Rozpočet obce na tento rok dosahuje aj s dotáciami približne 127.000 eur, z čoho aktuálne značnú časť pohlcujú zvyšujúce sa ceny energií.
Autor TASR
Baďan 20. októbra (TASR) – Ani v takej malej obci, ako je Baďan v okrese Banská Štiavnica, rozvoj a ďalšie napredovanie bez peňazí navyše v súčasnosti nie sú možné. Na aktuálne zverejnenú správu o finančnom zdraví miest a VÚC Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO takto pre TASR reagovala starostka Ľubica Kuková. Dedina sa totiž v hodnotení mestských a obecných samospráv umiestnila na samom konci.
"Ak chceme normálne žiť a myslieť pri tom aj na rozvoj, musíme pre to niečo urobiť," uviedla starostka. Malá dedinka so 160 obyvateľmi získala v minulosti ocenenia v súťaži Dedina roka a svojou príťažlivosťou a výnimočnosťou sa chce chváliť nie len vlastným, ale najmä turistom, ktorí stále častejšie túto obec s pôvodnou architektúrou a románskou rotundou z 11. storočia vyhľadávajú.
Podľa Kukovej sa obec v uplynulých rokoch, ale aj dnes, zapája do projektov na zveľadenie obce a v prípade, že je úspešná, musí počítať so spoluúčasťou, ktorá niekedy dosahuje aj viac ako 10.000 eur. "Takto sme aktuálne opravili budovu kultúrneho domu v časti Klastava, vybudovali hasičskú zbrojnicu aj ihrisko. Máme úver aj na prefinancovanie miezd zamestnancov komunitného centra," vymenovala.
Rozpočet obce na tento rok dosahuje aj s dotáciami približne 127.000 eur, z čoho aktuálne značnú časť pohlcujú zvyšujúce sa ceny energií. Dotácie mali byť podľa starostky tento rok refundované, zatiaľ ale nie sú. Obec si na dofinancovanie projektov musí brať úvery. Momentálne splácajú tri. "Dlh obce aktuálne dosahuje asi 60 percent rozpočtu," spresnila.
"Ak chceme normálne žiť a myslieť pri tom aj na rozvoj, musíme pre to niečo urobiť," uviedla starostka. Malá dedinka so 160 obyvateľmi získala v minulosti ocenenia v súťaži Dedina roka a svojou príťažlivosťou a výnimočnosťou sa chce chváliť nie len vlastným, ale najmä turistom, ktorí stále častejšie túto obec s pôvodnou architektúrou a románskou rotundou z 11. storočia vyhľadávajú.
Podľa Kukovej sa obec v uplynulých rokoch, ale aj dnes, zapája do projektov na zveľadenie obce a v prípade, že je úspešná, musí počítať so spoluúčasťou, ktorá niekedy dosahuje aj viac ako 10.000 eur. "Takto sme aktuálne opravili budovu kultúrneho domu v časti Klastava, vybudovali hasičskú zbrojnicu aj ihrisko. Máme úver aj na prefinancovanie miezd zamestnancov komunitného centra," vymenovala.
Rozpočet obce na tento rok dosahuje aj s dotáciami približne 127.000 eur, z čoho aktuálne značnú časť pohlcujú zvyšujúce sa ceny energií. Dotácie mali byť podľa starostky tento rok refundované, zatiaľ ale nie sú. Obec si na dofinancovanie projektov musí brať úvery. Momentálne splácajú tri. "Dlh obce aktuálne dosahuje asi 60 percent rozpočtu," spresnila.