Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Klient Laco býva v Oáze už sedem rokov, behať začal v máji 2013 a v októbri v tom istom roku zabehol svoj prvý maratón za štyri hodiny aj sedem minút.
Autor TASR
Bernátovce 30. júla (TASR) – Bežci z útulku pre ľudí bez domova v Bernátovciach pri Košiciach zakladajú bežecký klub. Farár a riaditeľ neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život Peter Gombita je dlhoročným bežcom, ktorý na tento šport zlákal aj ďalších klientov.
„Behávam pre radosť, pre šport, pre život, pre priateľov, už od malička. To nadšenie ľudí asi prilákalo,“ povedal pre TASR Gombita, ktorý začal behať maratóny po stávke s kamarátom ako 50-ročný. Jeden z náročných behov, ktorý už absolvoval aj s klientom z útulku, bol štafetový beh za chudobných v roku 2017 na trase Košice - Rím - Vatikán.
Klient Laco býva v Oáze už sedem rokov, behať začal v máji 2013 a v októbri v tom istom roku zabehol svoj prvý maratón za štyri hodiny aj sedem minút. „Odvtedy behávam každý rok. Mám za sebou šesť košických, dva bratislavské, tri pražské a jeden rímsky maratón,“ vymenoval pre TASR Laco. Pochválil sa, že v roku 2014 zabehol s Gombitom trasu z českého Ašu do Svidníka. „Keď idem behávať, chodím k Hornádu alebo si bežím z Bernátoviec na vlakovú stanicu. Alebo bežím trasu Valaliky, Geča, Čaňa...,“ opísal 59-ročný Laco. Beháva podľa svojich možností. Hovorí, že niekedy si zaumieni trénovať desať kilometrov a napokon zabehne aj 20. Predtým behával len krátke trate: „Je to skôr koníček. Keď mám viac času, tak ho vyplním práve tým behom.“
Bežci z Oázy nosia biele tričká s nápisom Pomôžte chudobným, rovnako by sa mal volať aj bežecký klub. „Cez šport, beh, upozorňujeme na chudobu. My robíme záchranné lano. Zo dňa na deň totiž bezdomovcov pribúda,“ povedala TASR pracovníčka Oázy Jarmila Repovská. Oáza chce aj takto zbližovať verejnosť s ľuďmi bez domova. „Bezdomovec je skutočne rovnaká ľudská bytosť, len nemá peniaze. Chceme ľudí jednak vyzvať, aby pomohli tým chudobným, ale aj aby si nás všimli, aby sa chudobných skutočne prestali báť,“ zdôraznila Repovská.
Športovci sú podľa nej veselá partia, ktorá sa z troch bežcov rozrástla na sedem: „Každý trénuje, kde chce. Jeden klient napríklad beží na autobus do práce a tak sa aj vracia.“ V roku 2017 zorganizoval útulok prvý ročník súťaže Bež, kto môžeš a štartovné tvorili trvanlivé potraviny, kilo múky či cukru. Na súťaži sa zúčastnili nielen ľudia bez domova, ale prišli aj bežci zvonku, ktorí sú takisto vítaní.
Zariadenie sa snaží už roky búrať predsudky o bezdomovcoch. Momentálne v ňom býva okolo 250 klientov, vrátane rodín s deťmi. Medzi obyvateľmi sú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Oáza je napriek snahe o samostatnosť odkázaná na finančné príspevky a pomoc.
„Behávam pre radosť, pre šport, pre život, pre priateľov, už od malička. To nadšenie ľudí asi prilákalo,“ povedal pre TASR Gombita, ktorý začal behať maratóny po stávke s kamarátom ako 50-ročný. Jeden z náročných behov, ktorý už absolvoval aj s klientom z útulku, bol štafetový beh za chudobných v roku 2017 na trase Košice - Rím - Vatikán.
Klient Laco býva v Oáze už sedem rokov, behať začal v máji 2013 a v októbri v tom istom roku zabehol svoj prvý maratón za štyri hodiny aj sedem minút. „Odvtedy behávam každý rok. Mám za sebou šesť košických, dva bratislavské, tri pražské a jeden rímsky maratón,“ vymenoval pre TASR Laco. Pochválil sa, že v roku 2014 zabehol s Gombitom trasu z českého Ašu do Svidníka. „Keď idem behávať, chodím k Hornádu alebo si bežím z Bernátoviec na vlakovú stanicu. Alebo bežím trasu Valaliky, Geča, Čaňa...,“ opísal 59-ročný Laco. Beháva podľa svojich možností. Hovorí, že niekedy si zaumieni trénovať desať kilometrov a napokon zabehne aj 20. Predtým behával len krátke trate: „Je to skôr koníček. Keď mám viac času, tak ho vyplním práve tým behom.“
Bežci z Oázy nosia biele tričká s nápisom Pomôžte chudobným, rovnako by sa mal volať aj bežecký klub. „Cez šport, beh, upozorňujeme na chudobu. My robíme záchranné lano. Zo dňa na deň totiž bezdomovcov pribúda,“ povedala TASR pracovníčka Oázy Jarmila Repovská. Oáza chce aj takto zbližovať verejnosť s ľuďmi bez domova. „Bezdomovec je skutočne rovnaká ľudská bytosť, len nemá peniaze. Chceme ľudí jednak vyzvať, aby pomohli tým chudobným, ale aj aby si nás všimli, aby sa chudobných skutočne prestali báť,“ zdôraznila Repovská.
Športovci sú podľa nej veselá partia, ktorá sa z troch bežcov rozrástla na sedem: „Každý trénuje, kde chce. Jeden klient napríklad beží na autobus do práce a tak sa aj vracia.“ V roku 2017 zorganizoval útulok prvý ročník súťaže Bež, kto môžeš a štartovné tvorili trvanlivé potraviny, kilo múky či cukru. Na súťaži sa zúčastnili nielen ľudia bez domova, ale prišli aj bežci zvonku, ktorí sú takisto vítaní.
Zariadenie sa snaží už roky búrať predsudky o bezdomovcoch. Momentálne v ňom býva okolo 250 klientov, vrátane rodín s deťmi. Medzi obyvateľmi sú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Oáza je napriek snahe o samostatnosť odkázaná na finančné príspevky a pomoc.
