Banský Studenec 17. novembra (TASR) - Jednou z obcí, ktorá je spätá s baníckou históriou Banskej Štiavnice, je aj malá dedinka ležiaca pár kilometrov od nej, Banský Studenec.

Kolpachy, ako ju nazývajú najmä miestni, sú rajom oázy a pokoja pre milovníkov nádhernej prírody a kúpania. Množstvo chatárov, chalupárov, ale aj jednodňových návštevníkov však do obce prináša aj negatíva. Starosta Pavol Santoris hovorí, že najväčším problémom je najmä nedisciplinovanosť návštevníkov.

V dedine sa nachádzajú kolpašské tajchy, umelé vodné nádrže so systémom prívodných a odvodných jarkov, ktoré sú súčasťou Vodohospodárskeho systému Banskej Štiavnice zapísaného v roku 1993 do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Jazerá boli v uplynulých rokoch rekonštruované, v súčasnosti sú v tomto regióne jedným z najväčších letných lákadiel.

Záujem o ne však robí miestnym ľuďom nejednu vrásku na čele. Miestni sa sťažujú najmä na nedisciplinovanosť návštevníkov, problémy sú najmä s parkovaním. Starosta priznáva, že je to otázka, ktorú bude musieť obec riešiť, no tiež to, že nemá kde parkovacie miesta vytvoriť.

"Je tu jedna súkromná odstavná plocha, kde sa platí euro na deň. Ľudia však radšej využívajú iné miesta," hovorí Santoris o skúsenostiach z tohtoročného leta.

S nedisciplinovanosťou sa podľa jeho slov stretli aj počas rekonštrukcie rušnej ulice, počas ktorej návštevníci nerešpektovali zákaz vjazdu aj napriek tomu, že sa na nej vykonávali rekonštrukčné práce.

V dedine je podľa jeho slov približne 140 chát a 70 chalupárov. Okrem Bratislavčanov láka tunajšie prostredie veľa ľudí z okolia Zvolena či Banskej Bystrice. Záťažou pre obec sú však podľa jeho slov najmä jednodňoví návštevníci. Obľúbenosť lokality ako rekreačnej oblasti si podľa neho vyberá svoju daň v podobe toho, že je komfort domácich ľudí veľmi narušený a to najmä počas letných mesiacov.

Banský Studenec má v súčasnosti 465 obyvateľov. Starostu teší, že sa doň vracajú bývať aj mladí ľudia napriek tomu, že tu nemajú ani materskú školu. V dedine pomaly pribúdajú novostavby, no záujem je aj o staré domy a to najmä zo strany chatárov.

Starosti miestnej samospráve robí aj budova kultúrneho domu, ktorá by si vyžadovala opravu. Jej spodnú časť, kde sa nachádza aj spoločenská sála, využívajú na rôzne príležitosti. Problém je s vrchnou nadstavenou časťou, ktorá má narušenú statiku a odborník ju nariadil odstrániť. "Je to pre nás záťaž, nemôžeme sa pustiť ani do rekonštrukcie, lebo odstránenie vrchnej časti je veľmi nákladné," hovorí Santoris.

Okrem tajchov sú kolpašania, ako sa miestni nazývajú, hrdí aj na kostolík zasvätený Premeneniu Pána, ktorý sa mihol aj v legendárnom filme Dáždnik Svätého Petra. Raritou je obraz svätej Anny s Pannou Máriou, na ktorom majú zobrazené postavy po šesť prstov.

Záhrada drevených sôch

Doslova na galériu si svoju záhradu v obci Banský Studenec (okres Banská Štiavnica) premenil Ľubomír Spišiak z Banskej Štiavnice. Rezbárstvo, ktorému sa vyučil v Banskej Štiavnici jeho syn, učarovalo aj tomuto bývalému baníkovi a tak svoju záhradu vyzdobil desiatkami drevených sôch v rôznych veľkostiach.

"Keď sme si kúpili túto záhradu od kamaráta, tak sme si povedali, že by sa sem zišli dať nejaké sochy, aby nebola taká prázdna. Začali sme s menšími vecami, hríbikmi, ovocie, skúšal som robiť hrozno," začína rozprávanie Spišiak. Dodnes mu pri tvorení pomáha jeho syn, a ako sám hovorí, kým on je tovarišom, syn je jeho majstrom.

Neskôr do záhrady pribudli aj ďalšie diela - sochy v životných veľkostiach. Na jej vrchole sa vypína statný medveď, ktorého by si z diaľky mohol so živou predlohou pomýliť nejeden návštevník smerujúci na tunajšie tajchy. Pozornosť na seba pútajú aj nadrozmerné sochy kobry, medvedej rodiny či kozorožca, ktorý pribudol do záhrady zatiaľ ako posledný. Zaujímavosťou je, že vznikol z jedného kusa dreva.



Sochy vyrezáva väčšinou z dubového dreva. Keďže sú vystavené roky pod holým nebom a musia odolávať všetkým poveternostným podmienkam, sú ošetrené špeciálnymi nátermi. Na ich opracovanie využívajú so synom motorové píly, flexy a rôzne dláta.

