Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Regióny

Banská Belá láka stále viac turistov, ponúka množstvo aktivít

Na snímke farský kostol sv. Jána evanjelistu a apoštola v Banskej Belej. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Banská Belá je síce malou dedinkou, no možností na aktívne vyžitie ponúka dostatok.

Banská Belá 18. júna (TASR) - Výhodná poloha a rýchle napojenie na rýchlostnú cestu R1, bohatá história či okolitá príroda a jej krásy, to sú lákadlá, ktoré do obce Banská Belá priťahujú stále viac a viac turistov.

Dedinku neďaleko Banskej Štiavnice mnohí poznajú ako ideálne miesto pre agroturistiku. S týmto zameraním tu v súčasnosti pôsobia dve zariadenia, v budúcnosti by podľa starostu Branislava Babiráda mali pribudnúť aj ďalšie. "Nad Halčianskym tajchom sa stavajú ďalšie dva agroturistické areály, ktoré by v priebehu dvoch-troch rokov mali byť sprevádzkované. V tejto oblasti vidíme veľký potenciál," podotkol starosta.

V obci takisto evidujú zvýšený záujem o ubytovanie. "Tie v súkromí, ktoré máme na internetovej stránke, často deklarujú plnú obsadenosť a ľudia volajú na obecný úrad, či nemáme nejaké podobné zariadenie, kde by sa mohli ubytovať. Sami vnímame, že kapacita ubytovaní je u nás nedostačujúca," zhodnotil Babirád. V dedine je tiež záujem o staré banské domy, ktoré odkupujú chalupári.

Na snímke rodinné domy v obci Banská Belá. FOTO TASR - Jana Vodnáková , 17. jún 2016
Foto: TASR/Jana Vodnáková


Banská Belá je síce malou dedinkou, no možností na aktívne vyžitie ponúka dostatok. A to napríklad na Halčianskom tajchu či vodnej nádrži Jasenica. Za pozornosť stoja aj pamiatky, ktoré sa tu nachádzajú - Kostol sv. Jána Evanjelistu, Kostol Panny Márie Škapuliarskej, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Belianska dedičná štôlňa, ktorá je zaradená aj do zoznamu pamiatok UNESCO. Takisto menej známy Masarykov prameň, tri zvonové studničky, studené diery či cyklotrasy Bajkom k tajchom.

Najväčším problémom dediny, ktorá bola v minulosti jedným zo siedmich slobodných banských miest, je tak ako na väčšine Slovenska nezamestnanosť miestnych. V obci kedysi fungovala fabrika Dinas, kde sa vyrábali žiaruvzdorné materiály. Pracovalo v nej okolo 300 ľudí, väčšinou miestnych. Dnes je už však minulosťou a areál, ktorý je v súkromných rukách, zväčša zíva prázdnotou. "Mnohí vo veku nad 50 rokov majú na trhu práce ťažké uplatnenie a ťažko si hľadajú prácu, takže práve tým sa snažíme vychádzať v ústrety pri zamestnávaní v rámci obce," podotkol Babirád s tým, že aj v súčasnosti má obec zamestnaných desať takýchto ľudí.

Banská Belá má v súčasnosti 1186 obyvateľov. Odchod miestnych z dediny sa súčasné vedenie obce snaží zvrátiť tým, že podporuje individuálnu bytovú výstavbu, a to tak, že obec predávala stavebné pozemky. V poslednom roku dokonca podľa Babiráda zaznamenali nárast počtu obyvateľov. Do novopostavených domov, ktoré vyrástli na týchto pozemkoch, sa prisťahovali aj ľudia z okolia. Starosta verí, že práve takýmto spôsobom sa im podarí zastabilizovať počty detí v základnej a materskej škole. V tej musia dokonca tento rok otvoriť tretiu triedu. "Doteraz nám vždy stačili dve triedy, no tento rok sme už požiadali o rozšírenie," dodal starosta s tým, že ďalšiu triedu materskej školy robia z bývalej družiny.

