Vytvorili živú reťaz, ktorou chceli povedať, že vo vyspelom svete sa pri podobných verejnoprospešných stavbách zapája do procesu prípravy i verejnosť.
Autor TASR
Banská Bystrica 15. júna (TASR) – Nespokojnosť s procesom prípravy budovania protipovodňových opatrení v Banskej Bystrici vyjadrili v piatok podvečer aktivisti podporujúci skupinu Za Hron bez betónu a Komunitnú nadáciu Zdravé mesto.
Vytvorili živú reťaz, ktorou chceli povedať, že vo vyspelom svete sa pri podobných verejnoprospešných stavbách zapája do procesu prípravy i verejnosť. Rovnako, že také opatrenia sa majú riešiť s dôrazom na životné prostredie, dopad na klímu, kolobeh vody v krajine i estetiku mesta. Nepáči sa im, že rieka Hron má byť obohnaná múrom.
V týchto dňoch sa petičný výbor stretol s vedením magistrátu, z ktorého vzišiel návrh, že zorganizujú spoločnú odbornú diskusiu o protipovodňových opatreniach za účasti aktivistov, odbornej verejnosti a kapacity v oblasti vodohospodárskych stavieb. Má byť streamovaná naživo a priniesť odpovede na všetky nevyjasnené otázky. Informoval o tom banskobystrický primátor Ján Nosko na sociálnej sieti.
Ako zdôraznil Pavel Machava, hovorca štátneho podniku SVP, Banská Bystrica je posledným krajským mestom, ktoré nemá ochranu pred tzv. storočnou vodou. V minulosti sa ním prevalila povodeň, ktorá siahala až po Pamätník SNP. Po nej sa začali prípravy na komplexnú protipovodňovú úpravu rieky Hron v intraviláne mesta.
"Ako technicky najvhodnejší sa ukázal variant podzemných tesniacich stien a protipovodňových múrikov. Protipovodňové múriky pri Hrone existujú aj dnes, väčšina z nich bude rekonštruovaná. Budú vybudované maximálne do výšky 1,2 metra s výnimkou 200-metrového úseku, kde chodník výrazne klesá. Tam bude múrik vyšší z dôvodu, aby ochránil promenádu a najmä ľudí od frekventovanej cesty I/66. V tejto lokalite však bude medzi riekou a chodníkom len zábradlie, aby sa nezabránilo styku obyvateľov s vodou. V centre mesta sa pristúpi najmä k rekonštrukcii už existujúcich múrikov, ktoré sú v Banskej Bystrici desaťročia a ľudia popri nich denne prechádzajú," vysvetlil Machava. Na ne majú byť osadené mobilné hradenia výlučne v prípade hroziacej povodne na Hrone. Múriky tak nemajú narúšať panorámu rieky.
"Ide o rovnaké technické riešenie, aké bolo použité aj na ochranu nášho hlavného mesta. Tieto opatrenia dokázali ochrániť Bratislavu v roku 2013 pred historickou povodňou. Pevne verím, že rovnako účinne dokážeme ochrániť i Banskú Bystricu," konštatoval generálny riaditeľ SVP Stanislav Gáborík.
Opatrenia majú byť realizované na celom úseku rieky Hron v intraviláne mesta v dĺžke viac ako sedem kilometrov. Na úseku od autobusovej stanice po Hušták bude potrebné vyrúbať 59 stromov, na ktoré vydal právoplatné povolenie banskobystrický okresný úrad.
V rámci náhradnej výsadby tam bude vysadených 85 nových stromov. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné vyrúbať i 300 stromov v koryte Hrona mimo obývanej časti. Aj za tieto stromy bude SVP realizovať náhradnú výsadbu. Podľa podniku sa výrub stromov uskutoční len tam, kde to bude nevyhnutné. S výstavbou protipovodňovej ochrany sa má začať do konca tohto roka.
Vytvorili živú reťaz, ktorou chceli povedať, že vo vyspelom svete sa pri podobných verejnoprospešných stavbách zapája do procesu prípravy i verejnosť. Rovnako, že také opatrenia sa majú riešiť s dôrazom na životné prostredie, dopad na klímu, kolobeh vody v krajine i estetiku mesta. Nepáči sa im, že rieka Hron má byť obohnaná múrom.
V týchto dňoch sa petičný výbor stretol s vedením magistrátu, z ktorého vzišiel návrh, že zorganizujú spoločnú odbornú diskusiu o protipovodňových opatreniach za účasti aktivistov, odbornej verejnosti a kapacity v oblasti vodohospodárskych stavieb. Má byť streamovaná naživo a priniesť odpovede na všetky nevyjasnené otázky. Informoval o tom banskobystrický primátor Ján Nosko na sociálnej sieti.
Ako zdôraznil Pavel Machava, hovorca štátneho podniku SVP, Banská Bystrica je posledným krajským mestom, ktoré nemá ochranu pred tzv. storočnou vodou. V minulosti sa ním prevalila povodeň, ktorá siahala až po Pamätník SNP. Po nej sa začali prípravy na komplexnú protipovodňovú úpravu rieky Hron v intraviláne mesta.
"Ako technicky najvhodnejší sa ukázal variant podzemných tesniacich stien a protipovodňových múrikov. Protipovodňové múriky pri Hrone existujú aj dnes, väčšina z nich bude rekonštruovaná. Budú vybudované maximálne do výšky 1,2 metra s výnimkou 200-metrového úseku, kde chodník výrazne klesá. Tam bude múrik vyšší z dôvodu, aby ochránil promenádu a najmä ľudí od frekventovanej cesty I/66. V tejto lokalite však bude medzi riekou a chodníkom len zábradlie, aby sa nezabránilo styku obyvateľov s vodou. V centre mesta sa pristúpi najmä k rekonštrukcii už existujúcich múrikov, ktoré sú v Banskej Bystrici desaťročia a ľudia popri nich denne prechádzajú," vysvetlil Machava. Na ne majú byť osadené mobilné hradenia výlučne v prípade hroziacej povodne na Hrone. Múriky tak nemajú narúšať panorámu rieky.
"Ide o rovnaké technické riešenie, aké bolo použité aj na ochranu nášho hlavného mesta. Tieto opatrenia dokázali ochrániť Bratislavu v roku 2013 pred historickou povodňou. Pevne verím, že rovnako účinne dokážeme ochrániť i Banskú Bystricu," konštatoval generálny riaditeľ SVP Stanislav Gáborík.
Opatrenia majú byť realizované na celom úseku rieky Hron v intraviláne mesta v dĺžke viac ako sedem kilometrov. Na úseku od autobusovej stanice po Hušták bude potrebné vyrúbať 59 stromov, na ktoré vydal právoplatné povolenie banskobystrický okresný úrad.
V rámci náhradnej výsadby tam bude vysadených 85 nových stromov. Z bezpečnostných dôvodov je potrebné vyrúbať i 300 stromov v koryte Hrona mimo obývanej časti. Aj za tieto stromy bude SVP realizovať náhradnú výsadbu. Podľa podniku sa výrub stromov uskutoční len tam, kde to bude nevyhnutné. S výstavbou protipovodňovej ochrany sa má začať do konca tohto roka.