Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pestovanie húb v bani je nielen na Slovensku, ale možno aj v Európe, ba i vo svete raritou.
Autor TASR
Nováky 3. augusta (TASR) – V Hornonitrianskych baniach Prievidza (HBP), v ťažobnom úseku Nováky, v hĺbke približne 300 metrov pod zemou, už vyše 20 rokov pestujú baníci chutnú a zdraviu prospešnú hubu, hlivu ustricovitú (pleurotus ostreatus).
„Vlaňajšia produkcia presiahla 10 tisíc kilogramov, toľko umožnila kapacita podzemných priestorov, kde hlivu pestujeme“, informovala hovorkyňa HBP Adriana Siváková. „Za šesť mesiacov tohto roka však produkcia dosiahla už viac než 8,3 tony. Zvýšila sa vďaka priaznivejším podmienkam pre rast tejto huby, najmä chladné jarné dni a úvod leta. Pretože aj v podzemí sa v podstate prejavujú všetky klimatické faktory, ktoré podmieňujú rast húb aj na povrchu“, konštatovala hovorkyňa.
Pestovanie húb v bani je nielen na Slovensku, ale možno aj v Európe, ba i vo svete raritou. Potvrdil to Igor Čurila, banský technik, ktorý na prelome 80-tych a 90-tych rokov pracoval ako vedúci šiesteho ťažobného úseku vtedajšej Bane Mládeže. Spolu s ďalšími kolegami v tom čase hľadali možnosti, ako zužitkovať nevyužité banské chodby, ale zároveň pripraviť aj náhradné pracovné príležitosti pre baníkov, vyradených zo zdravotných dôvodov z podzemia. Ako vášnivého hubára Čurilu lákali práve huby. Predpokladal, že banské priestory môžu byť na to vhodné. Najskôr experimentálne vyskúšali pestovať pečiarky, aj japonskú hubu šii-take, až napokon sa ako sľubná ukázala hliva ustricovitá. Tejto hube vyhovovali pomerne stabilné teploty, aj možnosť ich regulácie, vlhkosť, stále vetranie aj potrebné prítmie v podzemí.
„Vypracovali sme a vybudovali technológiu na pestovanie hlivy na substráte preparovanej pšeničnej slamy, v igelitových vreciach. V polovici 90-tych rokov, keď sme vychytali všetky muchy pri pestovaní hlivy, systémom pokus-omyl, sme dokázali za rok vypestovať až 50 ton húb. V neskorších rokoch, keď pre potreby ďalšej ťažby uhlia museli vo niektorých banských chodbách obnoviť dopravu, alebo ich zlikvidovať, produkcia klesla približne na desať ton ročne“, konštatoval Čurila. Je rád, že baníci hlivu stále pestujú, hoci on už dávnejšie odišiel do dôchodku. Teraz sa zaoberá výrobou hlivovej sadby, ktorú dodáva baníkom, aj pre domácich pestovateľov.
„V súčasnosti stredisko hliváreň poskytuje prácu pre sedem baníkov, ktorí už nemôžu pracovať pri ťažbe, alebo razení banských chodieb. Pracovníci HBP majú po celý rok možnosť zakúpiť si zaručene čerstvú hlivu, ktorú práve naoberali v podzemí. Časť produkcie sušíme na hubový prášok, využívame ju rovnako vo vlastných jedálňach a hlivu dodávame tiež do predajní v okolí, reštauračných a školských zariadení,“ uviedla Siváková.
Hliva ustricovitá je nielen chutná, ale aj zdraviu prospešná huba. Obsahuje glukány, zohrávajúce dôležitú úlohu v preventívno-zdravotnej starostlivosti, pretože aktivuje zložky imunitného systému. Pomáha pri znižovaní cholesterolu v krvi, má protisklerotické účinky, upravuje tlak krvi a napomáha pri vylučovaní ťažkých kovov z organizmu. Zistilo sa, že plodnice hlivy obsahujú aj látky s protirakovinovými účinkami. Pre svoje výnimočné kvality sa táto huba využíva i vo farmaceutickom priemysle. To sú hlavné dôvody, pre ktoré by ju ľudia mali čo najčastejšie zaraďovať do jedálneho lístka.