Kaplnka, ktorú ohrozuje voda z komunikácie, sa dočká záchrany


V ostrej zákrute vedľa štátnej cesty I. triedy vedúcej cez obec Banská Belá (okres Banská Štiavnica) stojí Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pre túto nenápadnú sakrálnu pamiatku z 18. storočia je najväčšou hrozbou jej poloha. Nachádza sa totiž pod úrovňou komunikácie a tak ju ničí voda stekajúca z vozovky.

Na snímke Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v obci Banská Belá. FOTO TASR - Jana Vodnáková , 17. jún 2016
Foto: TASR/Jana Vodnáková


Staré dobové fotografie podľa starostu Branislava Babiráda dokazujú, že kedysi bola kaplnka vysoko nad úrovňou cesty. Postupnými obnovami komunikácie sa však dostala pod jej úroveň, čo jej spôsobuje problémy. "Cestná správa vôbec neriešila odvodnenie cesty. Nie je tam žiadny kanál ani rigol, tým pádom je kaplnka stále v mokrom prostredí a vlhne. Múry sa rozsýpajú," opísal jej súčasný stav miestny farár Tomáš Štefina. Nedávno sa dokonca v jej blízkosti prepadla štôlňa a tak je jej okolie značne podkopané.

Kým v minulosti boli podľa starostu úvahy o jej premiestnení, dnes sa miestna farnosť zameriava skôr na jej záchranu. V minulom roku podľa Štefinu pokryli strechu novým šindľom a opravili krov. Tento rok farnosť získala z ministerstva kultúry na kaplnku grant vo výške 8500 eur. "Ideme robiť odvodnenie a výskum fasády," podotkol farár.

Kaplnka bola vybudovaná v roku 1756 pričinením Andreja Hertingera, vtedajšieho senátora a banského majstra. Ide o rokokovú sieňovú stavbu. V kaplnke sa nachádza vzácny oltárny reliéf - polychrómovaná drevorezba, ktorý zobrazuje hádzanie sv. Jána Nepomuckého do Vltavy. Poslednú generálnu opravu kaplnky zrealizovali v roku 1988.

V čase, keď postavili kultúrny dom, tu pôsobilo päť divadelných súborov


Niekoľko desaťročí starú tradíciu má v obci Banská Belá ochotnícke divadlo. V časoch, keď v dedine postavili kultúrny dom, tu dokonca pôsobilo a nacvičovalo až päť rôznych združení. Talentovaní divadelníci sa však v obci nájdu aj v súčasnosti, pred viac ako piatimi rokmi obnovili tradíciu a založili divadelný súbor Theatre Bel-Ej.

Na snímke budova obecného úradu v Banskej Belej.
Foto: TASR/Jana Vodnáková


"Banská Belá bola vždy známa tým, že tu pôsobilo nejaké divadlo," uviedol starosta Branislav Babirád. Aj preto je rád, že sa pred rokmi podarilo súbor obnoviť a čo je najlepšie, nalákať do neho aj mladých ľudí. Starosta oceňuje aj to, že okrem klasických divadelných predstavení sa títo miestni herci podieľajú aj na tvorbe tradičných obecných podujatí.

Dnes má podľa vedúcej súboru a režisérky Zuzany Dobákovej 15 stálych členov, no v prípade potreby oslovujú aj ďalších dobrovoľníkov. "Podieľame sa na rôznych podujatiach ako Medzinárodný deň detí, Deň matiek, pochovávanie basy a fašiangy. Práve túto tradíciu sme obnovili, nakoľko už v našej obci nebola," priblížila Dobáková s tým, že s divadelnými predstaveniami sa často vyberú aj do okolitých obcí.

Na snímke kryté schodisko zo 16. storočia vedúce ku kostolu sv. Jána evanjelistu a apoštola v Banskej Belej.
Foto: TASR/Jana Vodnáková


Vo svojich predstaveniach sa orientujú skôr na humornú stránku. Podľa Dobákovej chcú, aby sa ľudia pri predstavení zabavili a oddýchli si. "Diváci si už na nás zvykli, chodia na naše predstavenia. Keď nehráme, tak sa hneď pýtajú, čo nacvičujeme a čo budú môcť najbližšie vidieť," dodal Dobáková.

