Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najstaršie dejiny obce siahajú podľa dostupných prameňov do 11. storočia, keď bola jednou z osád, ktoré vznikli v Blžskej doline.
Autor TASR
,aktualizované Bátka 21. decembra (TASR) – Rovnaké pomenovanie v slovenčine i maďarčine má obec Bátka v Rimavskosobotskom okrese. Podľa starostu Petra Hencza ide o zriedkavý jav nielen v regióne, ale i v celej SR.
„Zrejme je na Slovensku skutočne len málo obcí, ktoré majú takéto jednotné pomenovanie. Toto slovo vraj pochádza z nejakého tureckého výrazu, ktorý znamenal bahno či močiar, keďže táto lokalita bola v minulosti údajne močiarovitá,“ objasnil starosta.
Najstaršie dejiny obce siahajú podľa dostupných prameňov do 11. storočia, keď bola jednou z osád, ktoré vznikli v Blžskej doline. „Pri skúmaní ich života sa predpokladá, že na pravom brehu potoka Blh si obyvatelia vybudovali osadu a ľavý breh s pozemkami využívali od jari až do jesene na pastvu svojich domácich zvierat,“ priblížil na internetovej stránke obce historik Attila Simon, ktorý je rodákom z Bátky.
Medzi osobnosti, ktoré v dedine žili, patrí básnik a spisovateľ Ľudovít Kubáni, autor historického románu Valgatha. „V obci pôsobil ako notár v rokoch 1855 – 1860. Tu sa oženil a v roku 1860 napísal známu poviedku Mendík,“ uviedol v publikácii Okres Rimavská Sobota historik Július Bolfík.
Významným rodákom z Bátky je podľa jeho slov maďarský spisovateľ József Mács, autor románov Adósságtörlesztés (Splatenie dlhu) či A kamasz (Corgoň). „Zomrel pred dvoma rokmi. Do poslednej chvíle sme s ním boli v kontakte a je aj čestným občanom našej obce. Chceli sme tiež, aby miestna základná škola mohla používať názov s jeho menom, ale nebolo nám to odsúhlasené ministerstvom,“ doplnil starosta.
Medzi zachované historické pamiatky v Bátke patrí kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku z roku 1808, prestavaný o sto rokov neskôr. Druhou pamiatkou je klasicistická kúria z roku 1895, ktorá dnes slúži ako zdravotnícke stredisko.
Bátka má v súčasnosti približne 860 obyvateľov, väčšina z nich je podľa starostu maďarskej národnosti. „Nemáme to však nejako presne zmapované, napríklad mnohé rodiny sú dnes už zmiešané,“ konkretizoval.
V obci žije aj rómska menšina, ktorá tvorí zhruba 25 až 30 percent populácie, jej príslušníci sa však podľa Hencza hlásia skôr k maďarskej národnosti a maďarčina je aj ich rodným jazykom.
Obec trápi hlavne vysoká nezamestnanosť, pomáhajú projekty
Vysoká nezamestnanosť je jedným z hlavných problémov, ktoré trápia obec Bátka v Rimavskosobotskom okrese. TASR to uviedol starosta Peter Hencz, podľa ktorého miera evidovanej nezamestnanosti v dedine dosahuje okolo 20 až 25 percent, čím prevyšuje okresnú úroveň. Tá bola podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v novembri vo výške 15,39 percenta.
Na druhej strane však Bátka podľa Hencza mala šťastie, že poľnohospodárska a živočíšna výroba u nich fungovala naďalej aj po transformácii. Jej modernizácia však mala dosah na pracovné miesta. „Pamätám si, že niekdajší Štátny majetok Bátka mal okolo 700 zamestnancov. Teraz ich má spoločnosť Agroban počas sezóny asi 60,“ porovnal starosta.
Ďalšími väčšími zamestnávateľmi sú v obci podľa neho len obecný úrad a miestna základná škola. „Bohužiaľ, takým najväčším ‚zamestnávateľom‘ je vysunuté pracovisko Okresného úradu práce Rimavská Sobota. Podľa aktuálnych čísiel, ktoré som zisťoval, je v tejto pobočke evidovaných okolo 2800 nezamestnaných,“ konštatoval Hencz.
