Vinič tak má byť po bylinkovej záhrade či detskom ihrisku pre návštevníkov ďalšou atrakciou, ktorú chcú ponúknuť verejnosti.
Autor TASR
Banská Štiavnica 2. januára (TASR) - V záhrade návštevníckeho centra pod banskoštiavnickou kalváriou, v nadmorskej výške 625 metrov nad morom, vysadili pred časom malý vinohrad s desiatimi druhmi viniča. "V areáli sme dali do prevádzky veľkú záhradu o rozmeroch 1000 štvorcových metrov. Jeden svah bol strmý a nie veľmi pekný, tak sme tam vysadili 30 štepov viniča," priblížil Martin Macharík z Kalvárskeho fondu.
Vinič dopestovaný pod banskoštiavnickou kalváriou nebude podľa jeho slov určený na víno, ale na potešenie a konzumáciu. "Vysadili sme desať druhov. Predpokladáme, že nie všetkým sa bude dariť," podotkol s tým, že ich výber konzultovali s odborníkom. Vinič tak má byť po bylinkovej záhrade či detskom ihrisku pre návštevníkov ďalšou atrakciou, ktorú chcú ponúknuť verejnosti.
Podľa Macharíka by v budúcnosti mohla vzniknúť v areáli aj muštáreň. "Nakúpili sme technológiu na spracovanie ovocia. V Štiavnici zanikajú staré historické záhrady, v ktorých boli na strmých svahoch vysadené väčšinou slivky, jablone či orechy," priblížil s tým, že všetko muselo byť produktívne.
Dnes ich však ľudia podľa jeho slov nahrádzajú rôznymi nevhodnými drevinami. "Chceme vysvetľovať ľuďom, že to nie je dobré, pretože ku krajine patrí nielen architektúra, ale aj záhrady," dodal Macharík.
Vinič dopestovaný pod banskoštiavnickou kalváriou nebude podľa jeho slov určený na víno, ale na potešenie a konzumáciu. "Vysadili sme desať druhov. Predpokladáme, že nie všetkým sa bude dariť," podotkol s tým, že ich výber konzultovali s odborníkom. Vinič tak má byť po bylinkovej záhrade či detskom ihrisku pre návštevníkov ďalšou atrakciou, ktorú chcú ponúknuť verejnosti.
Podľa Macharíka by v budúcnosti mohla vzniknúť v areáli aj muštáreň. "Nakúpili sme technológiu na spracovanie ovocia. V Štiavnici zanikajú staré historické záhrady, v ktorých boli na strmých svahoch vysadené väčšinou slivky, jablone či orechy," priblížil s tým, že všetko muselo byť produktívne.
Dnes ich však ľudia podľa jeho slov nahrádzajú rôznymi nevhodnými drevinami. "Chceme vysvetľovať ľuďom, že to nie je dobré, pretože ku krajine patrí nielen architektúra, ale aj záhrady," dodal Macharík.