Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po skončení terénnych prác všetky nálezy podrobne zrekonštruujú a odprezentujú na príležitostnej výstave v priestoroch univerzity.
Autor TASR
Biely Kostol 27. apríla (TASR) – Zvyšky troch rôznych osád z konca doby kamennej a začiatku medenej z obdobia zhruba 4500 – 2300 pred naším letopočtom, doby bronzovej z rokov 2300 – 1500 p. n. l. a doby železnej okolo roku 500 p. n. l. objavili archeológovia z Trnavskej univerzity (TU) v Trnave v Bielom Kostole. Na mieste budúcej lokality bytovej výstavby pracuje katedra klasickej archeológie od novembra minulého roka. Informoval o tom dekan Filozofickej fakulty TU, archeológ Erik Hrnčiarik.
Tím pod vedením Hrnčiarika a Tomáša Kolona doposiaľ odkryl zvyšky unikátnych obydlí, zásobnicových jám na potraviny, pece na tavenie železa a pečenie chleba, ako aj studňu so zachovanou drevenou konštrukciou. „Okrem početného keramického materiálu sa podarilo objaviť 7000 až 5000 rokov staré kostené a parohové nástroje, medzi nimi napríklad takzvanú korčuľu na pohyb po ľade, poľnohospodárske náradie vyrobené z parohoviny, tiež zbrane, okrem iného aj náboje do praku, sklené náramky, prasleny a tkáčske závažia. Vďaka týmto nálezom je možné rekonštruovať život v praveku," uviedol Hrnčiarik s tým, že pôvodní obyvatelia Bieleho Kostola sa primárne zaoberali obrábaním úrodnej poľnohospodárskej pôdy, chovom dobytka a lovom divej zvery. Popri tom sa venovali produkcii textilu a výrobe pracovných nástrojov z dreva, kosti a železa. Na preskúmanej ploche sa taktiež podarilo zachytiť zvyšky pohrebiska z doby bronzovej, v ktorom boli pochovaní jedinci v prenatálnej polohe známej ako skrčenci.
Na realizácii archeologického výskumu sa podľa dekana Filozofickej fakulty okrem pracovníkov katedry podieľajú aj poslucháči klasickej archeológie TU, ktorí získavajú praktické skúsenosti potrebné pre svoje budúce povolanie. „V nasledujúcich mesiacoch bude archeologický výskum pokračovať pod stavebnými pozemkami domov. Vďaka dobrej spolupráci s investorom stavby sa podarí komplexne preskúmať celú lokalitu, budúci majitelia domov budú tak oslobodení od povinnosti vykonať na svojom pozemku archeologický výskum," konštatoval Hrnčiarik.
Po skončení terénnych prác všetky nálezy podrobne zrekonštruujú a odprezentujú na príležitostnej výstave v priestoroch univerzity. Následne budú pod gesciou Krajského pamiatkového úradu Trnava uložené v zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave.
Tím pod vedením Hrnčiarika a Tomáša Kolona doposiaľ odkryl zvyšky unikátnych obydlí, zásobnicových jám na potraviny, pece na tavenie železa a pečenie chleba, ako aj studňu so zachovanou drevenou konštrukciou. „Okrem početného keramického materiálu sa podarilo objaviť 7000 až 5000 rokov staré kostené a parohové nástroje, medzi nimi napríklad takzvanú korčuľu na pohyb po ľade, poľnohospodárske náradie vyrobené z parohoviny, tiež zbrane, okrem iného aj náboje do praku, sklené náramky, prasleny a tkáčske závažia. Vďaka týmto nálezom je možné rekonštruovať život v praveku," uviedol Hrnčiarik s tým, že pôvodní obyvatelia Bieleho Kostola sa primárne zaoberali obrábaním úrodnej poľnohospodárskej pôdy, chovom dobytka a lovom divej zvery. Popri tom sa venovali produkcii textilu a výrobe pracovných nástrojov z dreva, kosti a železa. Na preskúmanej ploche sa taktiež podarilo zachytiť zvyšky pohrebiska z doby bronzovej, v ktorom boli pochovaní jedinci v prenatálnej polohe známej ako skrčenci.
Na realizácii archeologického výskumu sa podľa dekana Filozofickej fakulty okrem pracovníkov katedry podieľajú aj poslucháči klasickej archeológie TU, ktorí získavajú praktické skúsenosti potrebné pre svoje budúce povolanie. „V nasledujúcich mesiacoch bude archeologický výskum pokračovať pod stavebnými pozemkami domov. Vďaka dobrej spolupráci s investorom stavby sa podarí komplexne preskúmať celú lokalitu, budúci majitelia domov budú tak oslobodení od povinnosti vykonať na svojom pozemku archeologický výskum," konštatoval Hrnčiarik.
Po skončení terénnych prác všetky nálezy podrobne zrekonštruujú a odprezentujú na príležitostnej výstave v priestoroch univerzity. Následne budú pod gesciou Krajského pamiatkového úradu Trnava uložené v zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave.
