Na archívnej snímke pohľad z Bratislavského hradu na horiacu rafinériu Apollo.Foto: TASR - archív
V máji si tradične pripomíname koniec II. svetovej vojny. Bombardovanie rafinérie v roku 1944 spustilo sled udalostí a ich výsledkom je krásny oblúkový most namiesto ťažkej chémie.
Bratislava 13. mája (Teraz.sk) - V závere druhej svetovej vojny bolo na nebi nad Bratislavou, hlavným mestom vojnovej Slovenskej republiky, poriadne rušno. V lete 1944 ostávalo síce pár mesiacov do augustového Slovenského národného povstania, ale 16. júna prišlo zo vzduchu vážne avízo, že vojnová karta sa pomaly obracia v prospech protifašistickej koalície.
Americké vojenské lietadlá zbombardovali ropnú rafinériu Apollo na bratislavskom brehu Dunaja,ktorá spracúvala aj ropu z Gbelov na Záhorí. Pamätníci uvádzajú obrovský mrak nad Bratislavou, bombardovanie časti mesta, zmätok a ľudské obete. Vojnové hospodárstvo Slovenského štátu ako spojenca Veľkonemeckej ríše dostalo viditeľn vážnu ranu, čo si iste uvedomovali vlády v Bratislave a Berlíne. Rovnako bola bombardovaná menšia rafinéria v Dubovej.
Malá vojnová expozícia v Múzeu dopravy
Nemecké a americké vojnové vozidlá, padáky aj letecké artefakty z druhej svetovej vojny ponúka Múzeum dopravy pod železničnou Hlavnou stanicou. O náletoch hovorí riaditeľ múzea Ernest Huska:
Vojnu pripomínali gudróny v lome
V apríli 1945 sovietska armáda oslobodila Bratislavu a príbeh rafinérie a ťažkej chémie by sa mohol šťastne skončiť tým, že výrobu zo širšieho centra presťahovali v druhej polovici 20. storočia do inej časti mesta, do Vlčieho hrdla. Firma už nepatrila nemeckej I.G.Farben, stal sa z nej ďalší strategický národný podnik, socialistický Slovnaft. Čosi však na mieste, lepšie povedané v podzemí po bombardovaní zostalo a bolo nebezpečné pre podzemné vody - toxické gudróny, čierne ako smola. Režim spred roka 1989 nebýval však k životnému prostrediu veľmi ústretový.
Čo je gudrón
Gudrón vzniká ako vedľajší produkt po spracovaní ropy kyselinou sírovou. Skladá sa zo stoviek organických chemických látok, z ktorých mnohé sú karcinogénne a inak zdraviu škodlivé.
V roku 1963 uložil gudróny a kontaminovanú zeminu v bývalom lome známom ako Kamenné srdce nad Devínskou Novou Vsou, blízko chránenej oblasti. Z dediny Devínska Nová Ves sa postupne stala moderná paneláková mestská časť hlavného mesta. V pamäti ľudí však ostalo, že v lome pod horou je desiatky rokov nebezpečný odpad. A ako pracuje čas, tak pracoval aj uložený odpad a príroda, presnejšie skaly nad ním.
Na archívnej snímke z roka 2015 je sanácia ekologickej záťaže v bývalom kameňolome Kamenné srdce v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Foto: FOTO TASR – Štefan Puškáš
Gudróny a kontaminovanú zeminu ako následok bombardovania rafinérie Apollo sa podarilo vďaka rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR a financiám z eurofondov v roku 2015 z lomu vyťažiť. Ich objem bol úctihodný. Ako uvádza www.odpady-portal.sk - 18 000 kubíkov gundrónov, 14 000 kubíkov kontaminovanej zeminy. Odborníci budú lokalitu ďalej monitorovať.
Apollo sa vrátilo ako most
Počas socializmu a po roku 1989 vzniklo v bývalej lokalite rafinérie a v jej susedstve pri Dunaji niekoľko stavieb ako novostavba SND, nákupné centrum Eurovea, na nábreží stojí socha legendárneho generála M.R. Štefánika, ale tá najdôležitejšia pre náš príbeh je oblúkový most Apollo, piaty most Dunaj. Meno dostal po rafinérii a bombardovanie z roku 1944 pripomína pamätná tabuľa. Do medzinárodného povedomia sa dostalo otočenie mostnej konštrukcie krížom cez Dunaj v septembri 2004, ktoré trvalo hodiny. Samotný most otvorili pre peších a dopravu o rok neskôr a počas stavby Starého mosta bol most Apollo veľmi vyťažený, pretože v prevádzke nebolo dôležité dopravné spojenie Petržalky s mestom. Denne prejde po ňom okolo 50 000 vozidiel.