V dedine sa však podľa neho podarilo počas posledných rokov zrealizovať viacero projektov, ktoré zlepšili život obyvateľov. „V rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom sme napríklad vybudovali čistiareň odpadových vôd a v časti obce aj 800 metrov kanalizácie. Jej celková dĺžka by však mala byť okolo päť kilometrov,“ načrtol starosta.
Za významný projekt považuje i dokončenie verejného vodovodu, ktorého stavba bola začatá ešte v roku 2004, ale nebol sprevádzkovaný. „To bol veľký problém, keďže v dedine je škôlka, škola i zdravotníckej stredisko. Za posledné tri roky sme však každoročne dostali dotáciu a vďaka tomu má v súčasnosti vodu z vodovodu už 95 percent obce,“ ozrejmil Hencz s tým, že ďalšími projektmi boli rekonštrukcia obecného úradu či výmena strešnej krytiny na zdravotníckom stredisku.
Plánom do budúcnosti je v Bátke príprava lokality, kde by sa mohli etablovať noví investori, podľa starostu ideálne z oblasti poľnohospodárstva či spracovania poľnohospodárskych surovín. „Nemôžeme očakávať, že sem príde vláda a pripraví miesto pre investorov za nás. Nie je to však ľahké, lebo všade je problém s vyrovnaním pozemkov,“ konštatoval.
Dodal však, že už majú vyhliadnuté vhodné miesto, ale z vlastných zdrojov nedokážu pozemky vykúpiť, preto budú potrebovať napríklad pomoc z akčného plánu rozvoja okresu či iných mimorozpočtových zdrojov.
Poloha na hlavnom cestnom ťahu priniesla obci výhody i nevýhody
Lokalita priamo na hlavnom južnom cestnom ťahu I/16 priniesla obci Bátka v Rimavskosobotskom okrese v minulosti intenzívny rozvoj, v súčasnosti je však skôr nevýhodou. Pre TASR to uviedol jej starosta Peter Hencz.
„Svojho času, v 50. a 60. rokoch 20. storočia, to bolo určite pozitívum. Myslím si, že aj vďaka tomu sa naša obec stala strediskovou v tomto regióne. Ale dnes, keďže sa doprava zahustila, je to pre dedinu skôr negatívum,“ podotkol starosta.
Pomocou v tomto smere by podľa neho bola výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Figa, ktorý bude tvoriť vlastne obchvat obce. „Očakávame, že jeho výstavba by sa už mohla reálne začať. Minulý týždeň sme mali stretnutie s firmou, ktorá spracováva projektovú dokumentáciu, kde sme sa mohli k projektu vyjadriť. Dúfame, že sa to pomaly dostane do štádia, aby mohlo byť predložené stavebné povolenie,“ objasnil Hencz s tým, že v budúcom roku by navyše mal byť zrekonštruovaný aj najhorší úsek komunikácie I/16 v smere na Figu.
Výhodná poloha na hlavnej ceste podľa starostu v minulosti prispela i k tomu, že v Bátke bola postavená základná škola (ZŠ), ktorá funguje dodnes. Ide o plnoorganizovanú ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským.
„Každý rok máme okolo 500 žiakov a 30-členný pedagogický zbor. Okrem Bátky k nám dochádzajú deti z ďalších 12 obcí,“ konkretizovala riaditeľka Csilla Sebőková, podľa ktorej približne 75 percent žiakov ZŠ je Rómov.
Škola pozostáva zo šiestich pavilónov, ktoré stoja v trojhektárovom areáli. Aktuálne má 23 tried s vyučovacím jazykom maďarským. „Triedy so slovenským jazykom momentálne nemáme, lebo sa prihlásilo veľmi málo takýchto žiakov,“ dodala Sebőková.
