Banská Bystrica 17. júna (TASR) – Vo výrobe modrotlačových látok patrila v minulosti Banská Bystrica medzi najvýznamnejšie centrá na Slovensku. Beniačovská fabrika na modrotlač v meste pod Urpínom stála kedysi na mieste súčasného centra Europa.

"Výroba modrotlače v Banskej Bystrici sa spája s menom rodiny Beniačovcov. Jozef Beniač sa vyučil za farbiara. V roku 1837 bol prijatý medzi banskobystrických mešťanov a v roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera farbiarsku dielňu v Hornej ulici, založenú v roku 1785. Tam bola jeho dielňa. V rokoch 1851 - 1862 bol cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici," priblížil pre TASR historik a mestský poslanec Vladimír Sklenka.

Beniačov syn Karol pokračoval v rodinnej tradícii.

"V 19. storočí v Banskej Bystrici definitívne skončila éra baníckeho a hutníckeho priemyslu. Na mieste dnešnej Europy prestala fungovať i "Strieborná huta". Mesto odkúpilo budovy a zriadilo v jednej časti vojenské kasárne. V druhej vznikol cukrovar. Neskôr tu začala činnosť súkenka Štefana Horárika. Túto súkenku kúpil v roku 1924 Karol Beniač so synom zo spomínanej remeselníckej rodiny a zriadil fabriku na modrotlač. V roku 1944 emigroval do Švajčiarska, po vojne sa však vrátil a pokračoval. Následne v roku 1948 po znárodnení jeho fabriky opustil Československo a emigroval do Austrálie, kde v roku 1952 v Sydney zomrel. Fabrika bola v roku 1948 pričlenená k Bavlnárskym závodom V. I. Lenina v Ružomberku a fungovala v týchto priestoroch až do asanácie budovy v 70. rokoch 20. storočia," uviedol Sklenka.

Podľa neho najstaršia zachovaná modrotlačová látka sa nachádza práve v Banskej Bystrici v Stredoslovenskom múzeu (SSM), o čom mnohí ani nevedia. Vzor predstavuje rokokovú dámu hrajúcu na harfe a pána pískajúceho na flaute. Medzi spomenutým vzorom sa pravidelne opakuje nápis "In Kremnitz 1783".

"V SSM máme veľký unikát. Je to najstaršia modrotlač na celom Slovensku, ktorú môžu návštevníci vidieť aj teraz, na výstave v Thurzovom dome. Inak je zamknutá v našich trezoroch. Vyberáme ju len na výnimočné príležitosti a takou je teraz i výstava venovaná 130. výročiu založenia nášho múzea. Pre historikov je to vďačný predmet, pretože sa dá z neho vyčítať, kde a kedy vznikol, kto je jeho pravdepodobným autorom," konštatovala pre TASR Martina Saktorová, PR manažérka SSM.



Ako dodala, v minulosti táto látka bola dostupná, výroba nebola veľmi nákladná, dnes je však cenná a opäť sa dostáva do módy ako niečo výnimočné, folklórne.

Slovenská modrotlač je od vlaňajšieho roka zapísaná v reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.