Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počet prenocovaní sa podľa analýzy v Bratislave v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov znížil takmer až o 65 %, v porovnaní s rekordným rokom 2019 až o 68 %.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) – Výpadok zahraničných návštevníkov spôsobený pandémiou slovenským ubytovacím zariadeniam vlani aspoň čiastočne kompenzoval silnejší domáci turizmus. Na základe dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa však zdá, že tento substitučný efekt nebol postačujúci a počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach klesal naprieč slovenskými regiónmi. Najvýznamnejší pokles záujmu zaznamenali hotely a ubytovacie zariadenia v Bratislave. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Počet prenocovaní sa podľa analýzy v Bratislave v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov znížil takmer až o 65 %, v porovnaní s rekordným rokom 2019 až o 68 %. V Bratislave, respektíve jej hoteloch, tak v minulom roku prenocovalo najmenej návštevníkov minimálne za posledných 20 rokov.
Analýza ďalej konštatuje, že dôvody silného prepadu návštevnosti Bratislavy je potrebné hľadať pravdepodobne najmä v štruktúre jej návštevníkov. "Predpokladáme, že vo väčšej miere ako v ostatných regiónoch Slovenska je v Bratislave zastúpená zahraničná klientela či cestujúci z pracovných dôvodov. Práve tieto skupiny klientov hotelov pritom pandémia okresala najviac. Navyše, substitučný efekt domáceho turizmu sa sústredil (i v dôsledku pandémie) najmä do regiónov príťažlivých najmä prírodnými krásami," dodali analytici.
Mestá sa tak aj od domácich turistov skôr vyľudňovali. Relatívne silný pokles prenocovaní je možné pozorovať aj v niektorých ďalších veľkých mestách. Medzi piatimi okresmi s najvyšším poklesom prenocovaní sa okrem Bratislavy nachádzajú aj Trnava a Nitra, okrem nich ešte Nové mesto nad Váhom a Bánovce nad Bebravou. Nadpriemerný pokles prenocovaní zaznamenal aj región Abova, najmä v dôsledku poklesu v Košiciach. Napriek tomu si Bratislava udržala v rámci Slovenska stále nadpriemerný počet prenocovaní v prepočte na obyvateľa, ale vyťaženosť bratislavských hotelov už bola jemne podpriemerná.
Naopak, najmiernejší pokles počtu prenocovaní v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov vykázali prevažne hornaté regióny stredného Slovenska – od Oravy, cez Liptov a Horehronie až po Novohrad. Relatívne miernejší pokles zaznamenali aj blízke regióny Kysúc či Pohronia alebo turistický atraktívne regióny na západe východného Slovenska – Vysoké Tatry a Spiš. "Práve tieto časti Slovenska pritom pravdepodobne najviac ťažili zo substitučného efektu a nárastu domáceho turizmu," tvrdí analýza. Ani jeden región Slovenska si však neudržal počty prenocovaní na úrovni spred pandémie.
Vedľajším efektom poklesu zahraničných hostí a nárastu domácej klientely bol v minulom roku nárast priemernej dĺžky pobytu v slovenských ubytovacích zariadeniach, v priemere z 2,8 na 3,1 noci. Domáca dovolenka Slovákov tak podľa analytikov bola v priemere dlhšia, ako je zvyčajná dĺžka pobytu cudzincov na Slovensku. To viedlo aj k štatistickému predĺženiu dĺžky pobytov, najvýraznejšie v regióne Šariša.
Počet prenocovaní sa podľa analýzy v Bratislave v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov znížil takmer až o 65 %, v porovnaní s rekordným rokom 2019 až o 68 %. V Bratislave, respektíve jej hoteloch, tak v minulom roku prenocovalo najmenej návštevníkov minimálne za posledných 20 rokov.
Analýza ďalej konštatuje, že dôvody silného prepadu návštevnosti Bratislavy je potrebné hľadať pravdepodobne najmä v štruktúre jej návštevníkov. "Predpokladáme, že vo väčšej miere ako v ostatných regiónoch Slovenska je v Bratislave zastúpená zahraničná klientela či cestujúci z pracovných dôvodov. Práve tieto skupiny klientov hotelov pritom pandémia okresala najviac. Navyše, substitučný efekt domáceho turizmu sa sústredil (i v dôsledku pandémie) najmä do regiónov príťažlivých najmä prírodnými krásami," dodali analytici.
Mestá sa tak aj od domácich turistov skôr vyľudňovali. Relatívne silný pokles prenocovaní je možné pozorovať aj v niektorých ďalších veľkých mestách. Medzi piatimi okresmi s najvyšším poklesom prenocovaní sa okrem Bratislavy nachádzajú aj Trnava a Nitra, okrem nich ešte Nové mesto nad Váhom a Bánovce nad Bebravou. Nadpriemerný pokles prenocovaní zaznamenal aj región Abova, najmä v dôsledku poklesu v Košiciach. Napriek tomu si Bratislava udržala v rámci Slovenska stále nadpriemerný počet prenocovaní v prepočte na obyvateľa, ale vyťaženosť bratislavských hotelov už bola jemne podpriemerná.
Naopak, najmiernejší pokles počtu prenocovaní v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov vykázali prevažne hornaté regióny stredného Slovenska – od Oravy, cez Liptov a Horehronie až po Novohrad. Relatívne miernejší pokles zaznamenali aj blízke regióny Kysúc či Pohronia alebo turistický atraktívne regióny na západe východného Slovenska – Vysoké Tatry a Spiš. "Práve tieto časti Slovenska pritom pravdepodobne najviac ťažili zo substitučného efektu a nárastu domáceho turizmu," tvrdí analýza. Ani jeden región Slovenska si však neudržal počty prenocovaní na úrovni spred pandémie.
Vedľajším efektom poklesu zahraničných hostí a nárastu domácej klientely bol v minulom roku nárast priemernej dĺžky pobytu v slovenských ubytovacích zariadeniach, v priemere z 2,8 na 3,1 noci. Domáca dovolenka Slovákov tak podľa analytikov bola v priemere dlhšia, ako je zvyčajná dĺžka pobytu cudzincov na Slovensku. To viedlo aj k štatistickému predĺženiu dĺžky pobytov, najvýraznejšie v regióne Šariša.