Medzi posledné úspechy žiakov školy patrí víťazstvo v maďarskej televíznej súťaži X-Faktor. „Vyhral ju náš deviatak Tibor Ruszó z Viesky nad Blhom. Je to skutočne veľmi šikovný a nadaný žiak,“ zakončila riaditeľka.
„Zrejme je na Slovensku skutočne len málo obcí, ktoré majú takéto jednotné pomenovanie. Toto slovo vraj pochádza z nejakého tureckého výrazu, ktorý znamenal bahno či močiar, keďže táto lokalita bola v minulosti údajne močiarovitá,“ objasnil starosta.
Najstaršie dejiny obce siahajú podľa dostupných prameňov do 11. storočia, keď bola jednou z osád, ktoré vznikli v Blžskej doline. „Pri skúmaní ich života sa predpokladá, že na pravom brehu potoka Blh si obyvatelia vybudovali osadu a ľavý breh s pozemkami využívali od jari až do jesene na pastvu svojich domácich zvierat,“ priblížil na internetovej stránke obce historik Attila Simon, ktorý je rodákom z Bátky.
Medzi osobnosti, ktoré v dedine žili, patrí básnik a spisovateľ Ľudovít Kubáni, autor historického románu Valgatha. „V obci pôsobil ako notár v rokoch 1855 – 1860. Tu sa oženil a v roku 1860 napísal známu poviedku Mendík,“ uviedol v publikácii Okres Rimavská Sobota historik Július Bolfík.
Významným rodákom z Bátky je podľa jeho slov maďarský spisovateľ József Mács, autor románov Adósságtörlesztés (Splatenie dlhu) či A kamasz (Corgoň). „Zomrel pred dvoma rokmi. Do poslednej chvíle sme s ním boli v kontakte a je aj čestným občanom našej obce. Chceli sme tiež, aby miestna základná škola mohla používať názov s jeho menom, ale nebolo nám to odsúhlasené ministerstvom,“ doplnil starosta.
Medzi zachované historické pamiatky v Bátke patrí kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku z roku 1808, prestavaný o sto rokov neskôr. Druhou pamiatkou je klasicistická kúria z roku 1895, ktorá dnes slúži ako zdravotnícke stredisko.
Bátka má v súčasnosti približne 860 obyvateľov, väčšina z nich je podľa starostu maďarskej národnosti. „Nemáme to však nejako presne zmapované, napríklad mnohé rodiny sú dnes už zmiešané,“ konkretizoval.
V obci žije aj rómska menšina, ktorá tvorí zhruba 25 až 30 percent populácie, jej príslušníci sa však podľa Hencza hlásia skôr k maďarskej národnosti a maďarčina je aj ich rodným jazykom.
Obec trápi hlavne vysoká nezamestnanosť, pomáhajú projekty
Vysoká nezamestnanosť je jedným z hlavných problémov, ktoré trápia obec Bátka v Rimavskosobotskom okrese. TASR to uviedol starosta Peter Hencz, podľa ktorého miera evidovanej nezamestnanosti v dedine dosahuje okolo 20 až 25 percent, čím prevyšuje okresnú úroveň. Tá bola podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v novembri vo výške 15,39 percenta.
Na druhej strane však Bátka podľa Hencza mala šťastie, že poľnohospodárska a živočíšna výroba u nich fungovala naďalej aj po transformácii. Jej modernizácia však mala dosah na pracovné miesta. „Pamätám si, že niekdajší Štátny majetok Bátka mal okolo 700 zamestnancov. Teraz ich má spoločnosť Agroban počas sezóny asi 60,“ porovnal starosta.
Ďalšími väčšími zamestnávateľmi sú v obci podľa neho len obecný úrad a miestna základná škola. „Bohužiaľ, takým najväčším ‚zamestnávateľom‘ je vysunuté pracovisko Okresného úradu práce Rimavská Sobota. Podľa aktuálnych čísiel, ktoré som zisťoval, je v tejto pobočke evidovaných okolo 2800 nezamestnaných,“ konštatoval Hencz.
