Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Univerzita na svojom webe uvádza, že tohto roku však proces volieb komplikuje novela vysokoškolského zákona, ktorú bude v marci schvaľovať parlament.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) – V týchto dňoch uplynú tri roky od prvého zasadnutia súčasného vedenia Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Funkčné obdobie rektora je štvorročné, preto by sa voľby mali uskutočniť v tomto roku. Predsedníctvo Akademického senátu UK navrhne senátorom nečakať na jún a vypísať voľby rektora ešte predtým, ako vstúpi do platnosti nový vysokoškolský zákon, ktorý je predložený v Národnej rade (NR) SR. Predsedníčka AS UK Zlatica Plašienková uviedla, že sa tak vyhnú čakaniu na finálne znenie zákona a zabránia tomu, aby v januári 2023 ostali bez riadne zvoleného rektora. Informuje o tom univerzita na svojom webe.
"Zároveň by takýto postup bol v súlade s naším presvedčením, že voľby rektora sú základné samosprávne právo moderných univerzít, zakotvené v Magna Charta Universitatum. Od začiatku konzistentne odmietame, aby o riadení univerzity rozhodovali nominanti, ktorých jedinou kvalifikáciou bude bakalársky titul a politická podpora," povedala Plašienková. Na UK volí rektora 66 senátorov. Každú z 13 fakúlt pri voľbách zastupujú traja senátori z radov zamestnancov a dvaja za študentov a jeden zástupca je z nefakultných súčastí. UK počas ostatných dvoch dekád vypisovala voľby na poslednom júnovom zasadnutí AS UK tak, aby sa uskutočnili v novembri volebného roka.
Univerzita na svojom webe uvádza, že tohto roku však proces volieb komplikuje novela vysokoškolského zákona, ktorú bude v marci schvaľovať parlament. Zákon by mal vstúpiť do platnosti 1. apríla 2022. Podľa aktuálneho znenia novely predloženej do NR SR by univerzita mala voľby vyhlásiť deväť mesiacov pred konaním, čo znemožňuje vyhlásiť voľby v júni a voliť v novembri.
Predsedníctvo AS UK v najbližších dňoch zvolá mimoriadne rokovanie senátu a navrhne vypísanie volieb. "Naša akademická obec v týchto dňoch intenzívne diskutuje o najlepšom termíne volieb. Časť komunity sa domnieva, že by sme mali počkať na schválenie zákona a neprovokovať. Pre mňa osobne je servilný prístup k štátnej moci neprijateľný. Rozhodnutie však bude v rukách väčšiny. Verím, že sa dilemu podarí vyriešiť tak, aby mali navrhnutí kandidáti dostatok času na prípravu svojich téz a zároveň, aby sme využili našu poslednú možnosť slobodne si zvoliť rektora bez zásahu politikov," uviedla Plašienková. Ako dodala, pre univerzitu bude zásadné, aby dodržala všetky ustanovenia zákonov aj rokovacieho poriadku a aby od 1. februára 2023 vedenie univerzity prevzal riadne zvolený rektor. Univerzita plánuje verejné vypočutie kandidátov tak, aby celý proces prebehol maximálne otvorene a transparentne.
K situácii sa vyjadrili aj niektorí členovia Správnej rady UK, ktorí o tomto zámere diskutovali už s vedením UK a predsedníčkou AS UK. "Počas diskusie viacerí členovia správnej rady, napríklad Róbert Šimončič, Pavol Demeš, Elena Kohútiková a Róbert Mistrík, požiadali AS, aby takýto krok zvážil a zároveň vyjadrili názor, že voľby rektora by sa mali konať v novembri ako doposiaľ, bez ohľadu na to, aký bude platný zákon," informovala TASR členka Správnej rady UK Elena Kohútiková.
Tento zámer už verejne kritizovali aj viaceré osobnosti z akademického prostredia. Hodnotia to ako ohýbanie pravidiel so snahou vyhnúť sa novému vysokoškolskému zákonu.
"Zároveň by takýto postup bol v súlade s naším presvedčením, že voľby rektora sú základné samosprávne právo moderných univerzít, zakotvené v Magna Charta Universitatum. Od začiatku konzistentne odmietame, aby o riadení univerzity rozhodovali nominanti, ktorých jedinou kvalifikáciou bude bakalársky titul a politická podpora," povedala Plašienková. Na UK volí rektora 66 senátorov. Každú z 13 fakúlt pri voľbách zastupujú traja senátori z radov zamestnancov a dvaja za študentov a jeden zástupca je z nefakultných súčastí. UK počas ostatných dvoch dekád vypisovala voľby na poslednom júnovom zasadnutí AS UK tak, aby sa uskutočnili v novembri volebného roka.
Univerzita na svojom webe uvádza, že tohto roku však proces volieb komplikuje novela vysokoškolského zákona, ktorú bude v marci schvaľovať parlament. Zákon by mal vstúpiť do platnosti 1. apríla 2022. Podľa aktuálneho znenia novely predloženej do NR SR by univerzita mala voľby vyhlásiť deväť mesiacov pred konaním, čo znemožňuje vyhlásiť voľby v júni a voliť v novembri.
Predsedníctvo AS UK v najbližších dňoch zvolá mimoriadne rokovanie senátu a navrhne vypísanie volieb. "Naša akademická obec v týchto dňoch intenzívne diskutuje o najlepšom termíne volieb. Časť komunity sa domnieva, že by sme mali počkať na schválenie zákona a neprovokovať. Pre mňa osobne je servilný prístup k štátnej moci neprijateľný. Rozhodnutie však bude v rukách väčšiny. Verím, že sa dilemu podarí vyriešiť tak, aby mali navrhnutí kandidáti dostatok času na prípravu svojich téz a zároveň, aby sme využili našu poslednú možnosť slobodne si zvoliť rektora bez zásahu politikov," uviedla Plašienková. Ako dodala, pre univerzitu bude zásadné, aby dodržala všetky ustanovenia zákonov aj rokovacieho poriadku a aby od 1. februára 2023 vedenie univerzity prevzal riadne zvolený rektor. Univerzita plánuje verejné vypočutie kandidátov tak, aby celý proces prebehol maximálne otvorene a transparentne.
K situácii sa vyjadrili aj niektorí členovia Správnej rady UK, ktorí o tomto zámere diskutovali už s vedením UK a predsedníčkou AS UK. "Počas diskusie viacerí členovia správnej rady, napríklad Róbert Šimončič, Pavol Demeš, Elena Kohútiková a Róbert Mistrík, požiadali AS, aby takýto krok zvážil a zároveň vyjadrili názor, že voľby rektora by sa mali konať v novembri ako doposiaľ, bez ohľadu na to, aký bude platný zákon," informovala TASR členka Správnej rady UK Elena Kohútiková.
Tento zámer už verejne kritizovali aj viaceré osobnosti z akademického prostredia. Hodnotia to ako ohýbanie pravidiel so snahou vyhnúť sa novému vysokoškolskému zákonu.