„O túto chutnú a zdraviu prospešnú hubu je na trhu neustály záujem, preto v jej pestovaní v podzemí úseku bane v Novákoch budú hornonitrianski baníci pokračovať aj naďalej,“ uzavrela hovorkyňa.
„Vlaňajšia produkcia presiahla 10 tisíc kilogramov, toľko umožnila kapacita podzemných priestorov, kde hlivu pestujeme“, informovala hovorkyňa HBP Adriana Siváková. „Za šesť mesiacov tohto roka však produkcia dosiahla už viac než 8,3 tony. Zvýšila sa vďaka priaznivejším podmienkam pre rast tejto huby, najmä chladné jarné dni a úvod leta. Pretože aj v podzemí sa v podstate prejavujú všetky klimatické faktory, ktoré podmieňujú rast húb aj na povrchu“, konštatovala hovorkyňa.
Pestovanie húb v bani je nielen na Slovensku, ale možno aj v Európe, ba i vo svete raritou. Potvrdil to Igor Čurila, banský technik, ktorý na prelome 80-tych a 90-tych rokov pracoval ako vedúci šiesteho ťažobného úseku vtedajšej Bane Mládeže. Spolu s ďalšími kolegami v tom čase hľadali možnosti, ako zužitkovať nevyužité banské chodby, ale zároveň pripraviť aj náhradné pracovné príležitosti pre baníkov, vyradených zo zdravotných dôvodov z podzemia. Ako vášnivého hubára Čurilu lákali práve huby. Predpokladal, že banské priestory môžu byť na to vhodné. Najskôr experimentálne vyskúšali pestovať pečiarky, aj japonskú hubu šii-take, až napokon sa ako sľubná ukázala hliva ustricovitá. Tejto hube vyhovovali pomerne stabilné teploty, aj možnosť ich regulácie, vlhkosť, stále vetranie aj potrebné prítmie v podzemí.
„Vypracovali sme a vybudovali technológiu na pestovanie hlivy na substráte preparovanej pšeničnej slamy, v igelitových vreciach. V polovici 90-tych rokov, keď sme vychytali všetky muchy pri pestovaní hlivy, systémom pokus-omyl, sme dokázali za rok vypestovať až 50 ton húb. V neskorších rokoch, keď pre potreby ďalšej ťažby uhlia museli vo niektorých banských chodbách obnoviť dopravu, alebo ich zlikvidovať, produkcia klesla približne na desať ton ročne“, konštatoval Čurila. Je rád, že baníci hlivu stále pestujú, hoci on už dávnejšie odišiel do dôchodku. Teraz sa zaoberá výrobou hlivovej sadby, ktorú dodáva baníkom, aj pre domácich pestovateľov.
„V súčasnosti stredisko hliváreň poskytuje prácu pre sedem baníkov, ktorí už nemôžu pracovať pri ťažbe, alebo razení banských chodieb. Pracovníci HBP majú po celý rok možnosť zakúpiť si zaručene čerstvú hlivu, ktorú práve naoberali v podzemí. Časť produkcie sušíme na hubový prášok, využívame ju rovnako vo vlastných jedálňach a hlivu dodávame tiež do predajní v okolí, reštauračných a školských zariadení,“ uviedla Siváková.
Hliva ustricovitá je nielen chutná, ale aj zdraviu prospešná huba. Obsahuje glukány, zohrávajúce dôležitú úlohu v preventívno-zdravotnej starostlivosti, pretože aktivuje zložky imunitného systému. Pomáha pri znižovaní cholesterolu v krvi, má protisklerotické účinky, upravuje tlak krvi a napomáha pri vylučovaní ťažkých kovov z organizmu. Zistilo sa, že plodnice hlivy obsahujú aj látky s protirakovinovými účinkami. Pre svoje výnimočné kvality sa táto huba využíva i vo farmaceutickom priemysle. To sú hlavné dôvody, pre ktoré by ju ľudia mali čo najčastejšie zaraďovať do jedálneho lístka.
„O túto chutnú a zdraviu prospešnú hubu je na trhu neustály záujem, preto v jej pestovaní v podzemí úseku bane v Novákoch budú hornonitrianski baníci pokračovať aj naďalej,“ uzavrela hovorkyňa.
