Bratislava 4. októbra (TASR) - V sobotu 29. októbra 2022 sa prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky (SR) uskutočnia voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC), respektíve samosprávnych krajov, spoločne s komunálnymi voľbami. Voliči si vo voľbách do VÚC zvolia predsedov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov na najbližšie štyri roky.

V období Československej socialistickej republiky (ČSSR) existovali od roku 1960 tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský, s krajskými mestami Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Po páde komunistického režimu kraje zanikli a Slovensko ostalo rozčlenené na 38 okresov.

S prvou reformou verejnej správy prišla tretia vláda Vladimíra Mečiara, ktorá opätovne zaviedla krajskú úroveň štátnej správy a SR rozdelila na osem krajov a 79 okresov. Mečiarova reforma vyvolala vlnu kritiky. Podľa kritikov nezohľadňovala historické členenie Slovenska na niekdajšie župy.

S novou predstavou krajského členenia prišla po roku 1998 vláda Mikuláša Dzurindu. Hlavnou tvárou reformy bol vládny splnomocnenec Viktor Nižňanský, ktorý prišiel s myšlienkou 12 žúp. S tým nesúhlasili vtedajšie koaličné strany, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Strana občianskeho porozumenia (SOP), ktoré trvali na ôsmich župách, respektíve krajoch. Navyše, aj ďalší Dzurindov koaličný partner, Strana maďarskej koalície (SMK), žiadala zriadenie tzv. Komárňanskej župy.

Nižňanského predstavu 12 žúp napokon Národná rada (NR) SR neschválila. Poslanci odobrili model ôsmich VÚC či samosprávnych krajov. Za súčasnú podobu VÚC zahlasovali poslanci HZDS, SNS, SDĽ a SOP. SMK, ktorej neprešla Komárňanská župa, chcela odísť z koalície.

Na Slovensku je tak v súčasnosti osem samosprávnych krajov: Bratislavský samosprávny kraj (BSK), Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), Košický samosprávny kraj (KSK), Nitriansky samosprávny kraj (NSK), Trnavský samosprávny kraj (TTSK), Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), Prešovský samosprávny kraj (PSK), Žilinský samosprávy kraj (ŽSK). O ich podobe a kompetenciách rozhodla NR SR v roku 2001.

Samosprávne kraje zriaďujú a prevádzkujú stredné školy, múzeá či domovy sociálnych služieb. Určujú aj výšku poplatkov za sociálne služby. Jednotlivé VÚC zodpovedajú za cesty druhej a tretej triedy. Vydávajú licencie na autobusovú dopravu, regulujú ceny a zľavy v prímestskej autobusovej doprave. Plánujú napríklad aj čerpanie financií z eurofondov v oblasti regionálneho rozvoja.

Od štátu dostávajú prerozdelené výnosy z daní fyzických osôb. V plnej výške dostávajú dane z motorových vozidiel. Majú príjmy aj z vlastného podnikania. Patria im administratívne poplatky od občanov umiestnených v sociálnych zariadeniach a tiež platby za zápisné a školné.

Historicky prvé voľby do VÚC sa konali v roku 2001 a nasledujúce v rokoch 2005, 2009, 2013, 2017. V prvých štyroch voľbách do orgánov VÚC sa v prípade predsedu využíval dvojkolový väčšinový systém. Kandidát musel získať nadpolovičnú väčšinu zo všetkých platných hlasov. V prípade, že sa mu to nepodarilo, nasledovalo druhé kolo, do ktorého postúpili prví dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.

Od roku 2017 sa predseda samosprávneho kraja volí v jednom kole. Aplikuje sa väčšinový systém, víťazí kandidát, ktorý získa najviac hlasov.