Bačkov 12. augusta (TASR) – Najťažším obdobím v dejinách obce Bačkov v Trebišovskom okrese bol prelom rokov 1944 a 1945, keď počas druhej svetovej vojny dedinou prechádzala frontová línia. Nemeckí vojaci obec vypálili a dielo skazy dokončili urputné boje medzi nimi a sovietskou armádou. Bačkovčania sa museli uchýliť do iných dedín, niektoré rodiny sa ukrývali v zime a za ostreľovania v okolitých lesoch.

Bačkov tvoril spolu so susedným Dargovom, ktorý bol v tom čase taktiež zničený, oporné body obrannej línie nemeckých vojsk, ktoré chceli postupujúcu Červenú armádu zastaviť pred Dargovským priesmykom. Evakuáciu Bačkova vyhlásilo nemecké velenie v obci v nedeľu 26. novembra a ľudia museli okamžite odísť. Ako spomína miestny rodák a pamätník Ján Dudič, dedinčania sa nechceli vzdať svojich príbytkov a majetku, preto vojaci začali aj za použitia streľby domy podpaľovať. "Ľudia nemali inú možnosť, ako opustiť svoj domov. Kto mal kone a povoz, naložil nevyhnutné veci, tí, čo nemali, zobrali iba to, čo na seba obliekli alebo uniesli na chrbte," priblížil pre TASR. Nemci následne pokračovali v ničení domov a budov. "Vypálených bolo 112 domov, zničili aj gréckokatolícky kostol a kaštieľ v miestnom parku, obec bola na 95 percent zničená," dodal Dudič.

Foto: TASR/Marián Holubčík

Ľudia odišli do okolitých dedín, časť sa ukryla v blízkych lesoch, kde si postavili provizórne bunkre, v ktorých museli prežiť v zime a snehu. Tí, ktorí odišli do dargovských lesov, boli priamo v ohni bojov o priesmyk, jedným z nich bol aj vtedy 11-ročný Ján Dudič. "Dovolím si povedať, že sme prežili iba zázrakom. Stovky delostreleckých granátov a mín padalo vedľa bunkra. Aj moja rodina tu prežila, v bunkri žilo 14 ľudí zo štyroch rodín," priblížil dnes 85-ročný pamätník. Dodal, že ešte pred začiatkom bojov sa v ich bunkri manželskému páru z Dargova dokonca narodilo dievčatko. O danom období napísal Dudič knižku spomienok a poznatkov "Obec Bačkov, história 1939 - 1948".

Foto: TASR/Marián Holubčík

Ťažké a krvavé boje s veľkým počtom obetí v tejto oblasti trvali sedem týždňov, od 9. decembra do 18. januára. Straty, ktoré utrpela Červená armáda, sa odhadujú na 20.000 padlých, ranených a nezvestných.

Zničený Bačkov sa dočkal oslobodenia v prvej polovici decembra 1944. Ľudia, ktorí sa následne vracali domov, boli po návrate zhrození. "Na miestach, kde stáli ich domy a hospodárske objekty, boli iba ruiny, niektoré domy boli zrovnané so zemou. Obec bola totálne zničená nielen jej vypálením ešte pred príchodom frontu, ale aj v dôsledku ťažkých bojov, keď množstvo delostreleckých granátov, mín, bômb a rôznych striel dopadalo z oboch strán aj do priestoru obce," uviedol Dudič. Súčasťou desivého obrazu bolo množstvo zničenej vojenskej techniky, rôzne zbrane aj mŕtve telá padlých vojakov v okolí. Život ľuďom sťažovali dlhý čas aj ukryté míny a nevybuchnutá munícia v okolí, ktoré si ešte aj po vojne vyžiadali viacero obetí vrátane detí.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

Postupne si Bačkovčania začali budovať príbytky, najprv len provizórne, a v obci sa obnovoval normálny život. Pri výstavbe nových domov pomohol štát s finančnou pomocou. Nová cesta a ulice pritom zmenili pôvodný charakter dediny. V súčasnosti má Bačkov 725 obyvateľov. Udalosti spred 75 rokov pripomína pamätník miestnym obetiam druhej svetovej vojny pri kultúrnom dome, pamätná tabuľa k oslobodeniu obce a dva vojnové hroby padlých sovietskych vojakov na cintoríne.



Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Od septembra do novembra 1944 v Bačkove slúžili fašistom objekty miestneho kaštieľa ako internačný tábor, odkiaľ posielali väzňov na opevňovacie práce v Dargovskom priesmyku. V tábore sústredili viac než 300 zajatcov, medzi ktorými boli aj účastníci Slovenského národného povstania.