Okrem sôch robí Spišiak aj reliéfy. Štyri z nich sú osadené aj v záhrade pod prístreškom. Sú vyrobené z jaseňa a sú na nich zobrazené dominanty Banskej Štiavnice ako kalvária, klopačka, Starý a Nový zámok.

"História tohto mesta je ohromná. Čoho by sa mal rezbár ako prvého v Štiavnici chytiť? Myslím, že tu máme dosť kultúrnych pamiatok, ktoré sú známe po celom svete, keďže je Štiavnica zapísaná do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, takže začal som aj ja trochu uvažovať na tým, že to máme pod nosom, tak robiť niečo takéto," zamyslel sa Spišiak. Reliéfy však podľa jeho slov robia aj z lipových "fošní".

Bývalá fara funguje ako ubytovňa pre ľudí bez domova

Prázdnu faru v Banskom Studenci v okrese Banská Štiavnica premenil farár Norbet Ďurdík na útočisko pre ľudí bez domova. Dnes je na nej rušno, žije tu osem mužov, ktorí prijali jeho pomocnú ruku.

Ako uviedol pre TASR, myšlienka uberať sa týmto smerom mu skrsla v hlave v roku 2015. "Iniciovalo to stretnutie s jedným pánom, ktorý nemal kde bývať a bol na fare v mojej rodnej obci. Z nejakých dôvodov však musel odtiaľ odísť a tak som mu poskytol priestory vo fare v Banskom Studenci, ktorá už neslúžila ako byt kňaza, ale bola opustená," uviedol Ďurdík.

Faru postupne opravili a povedali si, že by bola škoda, keby tu tento muž ostal sám. Farár založil občianske združenie, povybavoval všetky oficiality a dnes poskytujú sociálne služby aj oficiálne. V zariadení našli dokonca prácu štyria ľudia.




V súčasnosti je kapacita útulku plná, žije v ňom osem ľudí. Nie vždy je však tomu tak. "Mnohí ľudia bez domova si neuvedomujú svoju situáciu, najmä keď je teplo, leto. Riešia to až v zime. Aj naše zariadenie je v lete prázdnejšie a v zime sa zaplní. Potom už ťažko nájsť miesto," povedal farár.

Aj keď chlapi, ktorí tu žijú, do zamestnania nechodia, práce majú na fare dosť. "Myslím, že je to životaschopné, chlapi tu chovajú zvieratá. Máme kravy, kozy, z vlastného mlieka vyrábame syr. Máme aj teliatka, ošípané," podotkol Ďurdík s tým, že k dispozícii majú aj dielňu.

Útulok má podľa jeho slov aj množstvo podporovateľov, či už ide o obchodný reťazec, miestnych podnikateľov, alebo organizáciu zo švajčiarskeho mesta Hünenberg.

Svoje rozhodnutie pomáhať takýmto spôsobom druhým farár zatiaľ neoľutoval. Naopak, do budúcnosti má aj ďalšie ciele, v neďalekej obci by totiž chcel zriadiť zariadenie na poskytovanie opatrovateľských služieb.

Keramikárka privádza k hrnčiarskemu remeslu deti zo širokého okolia

V starom tradičnom dome v Banskom Studenci (okres Banská Štiavnica) má časť svojej dielne ukrytú keramikárka a miestna kronikárka Daniela Boboková. Mladá výtvarníčka chcela byť kedysi sochárkou, dnes sa venuje hrnčiarstvu a tomuto remeslu priúča na podujatiach aj deti.

"Kedysi som chcela byť sochárka, no sochárinu sa mi robiť nepodarilo. Keď som odišla do Bratislavy, tak som začala chodiť do Ústredia ľudovo-umeleckej tvorby, kde som sa učila asi nejaké dva roky. U pani Randuškovej som sa rozhodla, že chcem byť hrnčiarka," spomína Boboková.

Hrnčiarstvu sa venuje už približne osem rokov, no ako sama hovorí, stále sa má čo učiť. Vyrába najmä úžitkovú keramiku, najväčší záujem je o hrnčeky, misky či rôzne vázy. Výnimkou nie sú podľa jej slov ani drobné výrobky, ktoré slúžia ako darčeky pre svadobčanov.

Podľa Bobokovej je výroba hrnčiarskych výrobkov prácna. Kým sa na stôl dostane hotový výrobok, môže to trvať aj dva týždne. Hlinu si kupuje, no inak je celý proces výroby výlučne v jej rukách. Dôležité je podľa jej slov sušenie, ktoré môže trvať aj týždeň. "Výrobky sa nemôžu rýchlo sušiť, radšej pomalšie, ale kvalitne," skonštatovala. Hotové výrobky si vypaľuje vo vlastnej peci, ktorú má v Banskom Studenci.

Mladú keramikárku je možné stretnúť aj na rôznych podujatiach. Navštevuje ich v rámci celého okresu Žiar nad Hronom, kde aj býva. Na akcie chodieva aj s kruhom, točenie si tak môžu vyskúšať deti a spravidla má u nich podľa jej slov veľký úspech. Zároveň dúfa, že svoju pokračovateľku nájde vo svojej päťročnej dcére, ktorú vedie k láske k umeniu od detstva.