Už pred rokmi mesto nadviazalo spoluprácu s Univerzitou Mateja Bela, ktorej študenti pri písaní diplomových prác na tému inváznych rastlín pomáhajú mapovať ich výskyt.
Autor TASR
Banská Bystrica 4. novembra (TASR) – Banskobystrická samospráva každoročne vyvíja aktivity v boji proti inváznym druhom rastlín, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie, biodiverzitu i zdravie obyvateľstva. Pravidelne informuje obyvateľov o ich výskyte a negatívnych vplyvoch, ale sa aj zapája do rôznych činností smerujúcich k ich odstraňovaniu či obmedzeniu šírenia. Tohtoročnú dobrovoľnícku aktivitu zameranú na elimináciu inváznych rastlín zorganizovala na jeseň v Laskomerskej doline.
Podľa hovorkyne banskobystrického primátora Zdenky Marhefkovej mnohé z týchto rastlín sa však nachádzajú na cudzích pozemkoch. Pravidelne preto adresuje výzvy na ich odstraňovanie fyzickým i právnickým osobám. Na informačných tabuliach alebo v Radničných novinách magistrát zverejňuje oznámenia s podrobným opisom odstraňovania inváznych rastlín spolu s fotografiami všetkých vyhlásených druhov.
„Viaceré druhy inváznych rastlín v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty. Najčastejšie sa nachádzajú popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev, ich biotopov,“ objasnila Beata Kostúrová, vedúca oddelenia životného prostredia Mestského úradu v Banskej Bystrici.
Podľa nej pozitívnym príkladom, ako sa má správca o svoje pozemky starať, je poľnohospodárske družstvo Podlavice, ktoré trávne porasty pravidelne kosí a obmedzuje tak výskyt inváznych druhov rastlín. Na rozsiahlej mokradi v Laskomerskej doline, ktorá je v nájme družstva, sa za ostatné roky v nemalej miere zvyšoval výskyt zlatobyle kanadskej. Tá zamedzuje rastu prospešných a chránených druhov rastlín čeľade vstavačovitých – orchideí.
„Všetkým správcom, ktorí sa starajú o svoje nehnuteľnosti, patria slová uznania. Zároveň aj zo strany mesta chceme podobne ako vlani naďalej prehlbovať ako vzor zodpovednosti aj tradíciu dobrovoľníctva pri organizovaní aktivít v tejto oblasti, ku ktorým prizývame aj ďalšie organizácie či zamestnancov,“ doplnil Milan Lichý, druhý zástupca primátora.
Už pred rokmi mesto nadviazalo spoluprácu s Univerzitou Mateja Bela, ktorej študenti pri písaní diplomových prác na tému inváznych rastlín pomáhajú mapovať ich výskyt. K najznámejším patria zlatobyľ kanadská, ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, pohánkovec japonský, pajaseň žliazkatý či javorovec jaseňolistý. Na ich likvidáciu každoročne vyzýva aj Štátna ochrana prírody SR.
Podľa hovorkyne banskobystrického primátora Zdenky Marhefkovej mnohé z týchto rastlín sa však nachádzajú na cudzích pozemkoch. Pravidelne preto adresuje výzvy na ich odstraňovanie fyzickým i právnickým osobám. Na informačných tabuliach alebo v Radničných novinách magistrát zverejňuje oznámenia s podrobným opisom odstraňovania inváznych rastlín spolu s fotografiami všetkých vyhlásených druhov.
„Viaceré druhy inváznych rastlín v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty. Najčastejšie sa nachádzajú popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev, ich biotopov,“ objasnila Beata Kostúrová, vedúca oddelenia životného prostredia Mestského úradu v Banskej Bystrici.
Podľa nej pozitívnym príkladom, ako sa má správca o svoje pozemky starať, je poľnohospodárske družstvo Podlavice, ktoré trávne porasty pravidelne kosí a obmedzuje tak výskyt inváznych druhov rastlín. Na rozsiahlej mokradi v Laskomerskej doline, ktorá je v nájme družstva, sa za ostatné roky v nemalej miere zvyšoval výskyt zlatobyle kanadskej. Tá zamedzuje rastu prospešných a chránených druhov rastlín čeľade vstavačovitých – orchideí.
„Všetkým správcom, ktorí sa starajú o svoje nehnuteľnosti, patria slová uznania. Zároveň aj zo strany mesta chceme podobne ako vlani naďalej prehlbovať ako vzor zodpovednosti aj tradíciu dobrovoľníctva pri organizovaní aktivít v tejto oblasti, ku ktorým prizývame aj ďalšie organizácie či zamestnancov,“ doplnil Milan Lichý, druhý zástupca primátora.
Už pred rokmi mesto nadviazalo spoluprácu s Univerzitou Mateja Bela, ktorej študenti pri písaní diplomových prác na tému inváznych rastlín pomáhajú mapovať ich výskyt. K najznámejším patria zlatobyľ kanadská, ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, pohánkovec japonský, pajaseň žliazkatý či javorovec jaseňolistý. Na ich likvidáciu každoročne vyzýva aj Štátna ochrana prírody SR.