Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Regionálne a komunálne voľby 2022
Politologička: Tieto voľby ukázali krízu tradičných politických strán
V krajnom prípade môže dôjsť k uprednostňovaniu politických záujmov, osobných alebo individuálnych, pred záujmami verejnými.
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Už niekoľké voľby v poradí na komunálnej úrovni sú dôkazom toho, že prevláda kríza tradičných politických strán a veľkú prevahu získavajú nezávislí kandidáti. V tejto línii pokračujú aj voľby na regionálnej úrovni. Pre TASR to uviedla Eleonóra Kováčová z Katedry politológie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Práve títo kandidáti sú podľa nej aj víťazmi októbrových spojených samosprávnych volieb. Otázne však je, či ostanú nezávislými aj v dôležitých momentoch.
"Niekedy je problém, či nezávislý kandidát bude nezávislý najmä v rozhodovacích procesoch, pri prijímaní rôznych rozhodnutí. Je tu isté riziko, pretože mnohí z nich boli pôvodne stranícky angažovaní. Prišli z iných politických strán a ich nezávislosť ostáva skôr otázna ako jednoznačná," skonštatovala Kováčová.
Dá sa tiež povedať, že nezávislí kandidáti sú zároveň nečitateľní. Do istej miery to môže podľa politologičky vyvolávať neistotu z toho, či pri výkone verejnej funkcie dokážu zachovať svoju nezávislosť počas celého volebného obdobia. Je podľa nej veľkým otáznikom, či kandidát, ktorý sa presadzuje ako nezávislý, bez politickej príslušnosti či podpory politických strán, zotrvá vo svojej nezávislosti a neobjavia sa tendencie, ktoré si prenáša z materskej strany, z ktorej vzišiel.
"Istým spôsobom je ťažké dosledovať, či sa v dôležitých rozhodovacích procesoch správa ako nezávislý, alebo tam politický podtón nejakým spôsobom stále je," poznamenala Kováčová.
Na margo zloženia zastupiteľstiev podotkla, že v prípade zastúpenia viacerých politických strán je možné predpokladať, že budú zastúpené a reprezentované aj heterogénne záujmy voličov. Rozhodnutia tak možno podľa nej považovať za prehľadné a transparentné. V opačnom prípade sa možno obávať, že budú presadzované záujmy väčšiny na úkor menšiny.
V krajnom prípade môže dôjsť k uprednostňovaniu politických záujmov, osobných alebo individuálnych, pred záujmami verejnými. Rovnako tak k uprednostňovaniu politických záujmov pred odbornosťou a kompetentnosťou. "Čiže bude to závisieť aj od toho, do akej miery sú zvolení poslanci kompetentní a znalí špecifickej samosprávnej problematiky," spresnila Kováčová.
V prípade zastupiteľstiev samosprávnych krajov je možné sledovať, či u poslancov nedochádza k "dilemám", čo je pre nich viac, teda verejný záujem pre dobro kraja alebo záujem pre obec alebo mesto, ktoré reprezentuje. "Môže sa to prejaviť a preukázať pri rozhodnutiach," doplnila Kováčová.
Politologička si zároveň nemyslí, že pri jednoliatych zastupiteľstvách sa treba obávať svojvôle samosprávy. Pripomína, že občania disponujú okrem volebného práva aj kontrolnými mechanizmami. Môžu sa zúčastňovať zasadnutí zastupiteľstiev, dožadovať sa informácií či vysvetlení, podávať sťažnosti či podnety. "Môžu byť súčasťou diania v samospráve, aj keď nie sú poslancami," zdôrazňuje Kováčová.
"Niekedy je problém, či nezávislý kandidát bude nezávislý najmä v rozhodovacích procesoch, pri prijímaní rôznych rozhodnutí. Je tu isté riziko, pretože mnohí z nich boli pôvodne stranícky angažovaní. Prišli z iných politických strán a ich nezávislosť ostáva skôr otázna ako jednoznačná," skonštatovala Kováčová.
Dá sa tiež povedať, že nezávislí kandidáti sú zároveň nečitateľní. Do istej miery to môže podľa politologičky vyvolávať neistotu z toho, či pri výkone verejnej funkcie dokážu zachovať svoju nezávislosť počas celého volebného obdobia. Je podľa nej veľkým otáznikom, či kandidát, ktorý sa presadzuje ako nezávislý, bez politickej príslušnosti či podpory politických strán, zotrvá vo svojej nezávislosti a neobjavia sa tendencie, ktoré si prenáša z materskej strany, z ktorej vzišiel.
"Istým spôsobom je ťažké dosledovať, či sa v dôležitých rozhodovacích procesoch správa ako nezávislý, alebo tam politický podtón nejakým spôsobom stále je," poznamenala Kováčová.
Na margo zloženia zastupiteľstiev podotkla, že v prípade zastúpenia viacerých politických strán je možné predpokladať, že budú zastúpené a reprezentované aj heterogénne záujmy voličov. Rozhodnutia tak možno podľa nej považovať za prehľadné a transparentné. V opačnom prípade sa možno obávať, že budú presadzované záujmy väčšiny na úkor menšiny.
V krajnom prípade môže dôjsť k uprednostňovaniu politických záujmov, osobných alebo individuálnych, pred záujmami verejnými. Rovnako tak k uprednostňovaniu politických záujmov pred odbornosťou a kompetentnosťou. "Čiže bude to závisieť aj od toho, do akej miery sú zvolení poslanci kompetentní a znalí špecifickej samosprávnej problematiky," spresnila Kováčová.
V prípade zastupiteľstiev samosprávnych krajov je možné sledovať, či u poslancov nedochádza k "dilemám", čo je pre nich viac, teda verejný záujem pre dobro kraja alebo záujem pre obec alebo mesto, ktoré reprezentuje. "Môže sa to prejaviť a preukázať pri rozhodnutiach," doplnila Kováčová.
Politologička si zároveň nemyslí, že pri jednoliatych zastupiteľstvách sa treba obávať svojvôle samosprávy. Pripomína, že občania disponujú okrem volebného práva aj kontrolnými mechanizmami. Môžu sa zúčastňovať zasadnutí zastupiteľstiev, dožadovať sa informácií či vysvetlení, podávať sťažnosti či podnety. "Môžu byť súčasťou diania v samospráve, aj keď nie sú poslancami," zdôrazňuje Kováčová.
