Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nízke hladiny vodných nádrží sú spôsobené dlhodobejšou nepriaznivou hydrologickou situáciou na Slovensku. Posledné výraznejšie zrážky boli zaznamenané na východnom Slovensku 18. júla 2018.
Autor TASR
Vranov nad Topľou/Michalovce/Snina 29. októbra (TASR) - Aktuálny stav vodných nádrží na Zemplíne nemá podľa vodohospodárov negatívny dopad na ich prevádzku. Hladiny sú nízke pre nedostatok zrážok.
Ako TASR informoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák, k pondelkovému ránu (6.00 h) bol vodný stav Domaše na úrovni 79.455.000 metrov kubických (m3), čo predstavuje naplnenie zásobného priestoru na 46 percent, Zemplínskej šíravy 170.289.000 m3, čo je 66-percentná naplnenosť a vodárenská nádrž Starina bola naplnená na 69 percent - 31.188.000 m3 vody.
"Uvedený stav v súčasnosti nemá negatívny dopad na prevádzku nádrží a v najbližšom období sa bude riadiť platnými manipulačnými poriadkami. Zároveň chceme podotknúť, že obdobná situácia sa už vyskytla aj v minulosti," ozrejmil hovorca. Problémy podľa jeho ďalších slov možno očakávať v prípade pretrvávajúceho zrážkového deficitu s rizikom dosiahnutia úrovne minimálnych prevádzkových hladín. "Ale o tejto verzii je dnes predčasné hovoriť. Aj napriek skutočnosti, že platné manipulačné poriadky pamätajú aj na uvedenú situáciu," dodal.
Nízke hladiny vodných nádrží sú podľa Bocáka spôsobené dlhodobejšou nepriaznivou hydrologickou situáciou na Slovensku. "Posledné výraznejšie zrážky boli zaznamenané na východnom Slovensku 18. júla 2018. Práve nadlepšovanie prietokov v obdobných situáciách pod vodnou stavbou je základným účelom vodných nádrží, pre ktorý boli budované," zdôraznil. Zastavenie poklesu, príp. mierny nárast hladín možno očakávať v prípade, ak nastane na zrážky bohatšie obdobie. "No z dlhodobejších prognóz Slovenského hydrometeorologického ústavu je možné očakávať aj naďalej pokles vodných hladín v spravovaných nádržiach," podotkol hovorca.
Vodné dielo Domaša vybudovali v rokoch 1962 až 1967. Jeho účelom bola okrem iného akumulácia vody pri vyšších prietokoch. Zatopená plocha predstavuje 1510 hektárov. Jej výstavba si vyžiadala vysťahovanie šiestich obcí. Zemplínsku šíravu vystavali v rokoch 1961 až 1966 v rámci vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine, ktorých hlavným cieľom bolo ochrániť rozsiahle poľnohospodárske územia pred povodňami. Maximálna zatopená plocha je 3290 hektárov. Vodárenská nádrž Starina je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche 311,4 hektára. Vybudovali ju v rokoch 1983 až 1988. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie siedmich dedín.
Ako TASR informoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák, k pondelkovému ránu (6.00 h) bol vodný stav Domaše na úrovni 79.455.000 metrov kubických (m3), čo predstavuje naplnenie zásobného priestoru na 46 percent, Zemplínskej šíravy 170.289.000 m3, čo je 66-percentná naplnenosť a vodárenská nádrž Starina bola naplnená na 69 percent - 31.188.000 m3 vody.
"Uvedený stav v súčasnosti nemá negatívny dopad na prevádzku nádrží a v najbližšom období sa bude riadiť platnými manipulačnými poriadkami. Zároveň chceme podotknúť, že obdobná situácia sa už vyskytla aj v minulosti," ozrejmil hovorca. Problémy podľa jeho ďalších slov možno očakávať v prípade pretrvávajúceho zrážkového deficitu s rizikom dosiahnutia úrovne minimálnych prevádzkových hladín. "Ale o tejto verzii je dnes predčasné hovoriť. Aj napriek skutočnosti, že platné manipulačné poriadky pamätajú aj na uvedenú situáciu," dodal.
Nízke hladiny vodných nádrží sú podľa Bocáka spôsobené dlhodobejšou nepriaznivou hydrologickou situáciou na Slovensku. "Posledné výraznejšie zrážky boli zaznamenané na východnom Slovensku 18. júla 2018. Práve nadlepšovanie prietokov v obdobných situáciách pod vodnou stavbou je základným účelom vodných nádrží, pre ktorý boli budované," zdôraznil. Zastavenie poklesu, príp. mierny nárast hladín možno očakávať v prípade, ak nastane na zrážky bohatšie obdobie. "No z dlhodobejších prognóz Slovenského hydrometeorologického ústavu je možné očakávať aj naďalej pokles vodných hladín v spravovaných nádržiach," podotkol hovorca.
Vodné dielo Domaša vybudovali v rokoch 1962 až 1967. Jeho účelom bola okrem iného akumulácia vody pri vyšších prietokoch. Zatopená plocha predstavuje 1510 hektárov. Jej výstavba si vyžiadala vysťahovanie šiestich obcí. Zemplínsku šíravu vystavali v rokoch 1961 až 1966 v rámci vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine, ktorých hlavným cieľom bolo ochrániť rozsiahle poľnohospodárske územia pred povodňami. Maximálna zatopená plocha je 3290 hektárov. Vodárenská nádrž Starina je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche 311,4 hektára. Vybudovali ju v rokoch 1983 až 1988. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie siedmich dedín.
