Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledky analýzy ukázali, že obyvatelia Liptovského Mikuláša majú rezervy najmä v zhodnocovaní jedla. Od 1. júla mesto spúšťa zber kuchynského odpadu z domácností.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 7. júna (TASR) - Najväčšiu časť zmesového odpadu z liptovskomikulášskych domácností tvorí biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Vyplýva to z výsledkov ručného triedenia obsahu čiernych nádob z rodinných domov a bytov, ktoré radnica spravila v rámci kampane Myslíme eko, triedime bio. Odpad pochádzal z mestskej časti Demänová a sídliska Podbreziny. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.
"Pätinu reprezentatívnej vzorky odpadu tvoril biologicky rozložiteľný odpad, z toho nepatrná časť bol zelený odpad zo záhrad. Domácnosti z bytových domov pritom vyprodukovali väčšie množstvo kuchynského odpadu. V rodinných domoch väčšinou tento odpad kompostujú," skonštatovala hovorkyňa.
Výsledky analýzy ukázali, že obyvatelia Liptovského Mikuláša majú rezervy najmä v zhodnocovaní jedla. Od 1. júla mesto spúšťa zber kuchynského odpadu z domácností. Ako zdôraznila Čapčíková, prinesie to výrazné zníženie podielu zvyškov z kuchyne v zmesovom odpade.
Z ďalších separovateľných zložiek odpadu predstavujú najväčší podiel plasty (17,27 percenta). "Počas analýzy nás zaskočilo, že v každom veľkom plastovom vreci sa nachádzalo niekoľko menších vreciek, do ktorých ľudia balia osobitne jednotlivé druhy odpadu. Napríklad zvyšky z varenia zabalia do vrecúška a hodia ho do veľkého vreca v koši, rovnako plienky a ostatné odpady sú zabalené zvlášť a tento medzikrok zbytočne navyšuje množstvo plastov v zmesovom odpade," uviedla vedúca oddelenia životného prostredia na mestskom úrade Mária Lošonská.
Výraznejšie zastúpený bol aj papier (6,36 percenta), všetky ostatné separovateľné zložky mali v zmesovom odpade podiel nižší ako štyri percentá. Najzastúpenejším neseparovateľným odpadom boli plienky. Analýza potvrdila, že približne polovica odpadu z domácností už bola netriediteľná. "Mesto sa dlhodobo snaží znížiť svoju stopu na životnom prostredí. Pravidelne sa radíme medzi najlepšie triediace slovenské samosprávy, no neustále sa snažíme napredovať. Vďaka výsledkom analýzy môžeme efektívnejšie zacieliť našu snahu a nasmerovať osvetu náležitým smerom," doplnila koordinátorka kampane Romana Nemcová.
"Pätinu reprezentatívnej vzorky odpadu tvoril biologicky rozložiteľný odpad, z toho nepatrná časť bol zelený odpad zo záhrad. Domácnosti z bytových domov pritom vyprodukovali väčšie množstvo kuchynského odpadu. V rodinných domoch väčšinou tento odpad kompostujú," skonštatovala hovorkyňa.
Výsledky analýzy ukázali, že obyvatelia Liptovského Mikuláša majú rezervy najmä v zhodnocovaní jedla. Od 1. júla mesto spúšťa zber kuchynského odpadu z domácností. Ako zdôraznila Čapčíková, prinesie to výrazné zníženie podielu zvyškov z kuchyne v zmesovom odpade.
Z ďalších separovateľných zložiek odpadu predstavujú najväčší podiel plasty (17,27 percenta). "Počas analýzy nás zaskočilo, že v každom veľkom plastovom vreci sa nachádzalo niekoľko menších vreciek, do ktorých ľudia balia osobitne jednotlivé druhy odpadu. Napríklad zvyšky z varenia zabalia do vrecúška a hodia ho do veľkého vreca v koši, rovnako plienky a ostatné odpady sú zabalené zvlášť a tento medzikrok zbytočne navyšuje množstvo plastov v zmesovom odpade," uviedla vedúca oddelenia životného prostredia na mestskom úrade Mária Lošonská.
Výraznejšie zastúpený bol aj papier (6,36 percenta), všetky ostatné separovateľné zložky mali v zmesovom odpade podiel nižší ako štyri percentá. Najzastúpenejším neseparovateľným odpadom boli plienky. Analýza potvrdila, že približne polovica odpadu z domácností už bola netriediteľná. "Mesto sa dlhodobo snaží znížiť svoju stopu na životnom prostredí. Pravidelne sa radíme medzi najlepšie triediace slovenské samosprávy, no neustále sa snažíme napredovať. Vďaka výsledkom analýzy môžeme efektívnejšie zacieliť našu snahu a nasmerovať osvetu náležitým smerom," doplnila koordinátorka kampane Romana Nemcová.
