Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyškrtnutie nie je cesta, komentuje snahy aktivistov stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná.
Autor TASR
Stakčín 16. augusta (TASR) – V Zozname svetového dedičstva UNESCO sú okrem viacerých našich lokalít zapísané aj karpatské pralesy z východného Slovenska. Známe sú vzácnymi živočíchmi, rastlinstvom a starými stromami úctyhodných rozmerov. Aktivisti však poukazujú na nedostatočnú ochranu týchto území. Navrhujú dokonca, aby boli z prestížneho zoznamu vyškrtnuté.
S touto iniciatívou prišlo Lesoochranárske zoskupenie (LZ) Vlk. „Po viacročných snahách o zabezpečenie ochrany pre túto lokalitu na národnej úrovni sme v roku 2012 došli k záveru, že SR nemá skutočný záujem chrániť toto bohatstvo a požiadali sme Výbor svetového dedičstva UNESCO o vymazanie slovenskej časti pralesov zo zoznamu,“ informoval TASR Peter Sabo z LZ Vlk.
„Základným problémom je, že napriek deklarovanej najprísnejšej ochrane sa v týchto územiach legálne ťaží drevo, loví zver, pripravujú sa tu developerské projekty ako napríklad lyžiarske stredisko vo Vihorlatských vrchoch alebo cestný hraničný priechod v Poloninách. Nikto v skutočnosti nevie, kde sú hranice UNESCO lokality,“ doplnil Sabo.
„Vyškrtnutie nie je cesta,“ komentuje snahy aktivistov stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná. „Sú to prvky, artefakty, ktoré sa nikde na svete v takejto hodnote nezachovávajú,“ zdôrazňuje unikátnosť pralesov zapísaných v Zozname svetového dedičstva. „Toto je výzva zachovať ten prvok tam, kde je, lebo tam patrí,“ dodáva Novotná.
UNESCO podľa jej slov o určitých problémoch vie. Lokality na východe Slovenska mapuje v rámci expertnej misie a ponúka riešenia. Hranice vzácnych území by mali byť do februára budúceho roka nanovo vytýčené. „Treba to zakresliť a opäť aj preventívne vyriešiť, aby nevznikli na novom území nové problémy. Ministerstvo životného prostredia veľmi kvalifikovane v týchto veciach postupuje a mimoriadne obozretne v tandeme s tímom UNESCO a World Heritage Centre,“ priblížila Novotná.
To, že ministerstvo vo veci koná, potvrdil pre TASR jeho hovorca Maroš Stano. „Nedostatočnú ochranu území karpatských bukových pralesov zapísaných v zoznamoch UNESCO rezort rieši napríklad aj sprísnením doterajšej ochrany medzi už existujúcimi národnými prírodnými rezerváciami. Cieľom vyhlásenia novej prírodnej rezervácie Borsukov vrch je vytvoriť spojitú lokalitu, ktorá by zahŕňala prirodzene sa vyvíjajúce lesy.“
Envirorezort považuje za kľúčové zapojenie miestnych aktérov do riešenia identifikovaných problémov. „Intenzívne rokujeme s vlastníkmi, správcami pozemkov a samosprávami v dotknutých lokalitách o opatreniach na dosiahnutie a zabezpečenie cieľovej kvality územia prostredníctvom ich zapojenia do starostlivosti o toto územie,“ uzavrel Stano.
Spomínané Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny. Do zoznamu UNESCO ich zapísali v roku 2007.
„Pralesy sa tiahnu pozdĺž 185 kilometrov dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu - Huculských Álp a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ a cez Poloninský hrebeň po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku," uviedla pre TASR Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.
Zoznam svetového dedičstva doplnilo v roku 2011 aj päť prírodných lokalít z Nemecka. Územia zaberajú rozlohu: 4391 hektárov v Nemecku a 29.278 hektárov na Slovensku a Ukrajine. Od spomínaného roku vystupujú pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.
„Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Do dnešných dní sa v Európe zachovala len nepatrná časť takýchto území, pre ktoré je typická pestrosť živočíšnych a rastlinných druhov,“ konštatovala Buraľová.
Súčasťou ekosystému karpatských pralesov sú napríklad zubačka žliazkatá, zvonček hrubokoreňový či ľalia zlatohlavá. Sú zároveň domovom vzácneho hmyzu - fúzačov, mloka karpatského, salamandry škvrnitej, vretenice severskej, viacerých druhov ďatľov, bociana čierneho, sovy dlhochvostej a mnohých ďalších operencov.
"Žije tu, samozrejme, srnčia a jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý," doplnila Buraľová. Na našom území žije zubor vo voľnej prírode v súčasnosti iba na severovýchode Slovenska.