V dedine sa však podľa neho podarilo počas posledných rokov zrealizovať viacero projektov, ktoré zlepšili život obyvateľov. „V rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom sme napríklad vybudovali čistiareň odpadových vôd a v časti obce aj 800 metrov kanalizácie. Jej celková dĺžka by však mala byť okolo päť kilometrov,“ načrtol starosta.
Za významný projekt považuje i dokončenie verejného vodovodu, ktorého stavba bola začatá ešte v roku 2004, ale nebol sprevádzkovaný. „To bol veľký problém, keďže v dedine je škôlka, škola i zdravotníckej stredisko. Za posledné tri roky sme však každoročne dostali dotáciu a vďaka tomu má v súčasnosti vodu z vodovodu už 95 percent obce,“ ozrejmil Hencz s tým, že ďalšími projektmi boli rekonštrukcia obecného úradu či výmena strešnej krytiny na zdravotníckom stredisku.
Plánom do budúcnosti je v Bátke príprava lokality, kde by sa mohli etablovať noví investori, podľa starostu ideálne z oblasti poľnohospodárstva či spracovania poľnohospodárskych surovín. „Nemôžeme očakávať, že sem príde vláda a pripraví miesto pre investorov za nás. Nie je to však ľahké, lebo všade je problém s vyrovnaním pozemkov,“ konštatoval.
Dodal však, že už majú vyhliadnuté vhodné miesto, ale z vlastných zdrojov nedokážu pozemky vykúpiť, preto budú potrebovať napríklad pomoc z akčného plánu rozvoja okresu či iných mimorozpočtových zdrojov.
Poloha na hlavnom cestnom ťahu priniesla obci výhody i nevýhody
Lokalita priamo na hlavnom južnom cestnom ťahu I/16 priniesla obci Bátka v Rimavskosobotskom okrese v minulosti intenzívny rozvoj, v súčasnosti je však skôr nevýhodou. Pre TASR to uviedol jej starosta Peter Hencz.
„Svojho času, v 50. a 60. rokoch 20. storočia, to bolo určite pozitívum. Myslím si, že aj vďaka tomu sa naša obec stala strediskovou v tomto regióne. Ale dnes, keďže sa doprava zahustila, je to pre dedinu skôr negatívum,“ podotkol starosta.
Pomocou v tomto smere by podľa neho bola výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 Zacharovce - Figa, ktorý bude tvoriť vlastne obchvat obce. „Očakávame, že jeho výstavba by sa už mohla reálne začať. Minulý týždeň sme mali stretnutie s firmou, ktorá spracováva projektovú dokumentáciu, kde sme sa mohli k projektu vyjadriť. Dúfame, že sa to pomaly dostane do štádia, aby mohlo byť predložené stavebné povolenie,“ objasnil Hencz s tým, že v budúcom roku by navyše mal byť zrekonštruovaný aj najhorší úsek komunikácie I/16 v smere na Figu.
Výhodná poloha na hlavnej ceste podľa starostu v minulosti prispela i k tomu, že v Bátke bola postavená základná škola (ZŠ), ktorá funguje dodnes. Ide o plnoorganizovanú ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským.
„Každý rok máme okolo 500 žiakov a 30-členný pedagogický zbor. Okrem Bátky k nám dochádzajú deti z ďalších 12 obcí,“ konkretizovala riaditeľka Csilla Sebőková, podľa ktorej približne 75 percent žiakov ZŠ je Rómov.
Škola pozostáva zo šiestich pavilónov, ktoré stoja v trojhektárovom areáli. Aktuálne má 23 tried s vyučovacím jazykom maďarským. „Triedy so slovenským jazykom momentálne nemáme, lebo sa prihlásilo veľmi málo takýchto žiakov,“ dodala Sebőková.
Medzi posledné úspechy žiakov školy patrí víťazstvo v maďarskej televíznej súťaži X-Faktor. „Vyhral ju náš deviatak Tibor Ruszó z Viesky nad Blhom. Je to skutočne veľmi šikovný a nadaný žiak,“ zakončila riaditeľka.