V súvislosti s filmom a divadlom si miestni spomínajú aj na filmárov, ktorí pred takmer 60 rokmi natáčali v okolí Banskej Štiavnice veselohru Dáždnik svätého Petra. Aj keď sa exteriéry nakrúcali najmä v obci Žibritov, pre niektoré scény využili filmári aj malebné prostredie Banskej Belej.


Svojskou ľudovou zábavou dávajú miestni najavo, čo sa im v obci nepáči


Každý druhý rok v prvej polovici júla v čase príprav a konania púťovej hostiny sa v Banskej Belej (okres Banská Štiavnica) dostáva na pranier to, čo nie je pre obec prospešné, dobré a čo trápi miestnych obyvateľov. Na problémy a neduhy obce sa však v tomto prípade poukazuje svojskou ľudovou zábavou známou ako Výlov krokodíla.

Toto netradičné podujatie vzniklo kuriózne pred viac ako 50 rokmi a zakladá sa na vtipnej príhode. Potrundžení obyvatelia miestnej osady Halča išli domov po veľkej búrke, ktorú prečkali v krčme. "Na Halčianskom tajchu plával peň borovice, ktorý vyzeral ako chrbát krokodíla. Halčania hneď utekali na mestskú radu a nahlásili, že v tajchu videli plávať krokodíla," priblížil starosta Branislav Babirád s tým, že táto svojská ľudová zábava sa začala tradovať na základe tejto humornej scénky.

Na snímke kostol Panny Márie Škapuliarskej v Banskej Belej.
Foto: TASR/Jana Vodnáková


Podujatie sa podľa jeho slov začína sprievodom od Mamlas placu až na Halčiansky tajch, kde sa uskutoční samotný výlov a delenie krokodíla. Odtiaľ sa za sprievodu hudby pochod premiestni na futbalový štadión, kde podujatie pokračuje kultúrnym programom. Tento rok chystajú v dedine už 54. výročie podujatia. Čo sa dostane na pranier, nevie ani samotný starosta, vždy je to pre neho prekvapením.

Vychýlenú vežu kostola chcú opraviť, farnosť nemá dosť prostriedkov


Dominantou obce Banská Belá (okres Banská Štiavnica) je farský kostol sv. Jána evanjelistu a apoštola. Veža kostola je v havarijnom stave. "Samotná cibuľa sa vychyľuje a hrozí deštrukcia, spadnutie veže," uviedol miestny farár Tomáš Štefina.

Oprava veže je podľa jeho slov pre farnosť prioritou, na ktorú sa tento rok zameriava. V tomto úsilí by mala farnosti pomôcť aj dotácia z ministerstva kultúry vo výške 25.000 eur, ktorú na tento účel získala. Podľa Štefinu však celková oprava veže bude stáť viac, predpokladaná suma je 75.000 eur a tak sa finančné prostriedky snažia v obci získať aj sponzorsky.

Kostol, ku ktorému vedie kryté schodište zo 16. storočia, pochádza z prvej polovice 13. storočia. Postavený je v neskororománskom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokou nadstavbou so strážnicou vo vnútri. Neskôr na veži postavili medenú barokovú kupolu s laternou. V kostole sa nachádza novogotický drevený hlavný oltár zakúpený na miléniovej výstave v Budapešti v roku 1896.

V tesnej blízkosti farského kostola stojí ďalší, zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Jeho vznik je spájaný s príhodou o zasypaných baníkoch. "Tradícia hovorí, že v 16. storočí tu zasypalo baníkov, ktorí sa modlili k Matke Božej. Boli zachránení a z vďaky najprv postavili kaplnku, ktorá bola potom v roku 1708 prestavaná na kostol," priblížil Štefina.

Aj tento kostolík sa miestny farár snaží v súčasnosti zachrániť pred chátraním. V minulom roku sa farnosti podarilo na kostole vymeniť viac ako 50-ročný starý šindeľ a opraviť krov. Tento rok získala farnosť z ministerstva kultúry 3000 eur. Peniaze podľa farára použijú na posudky. "Kostolík totiž vlhne a sadá v ňom sakristia. Podložie je buď podmyté, alebo nestabilné. Múry sa trhajú, hrozí že padne klenba," opísal kritickú situáciu Štefina.