavým je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na primátora mesta Trnava.



-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post primátora mesta?-

Posledné volebné obdobie som v mestskom zastupiteľstve strávil v opozícii proti súčasnému primátorovi Petrovi Bročkovi a jeho hlasovaciemu valcu a keďže si myslím, že podstatou demokratického volebného systému je výmena pri kormidle, bolo našou politickou povinnosťou hľadať protikandidáta. Navyše som zástancom toho, aby všetky volené pozície boli personálne limitované len na dve volebné obdobia – počas prvého sa zoznamuje s funkciou a počas druhého má naplno ukázať svoje schopnosti. Tretie je už len, ako sa zvykne hovoriť, na vychvaľovanie alebo udržanie si stoličky zubami-nechtami. Preto, keď ma v októbri 2021 oslovili zástupcovia dvoch strán, som po krátkej úvahe ponuku prijal. Rozhodnutie kandidovať v širokej koalícii strán sa postupne rozvíjalo. Od počiatku bolo mojou snahou spojiť všetky systémové strany do jedného bloku a postaviť proti súčasnému primátorovi jedného silného kandidáta. Tomuto cieľu podriaďujem svoje rozhodnutia a pomaly, krok za krokom sa približujeme k cieľu.


-V akom stave sa podľa vás nachádza mesto Trnava, aké najväčšie pozitíva i negatíva v ňom aktuálne vnímate?-

Terajší primátor nastúpil do úradu k plnému stolu, pretože predchádzajúce vedenia mesta pod KDH v Trnave viedli pomerne reštrikčnú politiku. Mesto má mať primerané rezervné zdroje, ale ak sú príliš vysoké, spoločne s nízkym úverovým zaťažením, pôsobia na rozvoj mesta utlmujúco. Bolo dobre, že sa uvoľnili kohútiky a vo väčšom meradle sa využívali dostupné finančné zdroje. Na druhej strane boli tieto zdroje zväčša minuté na e-shopové investície, teda na jednoduché investičné zámery, kde si zväčša len z katalógu vyberiete herné prvky na detské ihriská, cyklovežu alebo vymaľujete cyklochodníky. Za osem rokov okrem opakovane sa naťahujúcej rekonštrukcie Zeleného kríčka nebola v meste vykonaná žiadna výraznejšia štrukturálna investícia. Zato bolo zverejnených množstvo facebookových statusov s peknými obrázkami z projektových dokumentácií. Na toto všetko si mesto požičalo značné úvery – a to aj v dobe nastupujúcej krízy – vytiahlo z obyvateľov mesta najvyššie miestne dane a poplatky na Slovensku.


-Akým problémom mesto čelí, aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?-

České komunálne voľby o krôčik predchádzali tie naše, a preto som so záujmom sledoval české komunálne politické debaty. Vo všetkých rezonovala ako hlavná téma energetická kríza a potreba šetrenia a znižovania zaťaženia obyvateľstva daňami. U nás v Trnave si stále primátor spriada korpulentné plány výstavby. V podpalubí už naberáme vodu a na hornej palube stále hrá muzika v plnom prúde. Je nevyhnutné prehodnotiť investičné zámery mesta a realizovať skutočne len tie, ktoré prinesú reálnu hodnotu za peniaze. Nie je možné plytvať peniazmi len preto, že majú nálepku "eurofondy". Nezabúdajme, že nie je výnimočné, že sa rozhodne o vrátení eurofondov práve z dôvodu plytvania či nedodržania pomerne prísnych podmienok. Aj Trnava má tieto negatívne skúsenosti.


-Aké sú priority vášho programu, čo chcete v Trnave zmeniť, akým oblastiam sa prioritne štyri roky venovať, prípadne na čo nadviazať?-

Doprava, ekonomika, územné plánovanie. Ekonomiku mesta som už nadškrtol. Je potrebné sa pripraviť na horšie časy, ktoré nás čakajú. Mesto si musí vytvoriť rezervy a taktiež uľaviť občanov od vysokých daní a poplatkov. V prípade dopravy sa parkovanie a cyklodoprava nemôžu rozvíjať živelne. Všetky formy dopravy sú rovnocenné, i keď v každej časti mesta kladiem dôraz na iný. V centre je jasne preferovaná doprava pešia - dokonca aj s vylúčením bicyklov a kolobežiek z pešej zóny, naopak v okrajových zónach musíme budovať záchytné parkoviská a medzi týmito zónami posilniť verejnú alebo zdieľanú prepravu. Primátorove sny, že Trnava bude prvé mesto bez áut, možno nazvať len ideologickým blúznením. I keď z hľadiska financovania mesta má mesto peniaze len z daní ľudí, ktorí majú v meste trvalý pobyt, sme povinní vytvárať podmienky aj pre dochádzanie do mesta za prácou, školami a službami, ale aj pre zamestnávateľov, ktorí prácu a služby prinášajú. My navrhujeme prekopať celý parkovací systém tak, aby bol regulovaný a preferoval rezidentov, ale na druhú stranu, aby poplatky za parkovanie neboli likvidačné. Zameriame sa dlhodobo stojace autá bez pohybu či nepojazdné vraky, ktoré zaberajú zbytočne miesto pre ľudí, ktorí sú nútení vozidlá používať kvôli práci alebo rodine. Územný plán je najdôležitejší nástroj samosprávy pre plánovanie rozvoja mesta. Nesmie sa však používať reaktívne, ako je zvykom. Zvyčajne sa čaká na developera, ktorý príde so zámerom a na základe neho sa mení územný plán. To je chyba, pretože takto sa aj ten najlepší projekt dostáva do podozrenia, že bol územný plán zmenený na objednávku developera. My chceme vopred meniť územný plán bez ohľadu na to, kto pozemky vlastní, alebo aký má s nimi zámer. A následne aktívne hľadať investorov na ich realizáciu, či súkromne alebo v režime PPP. Jeden z našich najdôležitejších projektov je vybudovanie štvrte s ťažiskom v nájomnom bývaní. Chceme v územnom pláne pripraviť podmienky pre tento typ bývania v zóne medzi budúcim južným obchvatom, miestnou časťou Modr nka a blízkymi obcami Zeleneč a Hrnčiarovce nad Parnou. Ďalší ťažiskový projekt je Kult-kom. Kultúrno-komerčné centrum spojeného územia súčasného depa, ktoré chceme získať do vlastníctva a premeniť ho na kultúrno-komunitný priestor po vzore košickej Tabačky a priľahlej priemyselnej zóny, kde zmeníme územný plán pre výstavbu komerčno-administratívnych budov. Kult-kom vzhľadom na svoju pešiu dostupnosť zo železničnej stanice má byť konkurenciou čoraz drahších administratívnych centier v Bratislave. Našou ambíciou je vytvoriť v Trnave projekt podobný Mlynským nivám.


-Kandidujete ako jednotlivec, alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo tak postupujete?-

Mojím zámerom bolo od počiatku vytvoriť silný blok systémových politických strán a nezávislých strán, ktorý by vytváral synergiu medzi našimi miestnymi osobnosťami a nadšencami a odbornosťou, ktorú môžu poskytnúť centrály strán.


Na post primátora Trnavy okrem Galbavého kandidujú ako nezávislí Branislav Baroš, Matej Lančarič a súčasný primátor Peter Bročka, za Národnú koalíciu/Nezávislých kandidátov Zdenko Rosina.