Karpatské pralesy sú významné aj z pohľadu celosvetovej - genetickej banky buka. "Toto územie sa pýši stromami rekordných rozmerov. Rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle," povedala Buraľová.
S touto iniciatívou prišlo Lesoochranárske zoskupenie (LZ) Vlk. „Po viacročných snahách o zabezpečenie ochrany pre túto lokalitu na národnej úrovni sme v roku 2012 došli k záveru, že SR nemá skutočný záujem chrániť toto bohatstvo a požiadali sme Výbor svetového dedičstva UNESCO o vymazanie slovenskej časti pralesov zo zoznamu,“ informoval TASR Peter Sabo z LZ Vlk.
„Základným problémom je, že napriek deklarovanej najprísnejšej ochrane sa v týchto územiach legálne ťaží drevo, loví zver, pripravujú sa tu developerské projekty ako napríklad lyžiarske stredisko vo Vihorlatských vrchoch alebo cestný hraničný priechod v Poloninách. Nikto v skutočnosti nevie, kde sú hranice UNESCO lokality,“ doplnil Sabo.
„Vyškrtnutie nie je cesta,“ komentuje snahy aktivistov stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná. „Sú to prvky, artefakty, ktoré sa nikde na svete v takejto hodnote nezachovávajú,“ zdôrazňuje unikátnosť pralesov zapísaných v Zozname svetového dedičstva. „Toto je výzva zachovať ten prvok tam, kde je, lebo tam patrí,“ dodáva Novotná.
UNESCO podľa jej slov o určitých problémoch vie. Lokality na východe Slovenska mapuje v rámci expertnej misie a ponúka riešenia. Hranice vzácnych území by mali byť do februára budúceho roka nanovo vytýčené. „Treba to zakresliť a opäť aj preventívne vyriešiť, aby nevznikli na novom území nové problémy. Ministerstvo životného prostredia veľmi kvalifikovane v týchto veciach postupuje a mimoriadne obozretne v tandeme s tímom UNESCO a World Heritage Centre,“ priblížila Novotná.
To, že ministerstvo vo veci koná, potvrdil pre TASR jeho hovorca Maroš Stano. „Nedostatočnú ochranu území karpatských bukových pralesov zapísaných v zoznamoch UNESCO rezort rieši napríklad aj sprísnením doterajšej ochrany medzi už existujúcimi národnými prírodnými rezerváciami. Cieľom vyhlásenia novej prírodnej rezervácie Borsukov vrch je vytvoriť spojitú lokalitu, ktorá by zahŕňala prirodzene sa vyvíjajúce lesy.“
Envirorezort považuje za kľúčové zapojenie miestnych aktérov do riešenia identifikovaných problémov. „Intenzívne rokujeme s vlastníkmi, správcami pozemkov a samosprávami v dotknutých lokalitách o opatreniach na dosiahnutie a zabezpečenie cieľovej kvality územia prostredníctvom ich zapojenia do starostlivosti o toto územie,“ uzavrel Stano.
Spomínané Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny. Do zoznamu UNESCO ich zapísali v roku 2007.
„Pralesy sa tiahnu pozdĺž 185 kilometrov dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu - Huculských Álp a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ a cez Poloninský hrebeň po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku," uviedla pre TASR Iveta Buraľová zo Správy Národného parku Poloniny.
Zoznam svetového dedičstva doplnilo v roku 2011 aj päť prírodných lokalít z Nemecka. Územia zaberajú rozlohu: 4391 hektárov v Nemecku a 29.278 hektárov na Slovensku a Ukrajine. Od spomínaného roku vystupujú pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.
„Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Do dnešných dní sa v Európe zachovala len nepatrná časť takýchto území, pre ktoré je typická pestrosť živočíšnych a rastlinných druhov,“ konštatovala Buraľová.
Súčasťou ekosystému karpatských pralesov sú napríklad zubačka žliazkatá, zvonček hrubokoreňový či ľalia zlatohlavá. Sú zároveň domovom vzácneho hmyzu - fúzačov, mloka karpatského, salamandry škvrnitej, vretenice severskej, viacerých druhov ďatľov, bociana čierneho, sovy dlhochvostej a mnohých ďalších operencov.
"Žije tu, samozrejme, srnčia a jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a medveď hnedý. Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý," doplnila Buraľová. Na našom území žije zubor vo voľnej prírode v súčasnosti iba na severovýchode Slovenska.
Karpatské pralesy sú významné aj z pohľadu celosvetovej - genetickej banky buka. "Toto územie sa pýši stromami rekordných rozmerov. Rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle," povedala Buraľová.
