Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bašta sa nachádza v strmom svahu a vedie k nej 175 schodov. Odmenou po náročnejšom výstupe je pre turistov výhľad, ktorý sa im naskytne. Jej expozícia je rozdelená do dvoch častí.
Autor TASR
Štiavnické Bane 1. októbra (TASR) - K množstvu pamiatok a pozoruhodností, ktoré do obce Štiavnické Bane lákajú celoročne veľa turistov, sa pred časom pridala aj zrekonštruovaná bašta, ktorá bola kedysi súčasťou protitureckého opevnenia. Samospráva v nej zriadila obecné múzeum, ktoré približuje slávneho rodáka Maximiliána Hella ale aj významné míľniky a prvenstvá Štiavnických Baní.
Podľa starostu Stanislava Neuschla je múzeum medzi turistami veľmi obľúbené. "Tento rok sme pristúpili k tomu, že sme mali otvorené aj počas nedieľ, pretože chodilo veľa návštevníkov," poznamenal o tohtoročnej sezóne. Okrem klasických prehliadok múzea organizujú dvakrát ročne aj podujatia spojené s pozorovaním oblohy. K dispozícii majú profesionálny ďalekohľad, na podujatia prizývajú aj odborníka.
Bašta sa nachádza v strmom svahu a vedie k nej 175 schodov. Odmenou po náročnejšom výstupe je pre turistov výhľad, ktorý sa im naskytne. Jej expozícia je rozdelená do dvoch častí. Prvá približuje slávneho rodáka, fyzika, astronóma a matematika Maximiliána Hella, ktorý ako prvý na svete pozoroval na ostrove Vardo prechod Venuše popred slnečný disk, vďaka čomu vyrátal vzdialenosť Slnka od Zeme.
Aj vďaka tomuto slávnemu rodákovi sa podarilo samospráve baštu obnoviť. Na jej rekonštrukciu získali nórske fondy, ktoré boli len začiatkom bohatej spolupráce. Samospráva podpísala s nórskym Vardo partnerskú zmluvu, družbu s tamojšou strednou školou má aj miestna základná škola, ktorá nesie pomenovanie po Hellovi a je známa sokoliarstvom.
Druhá časť expozície približuje svetové, európske a slovenské prvenstvá obce. "V obci bola zriadená prvá továreň na výrobu drôtených a neskôr oceľových lán na svete," priblížil Neuschl. Štiavnickým Baniam patrí aj ďalšie prvenstvo, v Hornej Bieber štôlni bol v roku 1627 prvýkrát použitý na odstrel horniny pušný prach.
Štiavnické Bane sa môžu podľa jeho slov pochváliť aj jednou z prvých baníckych nemocníc v Európe. Tá už v roku 1648 prijímala prvých pacientov a fungovala ako pohotovosť, ošetrovali tu akútne banské úrazy, no starali sa tu aj o dlhodobo chorých baníkov. V dedine bola aj jedna z prvých stredných baníckych škôl v Európe či jedna z prvých rezbárskych škôl a dielní na Slovensku, ktorá sa zameriavala na výrobu detských hračiek.
Podľa starostu Stanislava Neuschla je múzeum medzi turistami veľmi obľúbené. "Tento rok sme pristúpili k tomu, že sme mali otvorené aj počas nedieľ, pretože chodilo veľa návštevníkov," poznamenal o tohtoročnej sezóne. Okrem klasických prehliadok múzea organizujú dvakrát ročne aj podujatia spojené s pozorovaním oblohy. K dispozícii majú profesionálny ďalekohľad, na podujatia prizývajú aj odborníka.
Bašta sa nachádza v strmom svahu a vedie k nej 175 schodov. Odmenou po náročnejšom výstupe je pre turistov výhľad, ktorý sa im naskytne. Jej expozícia je rozdelená do dvoch častí. Prvá približuje slávneho rodáka, fyzika, astronóma a matematika Maximiliána Hella, ktorý ako prvý na svete pozoroval na ostrove Vardo prechod Venuše popred slnečný disk, vďaka čomu vyrátal vzdialenosť Slnka od Zeme.
Aj vďaka tomuto slávnemu rodákovi sa podarilo samospráve baštu obnoviť. Na jej rekonštrukciu získali nórske fondy, ktoré boli len začiatkom bohatej spolupráce. Samospráva podpísala s nórskym Vardo partnerskú zmluvu, družbu s tamojšou strednou školou má aj miestna základná škola, ktorá nesie pomenovanie po Hellovi a je známa sokoliarstvom.
Druhá časť expozície približuje svetové, európske a slovenské prvenstvá obce. "V obci bola zriadená prvá továreň na výrobu drôtených a neskôr oceľových lán na svete," priblížil Neuschl. Štiavnickým Baniam patrí aj ďalšie prvenstvo, v Hornej Bieber štôlni bol v roku 1627 prvýkrát použitý na odstrel horniny pušný prach.
Štiavnické Bane sa môžu podľa jeho slov pochváliť aj jednou z prvých baníckych nemocníc v Európe. Tá už v roku 1648 prijímala prvých pacientov a fungovala ako pohotovosť, ošetrovali tu akútne banské úrazy, no starali sa tu aj o dlhodobo chorých baníkov. V dedine bola aj jedna z prvých stredných baníckych škôl v Európe či jedna z prvých rezbárskych škôl a dielní na Slovensku, ktorá sa zameriavala na výrobu detských hračiek.
