Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskum robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Autor TASR
Zvolen 21. augusta (TASR) - Archeologický výskum v lokalite kostola Zjavenia Pána v Ostrej Lúke vo Zvolenskom okrese ukončili. Podľa jeho výsledkov sa predpokladá, že vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia. TASR o tom informoval archeológ Ján Beljak.
Táto etapa podľa neho naznačila stavebný vývoj kostola a mieru jeho zachovanosti. "Podkladom pre umiestnenie sond bol aj geofyzikálny výskum z roku 2011, ktorý naznačil základný pôdorys kostola," spomenul. Výskum odkryl pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou s priestorom pre oltár a kňaza, ku ktorému sekundárne pristavili sakristiu. Zachoval sa vstup do kostola zo západnej strany. V sakristii a v priestore pre kňazov bola liata maltová podlaha. "Zrejme zo statických dôvodov bola prestavaná západná časť lode kostola a k jej vonkajšej južnej stene primurovali oporný pilier," vysvetlil.
Ako ďalej uviedol, zaniknutý kostol sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a uznali ho ako takzvaný artikulárny kostol pre zvolenskú župu. Neskôr kostolík vyplienili. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostolík zanikol.
V prvej tretine 18. storočia bol podľa výskumu kostol ešte funkčný. V interiéri sa mala podľa dobového opisu nachádzať kamenná kazateľnica, tri drevené maľované chóry, lavice a jeden oltár Svätej Trojice. "Interiér bol upravovaný v ranom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica s tromi zvonmi," zdôraznil s tým, že to dokladajú aj archeologické nálezy z aktuálneho výskumu. Reprezentuje to napríklad keramika, ktorá pochádza prevažne z 18. storočia, kovania truhiel, železné klince, strieborné spínadlo odevu a ľudské a zvieracie kosti.
Beljak povedal, že zaniknutý kostol bude po rekonštrukcii ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré Ostrou Lúkou prechádzajú. Bude to vrátane Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene, s odbočkou aj na hradisko Gunda.
Výskum robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pripojili sa aj študenti z Budapešti a samospráva Ostrej Lúky. Financoval ho majiteľ kaštieľa Ostrolúckych a letnú školu archeológie podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Táto etapa podľa neho naznačila stavebný vývoj kostola a mieru jeho zachovanosti. "Podkladom pre umiestnenie sond bol aj geofyzikálny výskum z roku 2011, ktorý naznačil základný pôdorys kostola," spomenul. Výskum odkryl pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou s priestorom pre oltár a kňaza, ku ktorému sekundárne pristavili sakristiu. Zachoval sa vstup do kostola zo západnej strany. V sakristii a v priestore pre kňazov bola liata maltová podlaha. "Zrejme zo statických dôvodov bola prestavaná západná časť lode kostola a k jej vonkajšej južnej stene primurovali oporný pilier," vysvetlil.
Ako ďalej uviedol, zaniknutý kostol sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a uznali ho ako takzvaný artikulárny kostol pre zvolenskú župu. Neskôr kostolík vyplienili. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostolík zanikol.
V prvej tretine 18. storočia bol podľa výskumu kostol ešte funkčný. V interiéri sa mala podľa dobového opisu nachádzať kamenná kazateľnica, tri drevené maľované chóry, lavice a jeden oltár Svätej Trojice. "Interiér bol upravovaný v ranom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica s tromi zvonmi," zdôraznil s tým, že to dokladajú aj archeologické nálezy z aktuálneho výskumu. Reprezentuje to napríklad keramika, ktorá pochádza prevažne z 18. storočia, kovania truhiel, železné klince, strieborné spínadlo odevu a ľudské a zvieracie kosti.
Beljak povedal, že zaniknutý kostol bude po rekonštrukcii ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré Ostrou Lúkou prechádzajú. Bude to vrátane Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene, s odbočkou aj na hradisko Gunda.
Výskum robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pripojili sa aj študenti z Budapešti a samospráva Ostrej Lúky. Financoval ho majiteľ kaštieľa Ostrolúckych a letnú školu archeológie podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
