Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V dôchodkovom veku, teda 65 a viac rokov, je dnes už takmer tretina všeobecných lekárov na Slovensku.
Autor TASR
Banská Bystrica 26. septembra (TASR) – Prestavbe lôžok v nemocniciach a štruktúre zdravotníckych zariadení musí predchádzať sfunkčnenie všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Tvrdí to Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktoré na ostatnom zasadnutí schválilo uznesenie, ktorým reaguje na vládny návrh zákona novej kategorizácie nemocníc a v súčasnej podobe ho odmieta. Podľa neho s reformou zdravotníctva treba začať najprv v ambulanciách.
„Zastupiteľstvo môže podporovať len takú kategorizáciu nemocníc, ktorá bude súčasťou komplexnej reformy zdravotníctva a zabezpečí výrazne lepšie fungovanie všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Návrh zákona nerieši príčiny, len symptómy problému,“ konštatoval podpredseda BBSK Ondrej Lunter.
„Náš problém je v tom, že na lôžkach končia aj pacienti, ktorí by sa na ne vôbec nemuseli dostať, keby dostali včasnú diagnostiku a liečbu. Lenže v nemocniciach končia preto, lebo ich ambulantná sieť nezachytí včas alebo ich nezachytí vôbec,“ hovorí podpredseda BBSK.
V dôchodkovom veku, teda 65 a viac rokov, je dnes už takmer tretina všeobecných lekárov na Slovensku. Odchod do dôchodku väčšinou znamená zánik ambulancie a stále redšiu sieť všeobecných lekárov i zubárov.
„U nás v kraji je priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 57 a pre deti a dorast 59 rokov. To znamená, že potrebujeme extrémne zvýhodniť regióny, kde chýbajú alebo budú čoskoro chýbať, a musíme vidieť, či taká podpora funguje. Tiež je nevyhnutné posilniť právomoci a vybavenie všeobecných lekárov, aby mohli viac a lepšie diagnostikovať a liečiť pacientov a nie ich len distribuovať k nedostatkovým špecialistom. Až potom budeme vedieť, kde a ako potrebujeme riešiť nemocnice,“ zdôraznil Ondrej Lunter.
Podľa šéfa kraja Jána Luntera prestavbe nemocníc musí predchádzať prestavba systému lekárov prvého kontaktu a celej ambulantnej starostlivosti. O tomto chce viesť diskusiu aj s partnermi SK8 a požiadať ich o podporu a spoločné stanovisko smerom k ministerstvu zdravotníctva.
„Zastupiteľstvo môže podporovať len takú kategorizáciu nemocníc, ktorá bude súčasťou komplexnej reformy zdravotníctva a zabezpečí výrazne lepšie fungovanie všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Návrh zákona nerieši príčiny, len symptómy problému,“ konštatoval podpredseda BBSK Ondrej Lunter.
„Náš problém je v tom, že na lôžkach končia aj pacienti, ktorí by sa na ne vôbec nemuseli dostať, keby dostali včasnú diagnostiku a liečbu. Lenže v nemocniciach končia preto, lebo ich ambulantná sieť nezachytí včas alebo ich nezachytí vôbec,“ hovorí podpredseda BBSK.
V dôchodkovom veku, teda 65 a viac rokov, je dnes už takmer tretina všeobecných lekárov na Slovensku. Odchod do dôchodku väčšinou znamená zánik ambulancie a stále redšiu sieť všeobecných lekárov i zubárov.
„U nás v kraji je priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 57 a pre deti a dorast 59 rokov. To znamená, že potrebujeme extrémne zvýhodniť regióny, kde chýbajú alebo budú čoskoro chýbať, a musíme vidieť, či taká podpora funguje. Tiež je nevyhnutné posilniť právomoci a vybavenie všeobecných lekárov, aby mohli viac a lepšie diagnostikovať a liečiť pacientov a nie ich len distribuovať k nedostatkovým špecialistom. Až potom budeme vedieť, kde a ako potrebujeme riešiť nemocnice,“ zdôraznil Ondrej Lunter.
Podľa šéfa kraja Jána Luntera prestavbe nemocníc musí predchádzať prestavba systému lekárov prvého kontaktu a celej ambulantnej starostlivosti. O tomto chce viesť diskusiu aj s partnermi SK8 a požiadať ich o podporu a spoločné stanovisko smerom k ministerstvu zdravotníctva.
