Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhá etapa výstavby Petržalky, zameraná na infraštruktúru nikdy nenastala, hovorí v diskusii na TABLET.TV starosta najväčšej slovenskej mestskej časti, podpredseda ZMOS-u Vladimír Bajan.
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. apríla (Teraz.sk) – Kľúčovým problémom najväčšej slovenskej mestskej časti, 150 – tisícového bratislavského sídliska Petržalka je nosný dopravný systém. „V roku 1990 sa skončila jej hromadná výstavba financovaná federálnou vládou a potom mala nastúpiť infraštruktúra, druhá etapa, ktorá nikdy nenastala. Neboli peniaze,“ povedal v diskusii na TABLET.TV petržalský starosta a podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Vladimír Bajan.
„Malo sa stavať ťažké ruské metro, boli rôzne projekty,“ spomína Bajan, ktorý v samospráve pôsobí od jej úplného začiatku pre 25 rokmi a aktuálne začína piate funkčné obdobie. Dnes sa podľa neho čaká najmä na dokončenie rekonštrukcie Starého mosta cez Dunaj a plánovanú výstavbu električky do Petržalky. Čo sa týka petržalskej výstavby, rozširuje sa najmä smerom na juh. Dnes však už podľa neho nie je prioritou nárast počtu obyvateľov, ale kvalita ich života.
„Je to najvzdelanejšia časť Slovenska, viac ako 75 percent obyvateľov má minimálne stredoškolské vzdelanie. Vekový priemer sa zvyšuje, niekedy to bolo 32 rokov a už sa blížime k štyridsiatke,“ povedal Bajan s tým, že to kladie pred mestskú časť nové úlohy, napríklad v starostlivosti o seniorov.
Problémom sú podľa neho aj všeobecne záväzné nariadenia mestskej časti, ktorými by chcela sankcionovať ľudí, ktorí robia neporiadok na verejných priestranstvách. „Prijímame nariadenia, ktoré smerujú k rôznej činnosti, čistote, psom alebo parkovaniu s tým, že v tomto všeobecne záväznom nariadení je aj sankcia. Prokuratúra má problém s tým, že samospráva ako taká vydáva tieto nižšie normy. Podľa nich samospráva nemá v zákone o obecnom zriadení takéto splnomocnenie. Ja tvrdím, že má,“ konštatuje Bajan.
Problém by sa podľa neho mohol riešiť novelou zákona, ktorú by podľa jeho informácií mohli v parlamente prerokovať v lete. „Máme priamo v NR SR starostov a primátorov, naformulovali sme určitú legislatívnu možnosť ako by sme tento problém riešili. Samozrejme, budeme pokračovať v diskusii s generálnou prokuratúrou, aby sme sa navzájom neprekvapovali,“ poznamenal Bajan.
Na otázku, či bude na aprílovom sneme ZMOS-u znovu kandidovať na post ekonomického podpredsedu tejto organizácie reagoval, že ľudí, ktorí by vedeli zastať tento post je tam viac. „Ak budú mať kolegovia predstavu, že v tejto téme mám čo dať a budem mať dôveru, prečo nie,“ dodal.
Pripomenul, že v ZMOS-e je združených viac ako 96 percent samospráv, je členom všetkých poradných orgánov vlády, aj tripartity. Jedným z aktuálnych problémov samospráv je podľa neho atomizácia. Veľmi malé obce v niektorých prípadoch dokonca nemajú ani starostu, lebo nikto nebol ochotný kandidovať. „Budúcnosť nie je ani tak v rušení obcí, skôr v združovaní činností. Ale tam, kde obec nemá ani len ambíciu mať zastupiteľstvo a starostu, by mal mať štát nástroje na to, aby ju mohol pričleniť k inej obci,“ uzavrel Bajan.
„Malo sa stavať ťažké ruské metro, boli rôzne projekty,“ spomína Bajan, ktorý v samospráve pôsobí od jej úplného začiatku pre 25 rokmi a aktuálne začína piate funkčné obdobie. Dnes sa podľa neho čaká najmä na dokončenie rekonštrukcie Starého mosta cez Dunaj a plánovanú výstavbu električky do Petržalky. Čo sa týka petržalskej výstavby, rozširuje sa najmä smerom na juh. Dnes však už podľa neho nie je prioritou nárast počtu obyvateľov, ale kvalita ich života.
„Je to najvzdelanejšia časť Slovenska, viac ako 75 percent obyvateľov má minimálne stredoškolské vzdelanie. Vekový priemer sa zvyšuje, niekedy to bolo 32 rokov a už sa blížime k štyridsiatke,“ povedal Bajan s tým, že to kladie pred mestskú časť nové úlohy, napríklad v starostlivosti o seniorov.
Problémom sú podľa neho aj všeobecne záväzné nariadenia mestskej časti, ktorými by chcela sankcionovať ľudí, ktorí robia neporiadok na verejných priestranstvách. „Prijímame nariadenia, ktoré smerujú k rôznej činnosti, čistote, psom alebo parkovaniu s tým, že v tomto všeobecne záväznom nariadení je aj sankcia. Prokuratúra má problém s tým, že samospráva ako taká vydáva tieto nižšie normy. Podľa nich samospráva nemá v zákone o obecnom zriadení takéto splnomocnenie. Ja tvrdím, že má,“ konštatuje Bajan.
Problém by sa podľa neho mohol riešiť novelou zákona, ktorú by podľa jeho informácií mohli v parlamente prerokovať v lete. „Máme priamo v NR SR starostov a primátorov, naformulovali sme určitú legislatívnu možnosť ako by sme tento problém riešili. Samozrejme, budeme pokračovať v diskusii s generálnou prokuratúrou, aby sme sa navzájom neprekvapovali,“ poznamenal Bajan.
Na otázku, či bude na aprílovom sneme ZMOS-u znovu kandidovať na post ekonomického podpredsedu tejto organizácie reagoval, že ľudí, ktorí by vedeli zastať tento post je tam viac. „Ak budú mať kolegovia predstavu, že v tejto téme mám čo dať a budem mať dôveru, prečo nie,“ dodal.
Pripomenul, že v ZMOS-e je združených viac ako 96 percent samospráv, je členom všetkých poradných orgánov vlády, aj tripartity. Jedným z aktuálnych problémov samospráv je podľa neho atomizácia. Veľmi malé obce v niektorých prípadoch dokonca nemajú ani starostu, lebo nikto nebol ochotný kandidovať. „Budúcnosť nie je ani tak v rušení obcí, skôr v združovaní činností. Ale tam, kde obec nemá ani len ambíciu mať zastupiteľstvo a starostu, by mal mať štát nástroje na to, aby ju mohol pričleniť k inej obci,“ uzavrel Bajan.
