Beluša 10. augusta (TASR) - Prvé, doposiaľ známe archeologické nálezy z teritória Beluše pochádzajú zo staršej doby bronzovej (2000 - 1500 pre Kristom). Ako TASR informovala Jana Novotná z belušského obecného úradu, pri kopaní kanála pre vodnú elektráreň robotníci narazili v roku 1935 na tri hroby so skrčenými ľudskými kostrami. Inventár hrobov okrem kostí tvorili viaceré predmety zo staršej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o Beluši však pochádza z roku 1330.

Prvou písomnou zmienkou je doklad o určení chotárnej hranice medzi Belušou a obcou Tŕstie v terajšom Považskobystrickom okrese. Za významnú okolnosť osvetľujúcu počiatky stredovekej Beluše treba pokladať skutočnosť, že v súpise pápežských desiatkov z roku 1332, ktoré sa vyberali pre potreby Svätej zeme, je uvedená aj belušská fara. V tom čase tu už stál jeden z najstarších kostolíkov na Považí. Druhá listina pochádza z 10. novembra 1369. Ohraničuje sa v nej belušský chotár od visolajského. V tejto listine je už Beluša uvedená ako obec alebo dedina. Listina je v archíve v Budapešti. V budapeštianskom archíve je aj dokument kráľa Ľudovíta I. z apríla 1375. Je to listina, podľa ktorej panovník daroval Trenčiansky hrad i s inými hradmi a so všetkými ich náležitosťami kráľovskému taverníkovi Jurajovi Bebekovi z Plešivca s výnimkou troch miest - Trenčína, Beluše a Ilavy. Beluša sa v nej prvý raz spomína ako mesto.

Pozoruhodné sú výskumy archeológa Považského múzea v Žiline Antona Petrovského-Šichmana z roku 1964 v lokalite Kostelište. V zalesnenom teréne objavil šesť žiarových hrobov lužickej kultúry a 36 mohýl patriacich do doby veľkomoravskej. V lokalitách Gárové a Háj sa nachádza skupina 25 mohýl. Ďalších 13 je na mieste, ktoré sa nazýva Hrobice. Viac mohýl na Slovensku je len v okolí mesta Skalica.