Okrem histórie a významu zdobenia vajíčok výstava predstavuje i najrôznejšie techniky výzdoby kraslíc, ktorých sa na Slovensku v porovnaní s inými národmi zachovalo asi najviac.
Autor TASR
Banská Bystrica 14. marca (TASR) – Vyše 500 kraslíc od 40 autorov z celého Slovenska, ale aj zo zbierok Stredoslovenského múzea zdobí Thurzov dom v Banskej Bystrici. Výstava To vajíčko maľovanô, ktorú dnes otvorili, približuje históriu zdobenia vajíčok, ich význam v živote našich predkov a prácu súčasných krasličiarov. Potrvá do 28. apríla.
"Blíži sa apríl, keď budeme sláviť najväčší kresťanský sviatok. Veľká noc sa neodmysliteľne spája s bohato zdobenými výrobkami tých najtrpezlivejších remeselníkov – kraslicami. Tie patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Oddávna sa im pripisovala tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a kontinuitu života, no slúžili aj ako obetný prostriedok," priblížila Martina Saktorová, PR manažérka múzea.
Okrem histórie a významu zdobenia vajíčok výstava predstavuje i najrôznejšie techniky výzdoby kraslíc, ktorých sa na Slovensku v porovnaní s inými národmi zachovalo asi najviac. Návštevníci spoznajú majstrovstvo batikovania, voskovania, odrôtovania či oblepovania, ale aj skutočné umelecké diela zdobené madeirovaním, leptaním či vyškrabovaním.
Môžu obdivovať drevené, sklenené kraslice a zoznámia sa aj s exoticky znejúcimi technikami ako vitráž, dekupáž či tenerife. Nechýba ani preslávená technika fabergé, ktorá pripomína zlatníka Petra Carla Fabergého.
"Na zdobenie sa používali predovšetkým slepačie vajíčka, v niektorých prípadoch kačacie, husacie, zriedkavo pštrosie. Zbierali sa už v zime či v pôstnom období, ale farbili sa až v týždni pred Veľkou nocou. V minulosti sa ozdobovali najmä uvarené vajíčka, pretože mládenci by sa urazili, ak by im dievčence podarovali len prázdne škrupiny," uviedla Jana Koltonová, etnologička a kurátorka výstavy.
"V tomto roku nadväzujeme na úspech predošlých ročníkov celoslovenskej výstavy kraslíc, ktorá sa po piatich rokoch vrátila do priestorov Thurzovho domu. Chceme tak zachovať, priblížiť zvyky a obyčaje našich predkov ďalším generáciám," dodal Marcel Pecník, riaditeľ SSM.
"Blíži sa apríl, keď budeme sláviť najväčší kresťanský sviatok. Veľká noc sa neodmysliteľne spája s bohato zdobenými výrobkami tých najtrpezlivejších remeselníkov – kraslicami. Tie patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Oddávna sa im pripisovala tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a kontinuitu života, no slúžili aj ako obetný prostriedok," priblížila Martina Saktorová, PR manažérka múzea.
Okrem histórie a významu zdobenia vajíčok výstava predstavuje i najrôznejšie techniky výzdoby kraslíc, ktorých sa na Slovensku v porovnaní s inými národmi zachovalo asi najviac. Návštevníci spoznajú majstrovstvo batikovania, voskovania, odrôtovania či oblepovania, ale aj skutočné umelecké diela zdobené madeirovaním, leptaním či vyškrabovaním.
Môžu obdivovať drevené, sklenené kraslice a zoznámia sa aj s exoticky znejúcimi technikami ako vitráž, dekupáž či tenerife. Nechýba ani preslávená technika fabergé, ktorá pripomína zlatníka Petra Carla Fabergého.
"Na zdobenie sa používali predovšetkým slepačie vajíčka, v niektorých prípadoch kačacie, husacie, zriedkavo pštrosie. Zbierali sa už v zime či v pôstnom období, ale farbili sa až v týždni pred Veľkou nocou. V minulosti sa ozdobovali najmä uvarené vajíčka, pretože mládenci by sa urazili, ak by im dievčence podarovali len prázdne škrupiny," uviedla Jana Koltonová, etnologička a kurátorka výstavy.
"V tomto roku nadväzujeme na úspech predošlých ročníkov celoslovenskej výstavy kraslíc, ktorá sa po piatich rokoch vrátila do priestorov Thurzovho domu. Chceme tak zachovať, priblížiť zvyky a obyčaje našich predkov ďalším generáciám," dodal Marcel Pecník, riaditeľ SSM.