Ako uviedol hlavný inžinier mestských lesov Jozef Jankov, podujatie sa začína o 9.30 h otvorením plavebnej sezóny a drevorubačskými raňajkami.
Autor TASR
Dolný Harmanec 24. apríla (TASR) - V posledný aprílový piatok (28. 4.) v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci predvedú banskobystrickí mestskí lesníci návštevníkom, ako sa v minulosti z nedostupných horských terénov prepravovalo drevo. Slúžil na to Rakytovský vodný žľab, ktorý pred 23 rokmi vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. TASR o tom v pondelok informoval Miroslav Strelec z kancelárie primátora.
V minulosti bolo rozšíreným spôsobom dopravy palivového dreva v mestských lesoch spúšťanie suchými šmykmi, tzv. rizňami. Používali sa aj vodné žľaby, nazývané flúdre, a nakoniec i plavenie potokmi. Pred 90 rokmi dĺžka všetkých plavených tokov dosahovala 34.730 metrov.
"Pred vyše 100 rokmi sa u nás nachádzali viaceré funkčné vodné žľaby. Najdlhší, 4650 metrov dlhý, bol v doline Cenovo. Žľab v Rakytove dosahoval 2450 metrov. Najkratší bol v Prášnici, meral 1840 metrov. Pomocou neho sa a v tom čase plavilo ročne až 2500 priestorových metrov dreva, pričom denne to bolo okolo 150. Pracovalo na tom takmer 80 robotníkov," konštatoval riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možucha. Podujatie organizujú už od roku 2007.
Podľa neho sa drevo plavilo aj z ďalších lokalít patriacich mestským lesom. V niektorých dolinách slúžili na to vodné nádrže, tzv. tajchy. Plavenie postupne nahradili povozy a neskôr nákladné vozidlá. Po roku 1945 prešli mestské lesy k výraznejšiemu zmechanizovaniu prác.
Ako uviedol hlavný inžinier mestských lesov Jozef Jankov, podujatie sa začína o 9.30 h otvorením plavebnej sezóny a drevorubačskými raňajkami. Samotné ukážky plavenia dreva návštevníci uvidia od 10.45 do 12.30 h. "Tento rok organizujeme akciu v piatok, keďže sa na akcii zúčastnia aj žiaci a študenti zo základných a stredných škôl v rámci výučby," dodal Jankov.
V minulosti bolo rozšíreným spôsobom dopravy palivového dreva v mestských lesoch spúšťanie suchými šmykmi, tzv. rizňami. Používali sa aj vodné žľaby, nazývané flúdre, a nakoniec i plavenie potokmi. Pred 90 rokmi dĺžka všetkých plavených tokov dosahovala 34.730 metrov.
"Pred vyše 100 rokmi sa u nás nachádzali viaceré funkčné vodné žľaby. Najdlhší, 4650 metrov dlhý, bol v doline Cenovo. Žľab v Rakytove dosahoval 2450 metrov. Najkratší bol v Prášnici, meral 1840 metrov. Pomocou neho sa a v tom čase plavilo ročne až 2500 priestorových metrov dreva, pričom denne to bolo okolo 150. Pracovalo na tom takmer 80 robotníkov," konštatoval riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možucha. Podujatie organizujú už od roku 2007.
Podľa neho sa drevo plavilo aj z ďalších lokalít patriacich mestským lesom. V niektorých dolinách slúžili na to vodné nádrže, tzv. tajchy. Plavenie postupne nahradili povozy a neskôr nákladné vozidlá. Po roku 1945 prešli mestské lesy k výraznejšiemu zmechanizovaniu prác.
Ako uviedol hlavný inžinier mestských lesov Jozef Jankov, podujatie sa začína o 9.30 h otvorením plavebnej sezóny a drevorubačskými raňajkami. Samotné ukážky plavenia dreva návštevníci uvidia od 10.45 do 12.30 h. "Tento rok organizujeme akciu v piatok, keďže sa na akcii zúčastnia aj žiaci a študenti zo základných a stredných škôl v rámci výučby," dodal Jankov.